Pochovaním mŕtveho človeka uznávame a potvrdzujeme jeho ľudskú dôstojnosť. Pochovať mŕtveho považujeme v našej kultúre za samozrejmosť. No pochovanie dieťaťa, ktoré zomrelo pred narodením, sa u nás len postupne udomácňuje a je výzvou pre Cirkev i celú spoločnosť. Naše znalosti v oblasti genetiky a embryológie potvrdzujú fakt, že ľudský život začína počatím.
Pochovaním nenarodených detí kladieme silnú protiváhu kultúre smrti. V posledných rokoch nastal v slovenskej spoločnosti pozitívny posun. V roku 2005 bol novelizovaný zákon o pohrebníctve tak, že rodičia dostali možnosť vyžiadať dieťa na pochovanie v každom štádiu vývoja. Od roku 2017 majú zdravotnícke zariadenia povinnosť informovať rodičov o možnosti pochovania svojho potrateného dieťaťa.
Ľudská dôstojnosť dieťaťa už od počatia a možnosti pohrebného obradu
Dieťa už od počatia - bez ohľadu na veľkosť a zdravotný stav - má plnú ľudskú dôstojnosť. Jeho mŕtve telíčko si zaslúži úctivé nakladanie. Pochovaním mŕtveho ľudského plodu vydávajú rodičia silné svedectvo o plnej ľudskej dôstojnosti počatých detí. Niektoré deti zomreli kvôli nedostatku lásky. Iné zomreli napriek tomu, že boli túžobne očakávané. Ich smrť je nezvratná, no napriek tomu im môžeme prejaviť lásku udelením mena a pohrebom.
Udelením mena potvrdzujeme ľudskú dôstojnosť nášho dieťaťa a prijímame ho za svoje. Pochovaním si dieťa uctíme. Riadnym miestom na pochovávanie ľudských pozostatkov je cintorín. Je nedôstojné, ak telo dieťaťa skončí v spaľovni biologického odpadu.
Zákon č.131/2010 Z. z. 3 ods. - na pochovanie sa nevydáva biologický materiál určený na bioptické vyšetrenie. 5 ods. 2 písm. 17 ods. 4 stanovuje prevádzkovateľovi cintorína povinnosť umožniť pochovanie potrateného dieťaťa a viesť evidenciu o jeho pochovaní. 19 ods. 1 stanovuje, že hrobová jama pre uloženie potrateného dieťaťa má mať minimálne 0,7 m. Bočné vzdialenosti medzi jednotlivými hrobmi musia byť najmenej 0,3 m.
Zdieľaný hrob, symbolický hrob a možnosti pohrebného obradu
Pri pochovaní do zeme treba zachovať hĺbku hrobovej jamy (min. 70 cm). Pri pochovaní do krypty možno rakvičku uložiť pod vrchnú hrobovú dosku. Inou možnosťou zdieľania je, že dieťa sa pochová do špeciálne zriadeného hrobu pre nenarodené deti. Symbolický hrob alebo pamätník možno vytvoriť aj zástupne - v mene rodičov potratených detí. Forma pohrebného obradu nenarodeného dieťaťa sa odvíja od svetonázoru rodičov.
Zvyčajne má podobu úctivej rozlúčky, pri ktorej je dieťaťu priznaná plná ľudská dôstojnosť, udelené meno a zhmotnená pamäť naň. Kresťanskí rodičia uznávajú stvoriteľskú moc Boha, ktorý v momente počatia udeľuje každému človeku nesmrteľnú dušu. Katolícka Cirkev ponúka pohreb nepokrsteného dieťaťa s vlastnými dodatkami pre prípad nenarodeného dieťaťa.
Potrat a duchovno-duchovný rámec starostlivosti o matku
Spomínaný duchovný rámec zahŕňa prostriedky ako udelenie mena, sviatosti a spoločné obrady. Pohrebná obrady nenarodeného dieťaťa majú naliehavejšie vyžadovať, aby sa my, ako spoločnosť, naučili reagovať na dilemu o nevyhnutnosti krstu k spáse a na potrebu úcty k životu už od počatia.
Spoločnosť potrebuje primerané formy podpory pre matky, ktoré prežívajú postabortívny žiaľ. Projekt Ráchelina vinica ponúka víkendové pobyty, ktoré spájajú terapeutickú a duchovnú pomoc a smerujú k uzdraveniu po skúsenosti potratu.
Duchovná dimenzia a psychologická podpora v pastorácii
V duchovnej rovine zohrávajú význam sväté omše, zmierenie a prípadne pomazanie chorých. Pokračujúca duchovná starostlivosť sa stáva mostom medzi Bohom a rodičmi, ktorí hľadajú útechu. Dôležité je počúvať, sprevádzať a nenechať ženu v stave smútku samotnú.
Z pohľadu psychológie je poskytnutie priestoru na vyrozprávanie príbehu, uznanie straty a rešpektovanie emocionálnych bolesti kľúčové. Ideálne je spolupráca kňaza a psychológa, ktoré prinášajú hlboké výsledky v procese uzdravovania.
Osobné svedectvá a biblické väzby
Plač ako prejav bolesti pri strate blízkeho je prirodzený. Svätý Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae vyzýva rodičov k odovzdaniu dieťaťa Bohu a vyjadreniu dôvery v Božie milosrdenstvo. Viera v Boha ako darcu života pomáha matkám a otcom vysporiadať sa so stratou a hľadať uzdravenie v spoločenstve a meditácii.
Biblia opakovane potvrdzuje, že dieťa má ľudskú dôstojnosť už od počatia. Podobne plece rodičov zdieľa aj rodina a blízke okolie - ich podpora a otvorenosť sú nevyhnutné pre proces ozdravenia.
Teologické pohľady na osud dieťaťa po potrate
Katechizmus Katolíckej cirkvi vysvetľuje potrebu krstu pre spásu a zároveň zavádza pojmy krst túžby a krst krvi, ktoré ukazujú možnosti, ako môžu byť osoby spasení aj bez sviatostného krstu. Pre nedostatočne pokrstené dieťa existujú isté teologické rámce, ktoré zdôrazňujú Božiu milosrdenstvo a túžbu po spáse každej duše.
Medzi zastávané pohľady patrí, že duše nenarodených detí sa môžu nachádzať v špeciálnom stave medzi Nebom a Očistcom (limbus). Avšak tradičná náuka Ch council rozlišuje limbo detí od limbu patriarchov; moderná teológia často zdôrazňuje Božiu vôľu spašiť všetkých a potrebu krstu na spásu.
Praktické odporúčania pre rodiny a spoločnosť
- Dať dieťaťu meno a uznať jeho existenciu.
- Zriadiť alebo využiť symbolický alebo spoločný hrob, prípadne pohrebný obrad pre nenarodené dieťa.
- Umožniť rodičom vyspovedať sa a prijať Božie odpustenie prostredníctvom sviatostí.
- Poskytnúť psychologickú a duchovnú pomoc cez spoluprácu kňazov a odborníkov.
- Podporovať duchovné iniciatívy ako Ráchelina vinica a ďalšie formy duchovnej pastorácie.
Význam modlitby a obetí pre duše potratených detí
Mnohí rodičia a súrodenci nachádzajú úľavu prostredníctvom modlitby, odslúženia svätej omše a duchovnej adopcie dieťaťa na niekoľko mesiacov alebo viac. Krstu túžby a duchovná adopcia ponúkajú spôsob, ako vyjadriť lásku a naviazať duchovný vzťah s potrateným dieťaťom.
Zhrnutie a výhľady do budúcnosti
Osud nenarodených detí je témou, ktorá vyžaduje citlivé a komplexné odpovede z hľadiska teológie aj psychológie.Spoločnosť a Cirkev môžu vybudovať lepšie prostredie na pochovanie a uctievanie detí už od počatia, ako aj na podporu rodičov v období potratu.
