Podľa najnovšej správy UNICEF, najlepšie podmienky pre život detí z krajín EÚ a OECD majú Holandsko, Dánsko a Nórsko, Slovensko obsadilo 26. miesto. Nová správa však poukazuje aj na to, že pohoda a šťastie detí sú v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne ohrozené. FLORENCIA/NEW YORK, 3. september 2020 - Samovraždy, pocit nešťastia, obezita a slabé sociálne a akademické zručnosti sa stali spoločnými znakmi detstva v krajinách s vysokými príjmami, uvádza sa v najnovšej správe, ktorú vydalo Výskumné centrum UNICEF - Innocenti. Výskum venujúci sa tejto problematike pod názvom Svety vplyvu, prebieha v UNICEFe už 20 rokov - porovnáva údaje z krajín EÚ a OECD. Aby sme pochopili, na základe čoho sa formuje pocit šťastia a pohody u detí, porovnávajú sa dáta z obdobia pred pandémiou COVID-19 so súčasnými dátami týkajúcimi sa mentálneho a fyzického zdravia, akademických a sociálnych zručností.
Na základe týchto ukazovateľov sa Holandsko, Dánsko a Nórsko umiestňujú na prvých troch priečkach, čo sa týka šťastia a pohody detí. “Mnoho bohatších krajín sveta, ktoré majú svoje zdroje na to, aby pre deti zabezpečili šťastné detstvo, zlyhávajú,” hovorí Gunilla Olsson, riaditeľka UNICEF Innocenti. “Pokiaľ vlády neprijmú rýchle a rozhodné kroky na ochranu detí, ako súčasť svojich reakcií na pandémiu COVID-19, môžeme naďalej očakávať stúpajúcu mieru chorobnosti detí, zhoršovanie duševného, fyzického zdravia a prehlbovania rozdielov v zručnostiach detí. Podpora pre rodiny a deti, v súvislosti s COVID-19 nie je dostatočná. Je potrebné urobiť viac na to, aby sme deťom poskytli bezpečné a šťastné detstvo!”
Kľúčové zistenia
- Duševné zdravie: Vo väčšine krajín uvádza menej ako štyri pätiny detí, že sú spokojné so svojim životom. Najnižšiu mieru spokojnosti zo života dosahuje Turecko (53%), za ním nasleduje Japonsko a Spojené kráľovstvo. Deti so slabšou rodinnou podporou a tie, ktoré sú šikanované, majú výrazne horšie duševné zdravie.
- Fyzické zdravie: Obezita a nadváha detí sa v posledných rokoch zvýšili. Približne 1 z 3 detí vo všetkých krajinách trpí obezitou alebo nadváhou, pričom miera jej výskytu v južnej Európe tiež prudko rastie.
- Zručnosti: V priemere 40 percent detí vo všetkých krajinách OECD a EÚ nemá v 15-ročnom veku základné čitateľské a matematické zručnosti. Najhoršie sú na tom deti v Bulharsku, Rumunsku a Čile; najlepšie deti z Estónska, Írska a Fínska. Vo väčšine krajín si najmenej 1 z 5 detí neverí v sociálne zručnosti pri získavaní nových kamarátov. Najmenej sebavedomé sú deti v Čile, Japonsku a na Islande.
Pokrok a riziká spojené s pandémiou
Správa hovorí aj o pokroku, ktorý sa dosiahol. V súčasnosti je v priemere 95% detí predškolského veku zapísaných do organizovaných vzdelávacích programov a počet mladých ľudí vo veku od 15 do 19 rokov, ktorí sa nezúčastňujú vzdelávania, odbornej prípravy alebo nemajú zamestnanie, klesol v 30 z 37 krajín. Napriek tomu existuje riziko, že tento pozitívny trend sa v dôsledku pandémie COVID-19 pozastaví.
Krajiny sú tiež hodnotené na základe ich politík, ktoré podporujú blahobyt detí a ďalších faktorov, vrátane ekonomiky, spoločnosti a životného prostredia. Nórsko, Island a Fínsko majú najlepšie nastavené svoje politiky a kontext pre zabezpečenie dobrých podmienok pre deti. V priemere krajiny vynakladajú na politiku zameranú na deti a rodiny menej ako 3 % HDP. V čase krízy, aj v pokojných časoch, rodiny potrebujú podporu vlád a zamestnávateľov, aby mohli vychovať budúcu generáciu šťastných a zdravých občanov, uvádza Fayaz King, zástupca výkonného riaditeľa UNICEF. “Investícia do detí je priamou investíciou do našej budúcnosti.”
Vplyv pandémie na detskú populáciu
V dôsledku prepuknutia pandémie COVID-19 mala väčšina krajín v prvej polovici roku 2020 zatvorené školy na viac ako 100 dní a zaviedli sa prísne karanténne opatrenia. Správa konštatuje, že strata členov rodiny, priateľov, úzkosť, pobyt doma, nedostatok podpory, zatvorenie školy, zosúladenie pracovného a rodinného života, zlý prístup k zdravotnej starostlivosti, v kombinácii s ekonomickými stratami spôsobenými pandémiou, sú katastrofou pre blaho detí, ktorá negatívne ovplyvňuje ich zdravie a vývin.
Pred vypuknutím pandémie bola priemerná miera relatívnej chudoby detí v 41 krajinách 20 percent. V priebehu dvoch rokov sa očakáva pokles HDP vo väčšine týchto krajín. Ak vlády neprijmú okamžité nápravné opatrenia, chudoba bude narastať. UNICEF vyzýva k nasledujúcim krokom na ochranu a zlepšenie práv detí: Prijať rozhodné kroky na zníženie príjmovej nerovnosti a zabezpečiť prístup k potrebným zdrojom pre všetky deti; rýchlejšie reagovať na závažné medzery v službách zameraných na duševné zdravie detí a mládeže; upriamiť pozornosť na politiky priateľské k rodinám; posilniť úsilie na ochranu detí pred chorobami, ktorým sa dá predísť; zdokonaliť vládne nariadenia reagujúce na COVID-19, ktoré podporujú rodiny s deťmi a zabezpečiť, aby rozpočty, ktoré majú vplyv na blaho detí, boli chránené pred úspornými opatreniami.
Historický kontext a voľby do budúcnosti
UNICEF je jednou z najvýznamnejších humanitárnych organizácií na svete, ktorá pomáha deťom v núdzi už viac ako 70 rokov. Pracujeme vo viac ako 190 krajinách a teritóriách, na tých najťažšie dosiahnuteľných miestach. Pracujeme deň čo deň, aby sme pomohli prežiť deťom, ktoré sa ocitli v núdzi.
- Pred pandémiou boli prítomné stabilné vzdelávacie trendy a pokiaľ ide o podporu rodín, aj napriek ekonomickej nerovnosti existovali politiky cítiace sa viac rodinne orientované.
- Počas pandémie došlo k zavretiu škôl a zosúladenia práce s rodinou, čo zhoršilo sociálne a duševné zdravie detí.
- V budúcnosti je potrebné posilniť zdravotné a vzdelávacie služby a zamerať sa na okamžité nápravné opatrenia proti rastúcej chudobe.
UNICEF ťaží z údajov z krajín EÚ a OECD, ktoré ukazujú nerovnomernú úmrtnosť detí a rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Často najviac zraniteľné sú deti z rodín s nízkymi príjmami, ktoré čelia väčšiemu riziku deprivácie v čase krízy. Podpora pre rodiny a deti v súvislosti s COVID-19 je kľúčová pre obnovu pohody a zdravia detí.