Záujemcov bolo veľa, ale nádej stať sa hrdinom mal len jeden. V roku 1959 sa do utajeného sovietskeho vesmírneho programu prihlásilo 350 pilotov. Neskôr sa ich počet zmenšil na sto. Potom zostalo dvadsať adeptov. Napokon ich bolo iba šesť. Nakoniec jediný. Jurij Gagarin, ktorého vybrali ako prvého človeka, čo má vo vesmíre obletieť Zem.
Pre Gagarina to bola výzva, o ktorej sníval odmalička. Už v detstve bol posadnutý letectvom. Prvá príležitosť sadnúť si do kokpitu sa mu naskytla ako chlapcovi. Pri dedine, kde vyrastal, počas druhej svetovej vojny núdzovo pristálo poškodené sovietske vojenské lietadlo. Okolo neho sa zhŕkli zvedavé deti. V roku 1949 sa 15-ročný Gagarin rozhodol vyučiť remeslu. Chodil do učilišťa, kde sa z neho stal zlievač kovov. Neskôr sa prihlásil do kurzu pre pilotov a potom ho prijali na vojenskú leteckú školu.
Hŕstka adeptov na prvý let človeka do vesmíru bola silná zostava. V poltucte pilotov mal Gagarin vážnu konkurenciu. Ďalšia vec bola tá, že trochu v jeho neprospech vyznievala predstava otca sovietskeho vesmírneho programu o ideálnom kozmonautovi. Vekom sa Gagarin k tejto predstave približoval, lebo mal vtedy 27 rokov.
V druhej polovici marca 1961 sa stalo obrovské nešťastie. Nachádzal sa v tlakovej komore, po dokončení testu si dal z tela preč senzory a pokožku si umyl tampónom namočeným do alkoholu. Odhodil ho, dopadol však na elektrickú varnú dosku, na ktorej si robil čaj. Tampón hasil rukávom kombinézy, pričom na ruke mal horľavý alkohol. Komoru sa nedarilo dlhé minúty otvoriť kvôli rozdielu tlakov. Tragicky sa skončil aj život oveľa nádejnejšieho letca, ako bol Bondarenko. Grigorij Neľubov, ktorý mal rovnako ako Gagarin vtedy 27 rokov, sa ocitol tesne pred letom 12. apríla 1961 na záverečnom zozname. Tretí v poradí mal pred sebou veľmi sľubnú vesmírnu budúcnosť. V roku 1963 ho však vyhodili z kozmického programu.
Strážnik základne ho prichytil s ďalšími dvomi letcami podgurážených alkoholom. Neľubov mu vynadal, použil veľa oplzlých slov. Strážnik podal hlásenie veliteľovi, ktorý požadoval, aby sa ospravedlnil. V takom prípade ho neudá vrchnosti do Moskvy. „Neľubov dostal čas ospravedlniť sa do 14. hodiny nasledujúceho dňa. Keď som sa ho pýtal, či to urobí, odpovedal, že nie. Neľubov sa musel vrátiť k vojenskému letectvu. Prepadol depresii a ešte viac si obľúbil alkohol. Po rozpade Sovietskeho zväzu, keď konečne nastala sloboda slova, sa Titov zdôveril, že minulosť bola iná, ako ju vykresľoval režim v roku 1961.
Do poslednej chvíle veril, že prvým kozmonautom sa stane on. Dobová sovietska tlač písala, že keď sa Titov dozvedel, že vybrali Gagarina, od radosti vyskočil a vybozkával ho. „Samozrejme, že som mu neskočil do náručia. Iba som pri ňom chvíľu stál. Vedel som, že mám rovnaký výcvik ako Gagarin.
V auguste 1961 sa aj on ocitol v kozme (druhý v poradí po Gagarinovi) a vstúpil do dejín ako prvý kozmonaut na svete, ktorý strávil vo vesmíre viac ako 24 hodín. „Titov bol žijúci symbol ruských úspechov vo vesmíre. Niekedy však nedokázal skryť skutočné pocity.
Počas výcviku a samotného letu bola fyzická a psychická odolnosť kľúčová. Adepti začínali deň rozcvičkou o siedmej hodine ráno. S kozmonautom sme komunikovali len prostredníctvom svetelných signálov. Hermeticky uzatvorený priestor bol použitý na testovanie duševnej odolnosti. U Kolosova bol Gagarin jednoznačne najlepší vo všetkých aspektoch, aj v detailoch, ktoré sa zdajú malé, ale sú dôležité.
Keď Gagarin obletel Zem v kozme, stal sa najväčším hrdinom v Sovietskom zväze, symbolom úspešného vesmírneho programu počas studenej vojny. Avšak režim nechcel riskovať jeho stratu. Gagarin mohol mať čokoľvek, ale milované lietanie sa mu stalo minulosťou.
Ako je možné, že sa to napokon zmenilo, až nakoniec Gagarin zomrel pri páde vojenskej stíhačky 27. marca 1968? Kolosov, ktorý objasnil pozadie jeho návratu k lietaniu, najprv zdôraznil, ako mu život nad oblakmi začal veľmi chýbať: „Vravel, že zmyslom jeho celého života sú lietadlá. V prvom rade musí byť letec, až potom kozmonaut a inštruktor kozmonautov."
Gagarin napísal jedenásť žiadostí, aby sa mohol vrátiť k lietaniu. Všetky mu zamietli. „Vyhoveli mu až pri dvanástej žiadosti. Narodil sa 9. marca 1934 v obci Klušino v Smolenskej oblasti. Otec bol tesár a stolár, matka dojička. Po vpáde nacistického Nemecka do Sovietskeho zväzu v júni 1941 nastali pre rodinu veľmi ťažké časy. Nemeckí vojaci zabrali Gagarinovcom ich dom, museli si vykopať zemľanku. Malý Jurij nemohol chodiť do školy, do lavíc sa vrátil až na jar 1943 po oslobodení oblasti.
Gagarinova vášeň pre lietadlá rástla, a tak sa stal členom aeroklubu v Saratove a neskôr úspešne vstúpil na vojenskú leteckú školu, kde ho objavil systém náboru kozmonautov. Dňa 12. apríla 1961 sa jeho meno zapísalo do histórie. Letecká kariéra a výcvik zahŕňali tvrdé skúšky, a to aj po fyzickej stránke, aby sa zabezpečila bezpečnosť letu.
Rovnováha medzi slávou a súkromím bola často krehká. Gagarinova manželka Valentina Gorjačovová bola pri ňom, no tlak publicity a rodinné napätie ho často skúšali. Gagarin vnímal svoju úlohu nielen ako hrdinu, ale aj ako nástroj propagandy, čo si vyžadovalo precíznu mediálnu komunikáciu.
Po úspechu letu sa Gagarin stal symbolom Sovietskeho zväzu a bývalý kolosálny tlak sa pretavil do verejného uznania a politických postov, vrátane pozície poslanca Najvyššieho sovietu ZSSR. Do dejín zostal ako prvý človek vo vesmíre a zákulisné mechanizmy státnych médií ukázali, ako sa osobnosť mení na národného hrdinu.
História prvého človeka vo vesmíre | Jurij Gagarin a Vostok 1 | Rýchla lekcia histórie | Twinkl
Vo vedeckom a technickom kontexte bola súťaživá atmosfera medzi ZSSR a USA tiež motiváciou pre rýchly pokrok. Napriek tomuto napätiu viedli hlavné ciele programu k prvému letu človeka do vesmíru, k osvetleniu ľudských hraníc a k ďalšiemu rozvoju kozmických technológií. Gagarinov let z 12. apríla 1961 sa stal bodom zlomu v obdobiach vesmírnych pretekov a formuloval smerovanie svetového kozmického výskumu.
Gagarinova smrť pri páde MiG-15 v roku 1968 downloďovala jeho nepretržitú prítomnosť v sovietskom myslení: bol to hrdina, ktorý svojím úspechom definoval éru a otvoril cestu ďalším generáciám kosmonautov. Jeho meno a odkaz žijú v múzeách, uliciach a pamätníkoch po celom svete, a aj dnes inšpirujú obdivovateľov vesmíru a letectva.
Prvou izloučiť výživu a jedlo na palube: čo jedol Jurij Gagarin?
Premena stravovania na palube vesmírnych lodí a potreba špeciálnych potravín sprevádzajú výskum a skúsenosti všetkých hrdinov vesmírnych letov. Vostok-1 mal obmedzený priestor a potrebu špeciálnej stravy. Počas letu jedol Gagarin na palube a nahrával dojmy na magnetofón. Lyofilizované potraviny začali byť používané v ďalších misiách, aby bolo možné vo vesmíre udržať dlhšie lety a zvládať preťaženia.
V sovietskom vývoji, a neskôr aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, sa potraviny rozširovali o tuby a balené jedlá, ktoré umožňovali rehydratáciu a pripravenie polievok, džúsov a iných pokrmov. História potravín vo vesmíre ukazuje postupné zlepšovanie komfortu posádok a zvyšovanie domácej pohody na palube v prostrediach bez gravitácie.