Tri hlavné deficitné oblasti vývoja ľudí na spektre sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tvoria tzv. autistickú triádu. Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov. Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky. Predstavivosť, imaginácia, fantázia či obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal.
Spísali sme hlavné prejavy autizmu u detí. Čitateľov upozorňujeme, že autistické spektrum predstavuje súbor všetkých prejavov správania, preto je skladba a intenzita symptómov u každého autistu iná. Rodičom pripomíname, že niektoré prejavy sa môžu vyskytovať aj v správaní neurotypických detí a že ich prítomnosť automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu. Tú dokonca nepotvrdzuje ani pediater, ale pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia.
Opakované pohyby telom, napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a pod. Opakované pohyby s predmetmi, napr. krútenie koliesok, šťukanie perom, vypínanie a zapínanie svetla, otváranie a zatváranie dverí. Chôdza po špičkách aj v situáciách, keď dieťa nepotrebuje na nič dočiahnuť. Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy. Žiadna reakcia na meno, ani na opakované výzvy, akoby dieťa svoje meno nepoznalo alebo pôsobilo, že nepočuje. Žiadna reakcia na pokyn, ani na ten najzákladnejší, primeraný veku dieťaťa, napr. daj ruku, prines loptu či stoj súvisí s nedostatočným porozumením reči. Tieto prejavy sú typické aj pre deti s vývojovou dysfáziou - narušenou komunikačnou schopnosťou. Oneskorený vývin reči je typický pre mnohé deti na spektre. Chýba džavotanie, opakovanie slabík, slov, pomenovanie osôb a vecí. Slovná zásoba je malá a súvisí so slabým porozumením reči. Reč sa napokon nemusí vôbec vyvinúť a človek ostane neverbálny po celý život.
Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené. Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa вам díva do očí. Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek. Prečo sa autisti neusmejú naspäť na človeka? Sociálny úsmev je formou komunikácie a túto oblasť majú oslabenú.
Špecifické záujmy ľudí na spektre sú zvláštne či neobvyklé, úzko definované. Predráždenosť je dôsledok množstva podnetov, ktoré autisti vďaka vysokým zmyslovým predispozíciám počas dňa vnímajú. Problémy so stravovaním sú veľkou témou rodičov detí na spektre. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál, ktoré sa na tanieri opakujú dokola. Problémy so spánkom sa týkajú polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov.
Nezriedka je potrebné dieťa pripravovať na každú plánovanú zmenu, pretože zmena denného plánu môže spôsobiť výrazný stres. Rutina predstavuje v živote autistov istotu, udalosti sa dejú v určitej následnosti. Neverbálna komunikácia je narušená obojsmerne. Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám, tónu hlasu ľudí. Ani oni sami sa svoj vlastný verbálny deficit nesnažia nahradiť mimoslovne. Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej. Opakovanie po niekom je pritom základná zručnosť pre učenie sa. Nevšímavosť voči iným ľuďom je v kontraste so zaujatosťou k určitej špecifickej repetitívnej činnosti. Deti s autizmom už od raného veku nejavia záujem o ostatné deti, v škôlke či na ihrisku sa môžu zdať neprístupné, odmerané, nezaujaté. Osobný priestor iných ľudí autisti často nerešpektujú a nezriedka prekračujú hranice. Narušenie ich vlastného osobného priestoru inými ľuďmi im však môže prekážať.
Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov. Symbolická hra nemá u autistov zastúpenie. Hrať sa na niečo, napr. na lekára, obchod či školu je u detí na spektre nepredstaviteľné. A to doslova. Hra “akože na niečo” totiž vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit. Nezdieľanie sa v bežnom živote môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Spadne a ublíži si, ale neprivolá rodiča. Keď ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež.
Rodičom pripomíname dôležité míľniky: ukazovanie prstom je kľúčový spôsob zdieľania záujmu a informácie. Ako ukazovanie prstom vyvoláva zdieľanie, čo dieťa vidí, a teda umožňuje komunikáciu. Podobne ako manipulácia rukou, aj neukazovanie prstom vychádza z absencie tvorenia tzv. Uzavretosť. Pre deficit v oblasti socializácie sa deti na spektre nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Spolu s nevšímavosťou voči deťom môže ísť o typické prejavy autizmu. Aj keď sú v skupine, uprednostňujú hru osamote.
„Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať.“ hovorí psychológ Mgr. Ivan Belica. Autizmus sa odráža v širokom spektre a jeho diagnostika vyžaduje špecializované vyšetrenie. Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú formu a v každom prípade vyžaduje zvýšené nároky na čas a emocionálnu záťaž zo strany rodičov.
Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období. Prejavuje sa narušením v troch oblastiach - sociálnej interakcii, narušením komunikácie a prítomnosťou stereotypných vzorcov správania a záujmov. Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období. Deti s autizmom sa môžu líšiť v obraze konkrétnych príznakov, preto sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra.
Prvá diagnostika často býva podnetom zo strany rodičov, ktorí prvé príznaky zvyknú pozorovať vo veku 2-4 rokov, no podľa výskumov sa prvé príznaky dajú postrehnúť už okolo jedného roka. Diagnóza zahŕňa pozorovanie vývoja, komunikácie, sociálnych interakcií a stereotypných vzorcov správania. Včasná diagnostika má lepšie šance na účinnú intervenciu.
Medzi ukazovatele prognózy patria: úroveň intelektu, úroveň reči, samostatnosť a včasný začiatok terapie. Deti s väčšou intenzitou kognitívnych a rečových zručností majú často lepšie vyhliadky do budúcnosti. Včasné intervenčné programy zahŕňajú ABA terapiu, logopédiu a špeciálnu pedagogiku; je dôležité zvoliť individuálne terapia po dôkladnom zhodnotení stavu dieťaťa.
Prognóza a manažment často zahŕňajú aj podporu rodiny: vzdelávanie rodičov, spoločenské a rodinné rozhovory, zapojenie do skupín rodičovských komunít a konzultácie s odborníkmi na diagnostiku autizmu. Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov alebo úzkosti, ale jadrové príznaky autizmu sa neliečia liekmi. ABA a ďalšie terapie majú za cieľ rozvoj reči, komunikácie, spoločenskej interakcie a redukciu problémového správania.
Pochopenie vaskulitídy: Sprievodca pacienta pre starostlivosť a remisiu
Metódy diagnostiky zahŕňajú pediatrické skríningy, testy sluchu a zraku, pozorovanie interakcií dieťaťa, ako aj špecifické diagnostické nástroje, ktoré potvrdzujú alebo vylučujú PAS. Dôležité je identifikovať autizmus v ranom veku a včasná diagnóza má lepšie šance na účinnú liečbu.
V prípade podozrenia na PAS je vhodné vyhľadať odborníkov v centrách včasnej intervencie, pediatroch, detských psychiatrů a psychológov, alebo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu. Aj keď autizmus nie je choroba a nie je vyliečiteľný, skorá intervinčná starostlivosť významne zlepšuje kvalitu života dieťaťa a jeho rodiny.
Autizmus je pervazívnou neurovývinovou poruchou, ktorá zasahuje do sociálnej interakcie, komunikácie, predstavivosti a hry. Je sprevádzaný obmedzenými, stereotypnými záujmami a činnosťami. Príčina nie je úplne známa, no existuje genetická predispozícia a aj environmentálne faktory. Najčastejšie sa objavuje v ranom detstve a diagnostika by mala byť čo najskôr, aby bolo možné poskytnúť efektívnu podporu a terapiu.