Takmer vo všetkých spoločenských zriadeniach, ale najmä v našej západnej spoločnosti, o dieťa sa stará v prvých rokoch jeho života predovšetkým matka. Otec má s dieťaťom málo do činenia. Zdá sa, že v prvých rokoch otec je « zbytočný» pre dieťa a priamo neschopný sa s ním zaoberať. Starosť o dieťa a jeho výchova je takmer výlučne v rukách matky. Táto sitácia je vyjadrená aj známym výrokom « kto hýbe kolískou, hýbe svetom ».
Podľa viacerých údajov, v európskych štátoch vysoké percento matiek sa exkluzívne stará v prvých dvoch rokoch o dieťa. Napríklad v Nemecku takmer polovica mladých otcov nikdy nepreviazalo dieťa. Ba väčšina mužov sa pokladá za neschopných pre podobné úlohy. Nakoľko hlavnou úlohou otca je zaobstarávať prostriedky na výživu rodiny, ak je aj na dlhšiu dobu z pracovných dôvodov vzdialený od rodiny, nikto mu to nevyčíta. Ináč je to s matkou.
Táto pasáž vnáša kľúčový problém: Delegovanie výchovy malého dieťaťa matke má viaceré následky. V prvom rade matka sa stáva zodpovednou za výchovu dieťaťa. Ak niečo nie je v poriadku v správaní sa dieťaťa, ona je za to zodpovedná. Veta « to je tvoja výchova », ktorú manžel často hodí manželke do tváre, je veľmi bežná. U matky sa ľahko utvorí presvedčenie, že ona je povolaná sledovať a riadiť život detí, aj keď odrastú. Nejedna matka zahrňuje počas dospievania svoje deti až prehnanou starostlivosťou, ktorú označujeme výrazom «hyperprotektivita».
Týmto spôsobom však prekážajú svojim deťom v dosiahnutí samostatnosti a robia ich závislými od seba po celý život. Udúšajúci postoj matky, zavinený hyperpro-tektivitou, robí dieťa nielen závislým od nej, ale vyvíja v ňom agresívny postoj voči svojej rodičke. Vtieravý zásah matky do života dieťaťa je povestný. Dnes viacerí moderní teoretici výchovy kritizujú fakt, že vývoj a výchova malého dieťaťa sú zverené takmer výlučne matke.
Nakoľko neprítomnosť otca má na vývoj dieťaťa rôzne následky, treba rozlišovať aj podľa pohlavia dieťaťa. Treba hneď pripomenúť, že následky sú do istej miery odlišné pre syna a pre dcéru. Podľa psychoanalytických zásad otec predstavuje a reprezentuje pre dieťa zákony a pravidlá spoločenského správania sa. Dieťa sa formuje cez proces stotožňovania sa s otcami; napodobňuje jeho správanie, osvojuje si jeho idey, zdiela jeho hodnoty a spôsoby konania a myslenia. Toto stotožnenie je hlbšie u chlapca než u dievčaťa.
Keď v rodine nie je prítomný otec, dieťa má podľa teoretických predpokladov menej predpokladov k normálnemu vývoju svojej osobnosti. Chlapcom chýba vzor mužského správania sa, hoci dcéru menej zásadne postihuje absencia otca, keď sa osvojuje ženskú úlohu cez matku. Našťastie neprítomnosť otca môžu nahradiť iné osoby, s ktorými sa dieťa môže stotožniť.
Výskumy potvrdili, že deti, ktoré žili s otcom, sa lepšie vyvíjali intelektuálne, mali lepší morálny úsudok a lepší prospech v škole. Ich vývoj bol pozitívnejší s rýchlejším a častejším vzťahom k otcovi. Naopak, deti vyrastajúce bez otca vykazovali spomalený intelektuálny vývin a ťažkosti v učení. Chlapec bez otca má ťažkosti vo vzťahoch so spoločníkmi, dcéra bez otca môže mať menej istú schopnosť konať s mužmi, čo v dospievaní vedie k psychickému napätiu.
Vo všeobecnosti platí, že otec má presnú úlohu v rodine a plní dôležité poslanie vo výchove detí. Nad tým by sa mali dôkladne zamyslieť mladí manželia. 1. Opora je pevný bod, spoľahlivosť. 2. Otec a manžel musí byť tímový hráč, spoluhráč rodiny. 3. Začiatok je v detstve: naučiť deti pracovať s láskou a vybrať si povolanie, ktoré uspokojí potrebu byť užitočný.
Moderné štúdie ukazujú, že zapojenie otca má pozitívny efekt na vývoj dieťaťa od prenatálneho obdobia až po dospievanie. Otcovia dnes čoraz viac vstupujú do rodinného života od tehotenstva cez pôrod až po výchovu dieťaťa. Nie je dôležité byť len fyzicky prítomný, ale zapájať sa kvalitatívne a konštruktívne.
Duševné zdravie detí: súčasné najväčšie výzvy a možnosti riešenia
Príklad zo skúseností ukazuje, že aj v prípade ťažkostí, ako je nesúhlas dieťaťa s nástupom do škôlky, môže otec svojim prístupom a empatiou výrazne pomôcť dieťaťu prekonať strach a vybudovať sebavedomie. Takto sa v dieťati vyvíja silný a harmonický vzťah so svojím otcom, čo následne podporuje aj jeho ďalší rozvoj.
Vo výskume sa tiež zdôrazňuje, že existujú štatistiky a analýzy, ktoré ukazujú súvislosť medzi absenciou otca a rizikom sociálnych problémov, ako je nižšie sebavedomie, riziko kriminálneho správania či problémy v škole. Z hľadiska praktických odporúčaní sa často navrhuje hľadanie alternatívnych mužských vzorov (dedko, strýko, tréner, učiteľ) a zapojenie športových krúžkov (napríklad karate) pre chlapcov bez otca.
Vnútorná rovnováha a vzájomný rešpekt v rodine sú kľúčom k harmonickému vývoju dieťaťa. Otec by mal slúžiť ako protiváha a opora, ktorá nie je založená na strachu či zastrašovaní, ale na dôslednosti, otvorenej komunikácii a jasne nastavených hraniciach. Rodičia by mali od detstva viesť deti k zodpovednosti a slobode, ktoré vychádzajú z lásky k sebe aj k ostatným.
Podľa výskumov sa „efekt otca“ najvýraznejšie prejavuje v ranom detstve a v období dospievania, pričom zapojenie otca do každodenných úloh a jeho pozitívny vzťah k deťom má dlhodobý vplyv na ich sociálne zručnosti, morálny úsudok a akademický úspech. Z tohto dôvodu je dôležité zviditeľňovať úlohu otcov a vytvárať podmienky pre ich aktívnu účasť na živote dieťaťa od najranejšieho veku.
- Otcovia predstavujú dôležitý vzor pre budúce správanie chlapcov aj dievčat.
- Hyperprotektívne matky môžu brzdiť samostatnosť dieťaťa; vhodná rovnováha je potrebná.
- Prítomnosť otca zlepšuje intelektuálny vývoj, morálny úsudok a prospech v škole.
- Alternatívne vzory (dedko, tréner, učiteľ) môžu nahradiť absenciu otca pri rozličných činnostiach.
Politické a spoločenské diskusie o otcovej roli sú súčasťou širšej debaty o rodinnej politike a sociálnych systémoch. Správy a štúdie ukazujú, že existencia stabilného otca v rodine má pozitívny dopad na vývoj dieťaťa a na spoločnosť ako celok.