Svojrázny regionálny redaktor Ján Tribula sa prihovára z televíznej obrazovky už vyše 20 rokov. Za ten čas si divákov podmanili nielen jeho krátke bundičky, ale aj štýlový účes. O svojej ofine zvykne Johny žartovať, že je to jedna z mála istôt, ktoré nám na Slovensku zostali! Aký je v skutočnosti život známeho markizáka?
Akčný typ s otvorenými očami: životný postoj a profesijné skúsenosti
„Snažím sa mať oči vždy otvorené, lebo najkrajšie príbehy píše život sám. Skutočne sa mi stáva, že možno polovica reportáží vznikne tak, že náhodne prechádzam a niečo si všimnem. A ľudská krivda ma vie poriadne dožrať!“ tvrdí Tribula. Naposledy ho zarazilo, keď policajti pri supermarkete chceli pokutovať starenku, ktorá si k nízkemu dôchodku privyrábala predajom orieškov. „Predstavil som si moju starú mamu, keby pri nej muži zákona blikali majámy, asi by sa prepadla od hanby, alebo by umrela.“ Spolu so štábom ukázali, že majú veľké srdce a všetky orechy od dôchodkyne kúpili.
Ako známy redaktor Markízy je Tribula akčný typ, otvorený každej výzve. V apríli tohto roka nakrútil sériu reportáží v ukrajinskom Černobyli, kde 26. apríla 1986 explodoval blok atómovej elektrárne. Redaktor sa spolu so štábom ocitol na mieste, ktoré je stále zamorené rádioaktívnym žiarením. „Odborníci nám hovorili, že ak ten pobyt nebude dlhodobý, nemal by nám uškodiť. Ale keď som mal pri sebe dozimeter, v niektorých oblastiach začal tak pískať, že som si hovoril: aspoň ma bude lepšie opaľovať!“
Prednáška života: od Pitevne k televízii a späť
Tribula má za sebou prácu v pitevni: „Keď som skončil strednú školu a na vysokú ma nevzali, musel som si nejako zarábať. V novinách som našiel inzerát, že hľadajú dokumentačného pracovníka do pitevne. A tak som 11 mesiacov robil v Ústave súdneho lekárstva. Písal som protokoly a mŕtvolu som mal len pol metra za chrbtom.“ Počas kariéry sa stal známym aj vďaka otvorenému prístupu k témam nešťastia a ľudských osudov. „Keď sú na mieste nešťastia príbuzní, vždy za nimi prídem najprv bez kamery, predstavím sa, vyjadrím im úprimnú sústrasť a ponúknem ľudskú pomoc.“
V roku 1999 sa stal súčasťou Markízy a začal sa venovať notoricky ťažkým témam. „Zhodou okolností, nikdy som sa nechcel venovať vraždám a počas mojej kariéry som sa zaoberal asi päťdesiatimi mafiánskymi popravami.“
Ofina, štýl a súrodenecká láska k koniom: meno Tribula ako súčasť identity
„Moja ofina je jedna z mála istôt, ktoré nám na Slovensku zostali. Môj účes je tiež rebéliou z detstva: mama mi dala šesť korún, poslala ma do kaderníka a ja som vždy chcel mať dlhšie vlasy. V dospelosti som si teda splnil sen s dlhšími vlasmi, no musím používať špeciálny prípravok na vyrovnávanie vlasov, aby som mal hlavu ako televízny mikrofón.“
Ján Tribula je tiež veľkým milovníkom koní. „Trénujem dva kone: Leo da Vinci a Seltic. Leo mi pomáha dosahovať športové úspechy, Max Magnus Morgan je novší prírastok, ktorý by mal postupne nahradiť Lea.“
Koňom zasvätené detstvo a rodinné korene
Detstvo pod Tatrami, rodina v Tatranskej Lomnici a vypomáhanie v hotelovej prevádzke sú súčasťou jeho príbehu. „V hoteli bol aj prvý jukebox na Slovensku. Otec zarobil na tringeltoch a ja som do neho nahádzal všetko.“
Tribula tiež opisuje cestu do sveta médií: „Kamarát ma vyzval: skús to, si mäkký. Napokon som podpísal s Markízou zmluvu a začal som robiť reportáže. Televízia bola pre mňa veľkým svetom a dodnes som hrdý na to, že môžem zdieľať príbehy ľudí.“
Vzhľad a realita regionálneho novinárstva: čo znamená pracovať v osadách a v regionálnom kontexte
Tribula často pracuje v regiónoch Tatier a osád, kde sa snaží zachytiť čo najviac vox populi. „Reportáže z osád bývajú často predmetom kritiky ako safari: lov po bizarnostiach. Ja do osád nechodím s tým, že by som sa vyvyšoval, skôr načúvam a snažím sa ukázať čo najviac ľudí, ich názory a príbehy.“
„Keď tí ľudia žijú, mám to prikrášľovať? Nie, snažím sa ukázať ich realitu a nájsť pozitívne vzory medzi tými, ktorí sa pokúšajú žiť inak. Generačná chudoba je však kľúčovým problémom, ktorý tlačíme pred sebou.“
Politika, kariéra a osobné výbery: zmeny a životné kopce
Tribula sa vrátil k otázkam politiky s realistickým odstupom. „Nie som nadšený politikou, politika ma zaujíma len okrajovo. Som presvedčený, že reportér musí poukazovať na zlyhania, no zároveň sa vyhýbať zbytočným konfliktom.“
V roku 2002 kandidoval do mestského zastupiteľstva v Poprade ako nezávislý. „Boli to štyri pretrpené roky. Nebavilo ma to a ani som nevedel ľuďom z tej pozície veľmi pomôcť.“ Neskôr potvrdil, že politika nie je jeho parketa a radšej zostane pri spravodajstve a regionálnych príbehoch.
Mapa kariéry a osobný život: bývanie, rodina a domov
„Polovicu svojho pracovného života som prežil v Bratislave, teraz som väčšinou doma v Poprade alebo v Tatrách. Mám to tu rád, lebo je to môj domov.“ Tribula je hlboko spätý s rodinou a vierou, ktoré ho formovali od detstva. „Keď od mamy odchádzam, jej objatie a krížik na čele sú to, čo je pre mňa extrémne dôležité a vzácne.“
Okrem práce a koní rád trávi čas v pohybe a na turistike. „Turistika je nielen o skvelých výhľadoch, ale aj o diskomforte. Môj kameraman hovorí, že lepšie je sa zle viesť, ako dobre chodiť, no ja pohyb milujem.“
Štýl, kultúrne akcenty a súčasnosť televízie
Tribula sa stal ikonou svojho štýlu a senzorom regionálneho ducha: „Moja ofina je jednou z mála istôt, ktoré nám na Slovensku zostali.“
„Markíza je moja súčasť identity. Keď držím mikrofón, som hrdý na to, že som súčasťou televíznej rodiny, ktorá prináša príbehy ľudí.“
Infografika a vizuálne súčasti
Vizuálne a zvukové doplnky
Slobodník má veľký problém! Gašpar vystúpil a stalo sa niečo, čo nikto nečakal!
- Životopisný prehľad kariéry a skúseností
- Prístup k ľuďom v ohnisku nešťastia
- Prínos regionálneho spravodajstva a jeho vývoj
Ján Tribula dnes ostáva jednou z výrazných postáv slovenského regionálneho spravodajstva, svojou autenticitou a pevnou väzbou na Tatry a Poprad.