Deti v ranom veku prežívajú veľmi silné emócie, ale ešte nedokážu efektívne vyjadriť svoje pocity slovami. Búchanie si hlavou o zem alebo o iné predmety je správanie, ktoré môže rodičov poriadne vystrašiť. Je to však pomerne častý jav u malých detí a často spadá do kategórie normálneho vývoja. V tomto článku sa pozrieme na možné príčiny, ako reagovať a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo si deti búchajú hlavu?
Deti v ranom veku prežívajú veľmi silné emócie, ale ešte nedokážu efektívne vyjadriť svoje pocity slovami. Búchanie si hlavou môže byť prejavom frustrácie, hnevu, bezmocnosti alebo spôsobu, ako získať pozornosť. Niektoré deti si týmto spôsobom môžu aj upokojovať alebo sa nudiť. Ak dieťa s búchaním hlavy začalo už okolo 19. mesiaca života, je to obdobie, kedy deti intenzívne prežívajú emócie, ale ich komunikačné schopnosti sú ešte obmedzené.
Ako na toto správanie reagovať?
Hoci sa môžete dočítať, že takéto správanie treba ignorovať, často je efektívnejšie dieťaťu v týchto chvíľach pomôcť. Neznamená to, že by ste mu mali ustupovať a dovoliť mu niečo, čo ste predtým zakázali. Skúste zostať v súcitnom postoji voči dieťaťu a uvedomte si, že si v danej chvíli nevie pomôcť. Potrebuje vašu pokojnejšiu a zrelšiu nervovú sústavu, ktorá mu pomôže naučiť sa zvládať situácie. Môžete dieťaťu vyjadriť pochopenie slovami ako „Vidím, že sa hneváš…“ a pokúsiť sa búchanie hlavy zastaviť. Zobrať dieťa na ruky, ak má záujem, a utíšiť ho je často účinné. Ak dieťa v danej chvíli o objatie nestojí, môžete pri ňom zostať a upokojiť ho slovami, že ste pri ňom a že to bude v poriadku, kým „búrka“ neprehrmí.
Niektorí odborníci odporúčajú aj tzv. pevné objatie - dieťa chytiť tvárou k sebe a pevne držať, s rukami nad lakťami, aby nemohlo mávať a udierať. Ideálne je si s dieťaťom sadnúť, aby ste mohli prichytiť aj nožičky. Je dôležité snažiť sa upokojiť nielen dieťa, ale aj samých seba. Po ukľudnení sa snažte viesť normálnu konverzáciu, aby ste zhodnotili, či je dieťa orientované a či si pamätá okolnosti pred pádom.
Úrazy hlavy u detí
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté, najmä počas prvých samostatných krokov a objavovania sveta. Pády z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí zvyčajne nemajú vážne následky. Závažnejšie vnútrolebečné poranenia sa častejšie vyskytujú pri pádoch z nábytku, preliezok či z bicykla, kde je často dôsledkom nedostatočný dohľad dospelého. Hlava dieťaťa sa od hlavy dospelého odlišuje - je väčšia v porovnaní s telom a lebka je tenšia a poddajnejšia. Aj keď úraz hlavy nemusí mať žiadne následky, môže viesť aj k život ohrozujúcim poraneniam.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak ste úraz videli a hodnotíte ho ako závažný (napr. pád z veľkej výšky, autonehoda), vyhľadajte lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez zjavných ťažkostí. Po úraze hlavy sledujte najmä tieto príznaky: zmeny vedomia a správania, zreničky rôznej veľkosti, vracanie, silné bolesti hlavy, závraty, problémy s rovnováhou, krvácanie z nosa alebo uší, strata pamäti, opakované vracanie, neschopnosť prebudiť sa. Je dôležité dieťa sledovať minimálne 48 hodín po úraze, aj keď sa na pohľad javí v poriadku.
Diagnostické metódy
V nemocnici lekár vyšetrí dieťa a podľa nálezu môže odporučiť ďalšie vyšetrenia. RTG vyšetrenie lebky dokáže odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, ale nepotvrdí ani nevylúči vnútrolebečné zakrvácanie. CT vyšetrenie je vyššie radiačnej záťaži, ale pri podozrení na závažné poranenie umožňuje rýchle odhalenie krvácania. Indikáciu stanovuje lekár. Neurologické vyšetrenie sa realizuje pri podozrení na otras mozgu alebo iné neurologické problémy.
Typy poranení hlavy
Medzi typy poranení hlavy patria: otras mozgu, epidurálny hematóm, subdurálny hematóm, intracerebrálna hemorágia, difúzne axonálne poškodenie, lineárna prasklina lebky a impresívna zlomenina lebky. Príznaky otrasu mozgu môžu byť podobné príznakom závažného vnútrolebečného poranenia; preto je dôležité vyhľadať lekársku pomoc pri akejkoľvek neistote.
Kedy je správanie normálne a kedy treba konať?
Hoci búchanie si hlavou môže byť znepokojujúce, u malých detí je pomerne časté. Ak dieťa robí tieto prejavy len občas, keď je rozrušené, a po upokojení prestane, je to zvyčajne súčasť vývoja. Avšak, ak si dieťa búcha hlavu opakovane, aj keď je samo a v pokoji, alebo ak sa správanie stupňuje, je dobré poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom. Taktiež, ak si dieťa pri búchaní hlavy spôsobuje viditeľné zranenia, je nutné vyhľadať lekársku pomoc.
V niektorých prípadoch môže pomôcť aj podávanie doplnkov stravy, ako napríklad Magne B6 v ampulkách, ktoré môže pomôcť pri nervozite a nespavosti u detí. Vždy sa však pred podaním akýchkoľvek liekov či doplnkov poraďte s lekárom.
Príbehy a skúsenosti s vývojom
Kamaráti a rodičia opisujú rôzne situácie: „Sama sa naučí, keď časom a vekom potrebné ovládanie svojho tela. Je to úplne prirodzené. Ešte sa veľakrát vselikde buchne, potkne, pádne.“
„Ako dvojročná vedela svoj hnev vyjadriť už slovne, či dokonca vyjednávať.“
„Záchvaty amoku, ktoré prešli s rastom dieťaťa a rozvojom reči.“
Čo môžete urobiť dnes, aby ste dieťaťu pomohli?
- Pri záchvate hnevu skúste zostať pokojní a vyjadrujte porozumenie: „Vidím, že sa hneváš…“.
- Zoberte dieťa na ruky a upokojte ho, alebo zostaňte pri ňom a hovorte, že ste pri ňom a že to bude v poriadku, kým „búrka“ prejde.
- Ak dieťa nechce objatie, upokojujte ho slovami a snažte sa viesť konverzáciu po záchvate, aby si uvedomilo udalosti pred pádom.
- V prípade potreby zvážte pevné objatie a sadnite si spolu, aby ste mohli prichytiť aj nožičky; sledujte, aby ste dieťa neponechali samo v záchvate.
- Dbajte na bezpečnosť a dozerať na prostredie - má to vplyv na frekvenciu a intenzitu záchvatov.
- Po ukľudnení prejdite na normálnu aktivitu a zhodnoťte orientáciu dieťaťa a pamäť na okolnosti pred pádom.
Prevencia a bezpečné prostredie
Vedľajšou súčasťou je zabezpečenie bezpečného prostredia: obmedzovanie ostrých hrotov, zníženie rizika pádov a zakrytovanie tvrdených plôch mäkkými povrchmi. Ak dieťa v postieľke búcha hlavu nadalej, zvážte odnímanie ostrých prvkov alebo použitie mäkších mantinelov vo výške postieľky, čím minimalizujete riziko zranenia.
U detí s agresívnym alebo výbušným temperamentom je prospešné zapojiť ich do činností, ktoré rozvíjajú motoriku a sebaochranu, ako je napríklad chôdza, skákanie, alebo masáž chrbta po upokojení. Rozvoj motoriky a poznania priestoru môže pomôcť znížiť frekvenciu búchania hlavy.
FAQ
- Čo ak dieťa búcha hlavu aj po upokojení? - Poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom; zvážiť podrobné vyšetrenie a zhodnotiť možné doplnkové faktory.
- Je možné podávať Magne B6 bez lekára? - Nie, vždy konzultujte s lekárom pred podaním doplnkov alebo liekov.
- Má zmysel ignorovať správanie? - Väčšinou je lepšie reagovať súcitne a pomáhať dieťaťu zvládnuť emócie, nie potláčať prejavy.
tags: #je #nebezpecne #ak #sa #dieta #udiera