Keď zomrie niekto blízky, prichádza otázka: “Ako to povedať dieťaťu?” Neprepadajte dojmu, že deti tomu nerozumejú alebo že bude lepšie ich toho ušetriť. Naopak! Tak prebieha aj reakcia na úmrtie blízkeho. U dospelých panuje zdravá potreba dieťa chrániť od „hrôz“ vonkajšieho sveta. To je v poriadku. To, ako sa bude dieťa so smrťou vyrovnávať v dospelosti, je značne ovplyvnené tým, ako sa k tejto téme stavali doma. Zavádzajúce vety typu „starý otec odišiel“, sú pre deti zneisťujúce a mätúce. Do určitého veku vnímajú podstatu informácie v konkrétnej podobe, nie metaforicky. Môžu potom čakať, že sa starý otec (alebo niekto iný, kto zomrel) vráti.
„Syn chodí s babičkou pravidelne na cintorín. Raz sa vrátil domov s otázkou, prečo druhá babička na cintoríne nerozpráva, prečo je „zomretá“ a či tiež umrieme. Na túto otázku som vôbec nebola pripravená, ale zobrala som to otvorene a pravdivo. Samozrejme tak, aby vec trojročné dieťa pochopilo a nevydesilo sa. Povedať pravdu je najlepšia cesta, aj keď sa vám to môže zdať „tvrdé“. Dieťa neuvediete do neistoty a môže mať nad situáciou aspoň trošku pocit kontroly. S vašou pomocou sa potom môže s úmrtím zdravo vyrovnať.
Slová vyberajte podľa veku a chápania dieťaťa. Nemusíte Zachádzať do detailov, ale môžete podať jasné vysvetlenie. Pri tragických úmrtiach (autonehody, zločiny, samovraždy…) je pravdivosť tiež na mieste, ale formulovaná bez nevhodných detailov, aby nebola „desivá“. Dospelí sa sami ocitajú v kríze zo straty a dotýkajú sa aj témy vlastnej smrteľnosti, životnej nepredvídateľnosti a ďalších podprahových tém, ktoré máme so smrťou spojené. Aby všetci doma mohli s tým všetkým bezpečne „existovať“ a necítili sa zavalení atmosférou, je dôležité mať sa čoho „chytiť“.
Ako komunikovať o smrti so dieťaťom rôznych vekových kategórií
Chce sa zúčastniť pohrebu? Pomôcť napríklad s výberom kvetiny? Napísať list, alebo má predstavu svojho rituálu? Keď dieťa príde o milované zvieratko, prežíva podobnú bolesť, akú prežívame my pri strate blízkej osoby. Aj fázy trúchlenia a prístup k nim sú v tomto prípade podobné. Preto nikdy nezhadzujte závažnosť zármutku. Práve tak sa vyhnete milosrdným klamstvám. Spoločne vymyslite, akú rozlúčku by si dieťa prialo urobiť, aktívne ho do tohto rituálu zapojte.
Na smrť sa nemôžete nikdy pripraviť, aby vás nezasiahla. Ako budú vnímať smrť a čo pre ne bude znamenať, záleží na vás. Deti sa nerodia so strachom zo smrti a nepoznajú pojem tabu. Sme to my, dospelí, kto im tento postoj odovzdáva. Ale môžeme odovzdať aj porozumenie bez našich vlastných dospeláckych obáv a desov.
Náprava prostredníctvom príkladov a odporúčaní odborníkov
„Tip na animovaný seriál pre deti - Bol raz jeden život. Pamätám si ho ako diváčka z detstva, ale až teraz ako mama som pochopila, aké dôležité témy deťom približuje. Nielen ako vzniká život, ako funguje srdce, pľúca, prečo má človek teplotu alebo ako biele krvinky bojujú proti vírusom a baktériám. Ale pekným, pre deti veľmi prijateľným spôsobom vysvetľuje, ako človek starne, čo sa pri tom deje s jeho telom, až nakoniec už srdiečko nemá silu pumpovať krv do celého tela, rozvážať kyslík a živiny a nakoniec jeho púť skončí. Naše deti seriál ako taký milujú a aj túto časť si pozreli so zaujatím. A keď zomreli prababičky, vedeli sme im na príklade toho animovaného seriálu vysvetliť, čo sa stalo a že je to síce smutná, ale úplne prirodzená súčasť života.“
Bratislava: Počet prípadov detského sebapoškodzovania či pokusov spáchať samovraždu stúpa. V poslednom období ich bolo medializovaných viacero. Ide napríklad aj o 17-ročnú študentku, ktorá nedávno vyskočila z vyhliadky a prežila. Dôležité je pochopiť, že prvý krok vždy predstavuje prístup k odborníkovi a otvorený dialóg o pocitoch dieťaťa.
Ako rozpoznať varovné signály a čo robiť v prípade podozrenia na riziko
Objavujú sa prejavy ako zmeny správania, úzkosť, depresívne prejavy, nárast agresivity, alebo myšlienky na samovraždu. Vždy platí: pýtajte sa otvorene a bez obviňovania. Situáciu netreba bagatelizovať ani podceňovať. V prípade akútnej krízy volajte linku 112 alebo vyhľadajte pohotovosť. Podporte dieťa, nechajte ho vypovedať svoje pocity a hľadajte odbornú pomoc - psychologickú, psychiatrickú či krízovú linku.
Deti potrebujú vašu blízkosť a citlivosť k ich prežívaniu straty. Musia cítiť prijaté a ľúčené, byť uistené o vašej podpore a otvorenosti ku všetkým otázkam a prežívaniu. U menších detí sa téma smrti môže prejaviť aj cez hru a cez to dieťa sa môžu vyrovnať so stratou.
Praktické kroky pre rodičov a opatrovateľov
- Pripravte jasné a primerané vysvetlenie podľa veku dieťaťa; vyhnite sa zbytočným detailom.
- Buďte pri dieťati, počúvajte jeho otázky bez súdenia a poskytujte odpovede v zhode s jeho porozumením.
- Vyhnite sa údajnej „dospeláckej múdrosti“ a nechajte dieťa cítiť, že môže klásť otázky aj o nelogických aspektoch smrti.
- Zapojte dieťa do rozlúčkovej tradície a rituálov podľa jeho želania (napr. výber kvety, list, kresba, účasť na pohrebe).
- Ak dieťa prejaví úzkosť, hneď vyhľadajte odbornú pomoc - psychológa, pedagoga, alebo psychoterapeuta rodiny.
V prípade sebapoškodzovania alebo ak má dieťa agresívne sklony, je dôležité v prvom rade vylúčiť závažné psychické stavy a až potom pristúpiť k liečebnému plánu, ktorý môže zahŕňať psychoterapiu, rodinnú terapiu a v niektorých prípadoch farmakoterapiu. Rodičia by mali rozlišovať medzi impulzívnou reakciou a zámerom ukončiť život a vždy vyhľadať odbornú pomoc.
Internet a spoločenské médiá môžu jednou zo zložiek rizík. U detí je dôležitá prevencia - školské programy, rodičovská výchova a otvorená komunikácia o tom, čo a ako vidia na internete. Reakcie dieťaťa na negatívne pokyny alebo náborové výzvy sú ovplyvnené vekom, podporou v okolí a schopnosťou zvládať stres. Pýtajte sa dieťaťa na jeho pocity a ponúknite mu bezpečné prostredie na zdieľanie obáv.
Odpovede na ťažké otázky o smrti
Smútok je normálnou reakciou na stratu a prejaví sa aj v tele dieťaťa - bolesti brucha či hlavy môže byť jedným zo signálov. Bolesť zo straty prejde s časom, ale bude s dieťaťom ešte nejaký čas. Dôležité je, aby dieťa cítilo, že mu rozumieme a že mu pomôžeme nájsť mechanizmy zvládania ťažkých pocitov.