V oslianskej farnosti sa už vystriedal značný počet kňazov. Ich zoznam siaha až do začiatku XIV. Takto od roku 1332 až po súčasnosť (r. 2006) pôsobilo v Oslanoch 42 kňazov. Niektorí z nich pôsobili dlhšie, iní veľmi krátko.
Dominik, 5 rokov
DOMINIK (5 r.) Je spomínaný ako kňaz kostola sv. TOMÁŠ (1 r.) Syn Štefana pochádzajúceho z Leloviec.
Poléczy Peter, 2 roky
POLÉCZY PETER (2 r.) Bol synom Šimona Poléczyho z Bojníc. Ako farár v Oslanoch pôsobil v roku 1483 a od roku 1485 ako správca altárie v Bojniciach.
Gregor a Ambróz
GREGOR (? r.) O tomto oslianskom farárovi sa z roku 1561 zachoval takýto záznam z vizitácie: „Je dekanom tohože dištriktu, ustanovený ctihodným pánom Štefanom Zakalinszkým. Má formáciu (vzdelanie) a má tiež manželku, bradu a kňazskú tonzúru.
KNIHÁR AMBRÓZ (? r.) Vo vizitácii z 9. 4. 1561 sa o ňom píše: „Je tu farár menom Ambróz, ženatý, s bradou, nemá tonzúru a prijíma pod obojím spôsobom. Všetci ľudia bývajúci na tomto mieste si ho chvália.
Štefan Dragovics Martin a Kapri Ján
ŠTEFAN (? DRAGOVICS MARTIN (2 r.) Za farára v Oslanoch bol ustanovený 12. 2. 1665 a pôsobil tu dva roky. Dňa 30. 4. KAPRI JÁN (7 r.) Objavuje sa v roku 1634 ako farár v Nitrianskej Blatnici. V roku 1647 je menovaný v katalógu kléru na písomný príkaz Juraja Lippaya za farára v Jacovciach, s filiálkou Tessár. Dňa 29. 5. 1667 bol uvedený za farára do Oslian, kde v roku 1674 dostal nástupcu.
Bartáni Mikuláš a Jurikay Ján Lazar
BARTÁNI MIKULÁŠ (6 r.) Jeho priezvisko je uvádzané aj ako BARTHÁNY alebo BÁRSONYI. Narodil sa v roku 1630 a pochádzal z Liptova. Bol fyzikom a kazuistom. V roku 1657 sa stal farárom v Malých Kršteňanoch. Odtiaľ bol uvedený 12. 9. 1667 do Brezian, o rok neskoršie do farnosti a prepozitúry Nováckej a odtiaľ napokon 17. 5. JURIKAY JÁN LAZAR (20 r.)
O tomto kňazovi, ktorý bol ustanovený za farára v Oslanoch 23. 3. MEDNYÁNSZKY JONÁŠ (3 r.) Narodil sa v roku 1655. Dňa 30. 3. 1681 bol ustanovený za farára v Sučanoch v Turčianskej župe, ale už od 1. 7. toho istého roku bol preložený do Piešťan. Ďalším jeho pôsobiskom boli Kovárovce (1685), potom Stará Turá (1689) a Svätý Jur (1691), kde v roku 1699 Ján Volkra vykonal vizitáciu a o farárovi poznačil: „V 44. roku života a v 17. roku kňazstva je tu už 8 rokov farárom. Má niekoľko kníh a zakrátko bude mať nový breviár.“
Raukay Štefan Ignác a Antalovics Ján Štefan
RAUKAY ŠTEFAN IGNÁC (3 r.) Narodil sa v roku 1656. Pochádzal z Bratislavskej župy. Bol chovancom seminára sv. Štefana a teológiu ukončil na Pázmányho univerzite. Od roku 1690 bol farárom v Turčianskom sv. Jure, neskôr v Kostolnej Vsi (14. 8. 1692), odtiaľ už po mesiaci odišiel do Podolínca (16. 9. 1692).
ANTALOVICS JÁN ŠTEFAN (2 r.) 3. 12. 1701 prijal investitúru pre Nováky v Nitrianskej župe. Odtiaľ po ôsmich rokoch (3. 12. 1709) prišiel do mestečka Oslany, kde pôsobil do roku 1711.
Dániss, Szendrei a ďalší
JASZLÓCZY JAKUB (ani rok; zomrel vo farnosti). Teológiu študoval na Pázmáneu. TOMAŠOVIČ ANDREJ (24 r.) Narodil sa roku 1684. Štúdium teológie ukončil roku 1709 a osliansku farnosť prevzal 18. 8. 1711. ŠKOLKA JAKUBEJ JURAJ (20 r.) Narodil sa 27. 3. 1708 v Modre. Ako farár v Oslanoch pôsobil v roku 1735, kedy sa stal okresným dekanom. O dvadsať rokov neskôr (1755) pôsobil v Prievidzi.
Domaničký Mikuláš a ďalší až po 19. storočie
DOMANICKÝ MIKULÁŠ (9 r.; stavba kostola) Pochádzal z Domaniže z Trenčianskej župy. Roku 1733 bol inštalovaný v Dolnom Kubíne, skadiaľ prišiel do Oslian v roku 1755. Tu v roku 1756 začal stavať nový a väčší kostol, nakoľko dovtedajší bol vo veľmi úbohom stave. Nakoniec v roku 1765 odišiel do Prievidze. SILÁČEK JÁN (2 r.) Narodil sa v Trenčíne a teológiu ukončil v Pázmáneu. Pôsobil ako kaplán v Bojniciach (1757) a potom ako farár v Krásne (1758). V Oslanoch pôsobil dva roky (1765 - 1767).
Ďalšie mená, ako Dubina ŠTEFAN JOZEF (23 r.), SCHESTÁKY JOZEF (23 r.), TOMAŠOVIČ ANDREJ a ŠTEFAN SZENTIVÁNYI, pretvárajú komplexný obraz oslianskeho kňazstva naprieč storočiami. KAždý z týchto kňazov priniesol do farnosti svoje filantropické, kultúrne a duchovné pôsobenie, pričom ich mená ostávajú v kronikách a vizitáciách ako svedectvo dlhého a bohatého duchovného dedičstva.
Postavenie fary a významná dedičnosť
TOMÁŠOVIČ ANDREJ (24 r.) prevzal farnosť počas morovej epidémie v roku 1711. V rokoch 1756-1765 pod jeho vedením sa začal výrazný stavebný program, ktorý vyvrcholil stavbou nového kostola. SZÓJÓZSEF VOJTECH (1 r.) zomrel vo farnosti. SIMUNYI JURAJ (1 r.) a DANISS ŠTEFAN (ani rok) mali významné pôsobenie v neskorších farnostiach a ich služby sú zakreslené v kronikách farnosti. These entries collectively map a lineage of pastoral leadership, reflecting changes, challenges, and the steady progression of Oslianska farnosť.

12 HOUR 4K FILM "Splendors of Nature" Planet Earth's Wonders by Drone, Land & Sea - 4K UHD, No Loops
Do súčasnosti farnosť pokračuje v tradícii, ktorá zahŕňa pastoračnú starostlivosť, historické štúdie a komunitné aktivity. Životopisy jednotlivých kňazov poskytujú ucelený obraz toho, ako sa Oslianska farnosť vyvíjala od 14. storočia až po 20. storočie, s kontinuálnym zapojením veriacich a miestnych intelektuálov pri budovaní kultúrneho a duchovného dedičstva.
Tabuľka vývoja vedenia fary
| Roky | Kňaz | Pozícia | Poznámky |
|---|---|---|---|
| 1332-1340 | Dominik | Farár | Spomínaný ako kňaz kostola sv. TOMÁŠ |
| 1483-1485 | Poléczy Peter | Farár/Oslany | Spravca altárie v Bojniciach |
| 1561 | Gregor | Dekan dištriktu | Vizitácia |
| 1711 | Andrej Tomašovič | Farár | Morová epidémia |
| 1733-1780 | Dominik Mikuláš | Farárom | Stavba kostola |
| 1813-1830 | Szentiványi Imrich | Farárom | Organizoval farnost a fary |
| 1921 | Petic Peter | Predseda oslianskej jednoty | Kultúrne a národné aktivity |
Krátke zhrnutie
Tiež aj vo farnosti Oslany nachádzame padiu histórie, v ktorej sa prelínajú duchovné poslanie a spoločenský rozvoj. Každý farárom a správcom sa podarilo zanechať stopu v miestnom kultúrnom a náboženskom živote, čo dokumentujú kroniky, vizitácie a lokálne spomienky.