Šesťnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov. „Nie sú to pocity, vidíme to v uliciach aj na číslach,“ reagujú mestskí policajti z viacerých regiónov Slovenska na nedávne slová policajnej prezidentky Jany Maškarovej. Tá sa vyjadrila, že pocitová bezpečnosť v mestách sa síce zhoršila, ale „faktom je, že kriminalita klesá“. Dokladá to celkovým poklesom trestných činov oproti minulému roku v policajných štatistikách. Náčelníci mestských polícií argumentujú vlastnými štatistikami a ukazujú na nárasty, a to aj pri krádežiach. Ich vyšší počet podľa nich súvisí s minuloročnými kontroverznými zmenami v trestných kódexoch v réžii ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), no i so zhoršujúcou sa sociálnou situáciou mnohých Slovákov.
Kritizovaná novela Trestného zákona z marca 2024 poslala všetky krádeže s výškou škody do 700 eur do kategórie priestupkov, ktoré boli pred ňou ohraničené hranicou 266 eur. Zo štatistík trestných činov ministerstva vnútra, ktoré plní štátna polícia, tak úplne vypadli. Neznamená to však, že vymizli, práve naopak. Tému z pohľadu miest otvoril primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý popísal, že hlavné mesto za uplynulý rok trápi výrazný nárast agresivity, obťažovania a drobných krádeží. Nárast kriminality spája rovnako s novelou Trestného zákona. Hoci tento pohľad odmietajú minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), Valla podporila Únia miest Slovenska a o zhoršujúcej sa bezpečnosti hovoria aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska.
Rekordér a dokumentované prípady
Rekordér: 50 krádeží za dva mesiace. To, že nejde len o politickú tému, dokladajú tiež štatistiky a skúsenosti niektorých mestských polícií. „Z pohľadu našich kompetencií vnímame nárast počtu priestupkov proti majetku a určite je spôsobený aj novelou Trestného zákona,“ tvrdí náčelník Mestskej polície v Žiari nad Hronom Róbert Šiška. Za predchádzajúcich takmer desať rokov bol vývoj pri majetkových priestupkoch v meste s počtom obyvateľov takmer 17-tisíc pomerne stabilný. V roku 2023 ich bolo 44, o rok neskôr došlo k ich výraznému nárastu na 67. Kým do konca augusta 2024 vtedy zaznamenali 25 takýchto priestupkov, za posledné štyri mesiace minulého roka, od finálnej platnosti novely, poskočili v štatistikách na 42. „To znamená, že ich počet sa len ku koncu vlaňajška prakticky zdvojnásobil. Tento rok sme ich do posledného októbrového týždňa mali v štatistikách až 75, z toho len krádeží bolo 56,“ číta z vlastného grafu so stúpajúcou krivkou Šiška.
Šéf žiarskych mestských policajtov spomenul v tejto súvislosti prípad šestnásťkrát súdne trestaného recidivistu, ktorý po prepustení z väzenia len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov a v teréne sa s ním stretávali štátni aj mestskí policajti. Podobní recidivisti sú dôvodom, prečo vlani mestskí policajti v Žiari nad Hronom časť majetkových priestupkov po napočítaní škody 700 eur postúpili pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže Obvodnému oddeleniu Policajného zboru. Takéto dokumentovanie prípadov je však zdĺhavé a vyžaduje si spoluprácu oboch bezpečnostných zložiek. Okradnutí naopak očakávajú rýchle riešenie.
Problémy a potenciálne riešenia
Ako problém vidí Šiška vypustenie takzvanej priestupkovej recidívy z Trestného zákona, v minulosti totiž za opakovanú drobnú krádež hrozili zlodejovi trestné konanie a pobyt za mrežami, kým teraz je to len vyššia pokuta. „Platilo, že ak bol dotyčný za obdobný čin postihnutý v priebehu predchádzajúcich dvanástich mesiacoch, išlo už o trestný čin a hrozilo mu väzenie. Malo to výchovný efekt, ktorý pokuta nemá. Tí ľudia, ktorí kradnú v obchodných centrách, často nemajú domov, ani príjem, pokutu nezaplatia a nedá sa od nich ani vymôcť, keďže exekútor im nemá čo vziať,“ hovorí. Do zákona treba podľa neho vrátiť prísnejšie trestanie recidívy, privítal by tiež reálnu možnosť ukladať za takéto priestupky alternatívne tresty, akými sú verejnoprospešné práce.
O oboch možnostiach ako o súčasti ďalších noviel po masívnej kritike z miest a obcí hovoria aktuálne aj z kritizovaných ministerstiev. Problémom je však podľa Šišku aj personálna poddimenzovanosť policajného obvodného oddelenia, čo vedie k situáciám, keď žiarski mestskí policajti smerujú na zákroky namiesto tých štátnych alebo spolu s nimi. „Vypomáhame si vzájomne vždy, keď treba a spolupráca je vzájomne prínosná. Najvyššie pokuty by mali byť len za predaj škodlivých potravín, ktoré môžu ohroziť ľudské zdravie. Osem udelených miliónových pokút ešte štát nedoriešil.
Reťazec Kaufland dostal druhú miliónovú pokutu za predaj potravín. Počas kontroly inšpektori našli niekoľko výrobkov po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti a spotreby. Inšpekcia vymerala Kauflandu miliónovú pokutu aj preto, že už pri predošlej kontrole v roku 2014 v tej istej predajni zistila predaj potravín po minimálnej trvanlivosti; vtedy za ne dala reťazcu pokutu 30 000 eur. Dá sa tak predpokladať, že sa podobne ako pri prvej miliónovej pokute pokúsi dosiahnuť aj odklad tej za Bardejov na súde. Druhou vysokou pokutou pre Kaufland sa zvýšil celkový počet miliónových postihov pre obchodné reťazce na osem. Ak sa však zmení zákon o potravinách tak, ako to navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva, nemuseli by miliónové pokuty pribúdať takým tempom ako doposiaľ. Šéf Veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš to potvrdil s tým, že taký bol návrh rezortu, ktorý vedie Gabriela Matečná (nominantka SNS). Dnes platný zákon umožňuje potravinovej inšpekcii dať miliónovú pokutu aj za opakované prehrešky, ako sú neoznačené alergény v potravinách, za predaj potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti či potraviny neznámeho pôvodu. Prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak zúženie okruhu prehreškov, za ktoré ŠVPS bude môcť dať miliónové pokuty, víta. Pripomenul však, že obchodníci presadzovali aj zníženie pokút za opakované nedostatky na úroveň spred 1. Naznačil, že ani znenie novely nemusí byť úplne jednoznačné, ak umožní dať miliónovú pokutu za predaj škodlivých potravín. Ak prejde novela v navrhnutej podobe, mal by sa od januára znížiť aj strop pokút na nesprávne označené či neoznačené potraviny na 10 000 eur; dnes je do 100 000 eur. To pripomenul aj analytik obchodu Ľubomír Drahovský, ktorý tvrdí, že výška pokút nezodpovedá preventívno-výchovnej funkcii, ktorú majú pokuty plniť.
Videokurz: Trestnoprávna a ďalšie zodpovednosti vedúcich zamestnancov v BOZP
- Hlavné mesto Bratislava čelí zvýšenej agresivite, obťažovaniu a drobným krádežiam, súvisiacim s novelou Zákona.
- Pri recidívach je diskutovaná návratnosť prísnejších trestov a možnosť verejnoprospešných prác.
- Kaufland zaznamenal dve miliónové pokuty za porušenie potravinového zákona; ďalšie zmeny v legislatíve môžu zmeniť počty pokút.
- Podľa policajných štatistík sa kriminálnosť môže javiť inak vzhľadom na zmeny v klasifikácii priestupkov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu?