Záver školského roka môže byť pre dieťa stresujúci a vysvedčenie prináša obavy. Ako reagovať, keď dieťa prinesie domov zlé známky zo správania? Tento článok ponúka rady a stratégie, ako pristupovať k tejto situácii konštruktívne a s pochopením.
Úvod do problematiky
Vysvedčenie je pre mnohých žiakov stresujúcim obdobím, kedy sa obávajú reakcií rodičov na ich známky. Pre niektorých je aj dvojka katastrofou, zatiaľ čo iní by sa z nej tešili. Dôležité je vedieť, ako reagovať, keď známky zo správania nie sú ideálne.
Nie každé dieťa reaguje na dobré a zlé známky rovnako. Podľa temperamentu vzbudzujú známky u jedného ctižiadostivosť, druhé ich absolútne ignoruje a ďalšie hádže flintu do žita. Aj to, či je trojka vnímaná ako pozitívna alebo negatívna známka, sa od žiaka k žiakovi líši. V článku vám ukážeme, ako rôzne reagujú deti na známky v škole.
Vysvedčenie predstavuje stresové obdobie nielen pre žiakov, ale aj pre rodičov. Deti sa boja, aká bude reakcia rodičov, rodičia naopak premýšľajú nad tým, ako sa k problému vhodne postaviť. Kľúčovú úlohu zohráva komunikácia. Či sa jedná o zlú známku v škole, stratenú hračku alebo ťažkú domácu úlohu, o každom probléme je nutné s dieťaťom hovoriť.
Zlé známky väčšinou signalizujú nejaký problém. Treba však mať na pamäti, že známky nie sú smerodajným meradlom schopností vášho dieťaťa. Na druhej strane aj v rodičovi sa odohrávajú rôzne pocity, z ktorých u zodpovedného rodiča najmä pocity viny za zlý výsledok svojej ratolesti.
Ako reagovať na zlé známky zo správania
Prvá reakcia rodiča na zlé známky by mala byť pokojná. Predstavme si modelový scenár. Žiak druhej triedy základnej školy práve dostal polročné vysvedčenie. Mnoho jeho spolužiakov sa raduje a tešia sa na odmenu za vysvedčenie, on sa však bojí reakcie rodičov. Budú kričať? Budú nešťastní? Skúste si v hlave položiť otázku: akú reakciu by som v ideálnom prípade chcel zažiť ja? Základom je určite zachovať chladnú hlavu. Rozhodne nepomôže ani krik, ani hystéria, ani plač. Reakcia v afekte môže dieťa vydesiť a môže viesť až k tomu, že sa dieťa pôjde do ofenzívnej (útočnej) pozície. Snažte sa byť preto, čo najviac v kľude.
Zachovajte pokoj
Situácia je už aj bez kriku dosť napätá. Krik iba zvyšuje intenzitu všetkých pocitov a môže vyústiť do negatívnych následkov. Ak cítite, že nedokážete reagovať pokojne, odložte rozhovor na neskôr. Premyslite si, čo chcete dieťaťu povedať a vráťte sa k tomu, keď budete pokojnejší.
Komunikujte
Uistite sa, že diskusia o vysvedčení je obojstranná. Ak spustíte lavínu výčitiek, nedozviete sa, prečo sú na vysvedčení také známky. Opýtajte sa detí spôsobom, ktorý nebude pôsobiť hrozivo. Vďaka tomu sa väčšina detí prestane báť a bude na vaše otázky trpezlivo odpovedať. Vráťme sa ešte k téme rozhovoru. Komunikácia zohráva kľúčovú úlohu. Preto je naozaj dôležité s dieťaťom o probléme hovoriť. Hovorením však nemyslíme rodičov monológ. Základom dobrej komunikácie je totiž rovnocenný dialóg medzi oboma stranami - pokiaľ možno aktívne počúvanie. Snažte sa zistiť, čo viedlo k zlým známkam otázkami typu: „Čo sa stalo, že máš takú známku? Nerozumel si učivu?“ Takéto otázky môžu veľmi pomôcť pri riešení problému s prospechom a sú prvým predpokladom na zlepšenie situácie.
Nehľadajte vinníka v učiteľoch
Ak budete z neúspechu obviňovať iba učiteľa, privediete deti k presvedčeniu, že ich úspechy alebo neúspechy sú v rukách niekoho iného.
Zamerajte sa na pozitíva
Je pravdepodobné, že vysvedčenie obsahuje aj nejaké dobré informácie. A na tie sa pri spoločnom hodnotení školského roka zamerajte. Pochváľte dieťa za výborné známky z iných predmetov a vyzdvihnite aj nízky počet zameškaných hodín.
Známky nie sú všetko
Samozrejme, že na známkach záleží. Nie sú však trvalými ukazovateľmi charakteru dieťaťa a už vôbec neurčujú jeho osud. Keď sa s deťmi pustíte do diskusie o škole, nesústreďte sa iba na známky, ale zaujímajte sa aj o iné veci. Aké má váš školák pracovné návyky? Ako vyzerá jeho školská rutina? Netrávi príliš veľa času na sociálnych sieťach, ktoré ho odpútavajú od učenia?
Niektorým deťom sa to stáva často, iným občas. Niektorým sa to stáva na všetkých predmetoch, iným len na niektorým. Jednoducho, v škole sa to stáva! Vaše dieťa dostalo zlú známku. Alebo aj viac horších známok.
Čo robiť, keď dieťa dostane horšiu známku
Čo vtedy robiť? Vyjadrite primerane svoju nespokojnosť. Samozrejme, nie je vhodné kričať, ale nemali by ste sa tiež tváriť, že vám je to úplne jedno. Svoju nespokojnosť, prekvapenie a nesúhlas so zlou známkou vyjadriť môžete. Ale mali by ste to prejaviť pokojne a s vysvetlením, že sa vám to nepáči a nemalo by sa to opakovať. Nemalo by chýbať povzbudenie a ubezpečenie, že ste tu na to, aby ste dieťaťu pomohli známku si opraviť. A že sa na vás môže s úlohami a preberanou látkou vždy obrátiť.
Možno máte tendenciu hneď kričať a ťažko dokážete zvládnuť svoje emócie. Aj keď vás prvotné oznámenie o zlej známke môže nepríjemne prekvapiť, skúste zachovať pokoj a reagovať bez kriku a zbytočných emócií. Dieťa vaša prudká reakcia môže znechutiť a môže tiež narušiť váš spoločný dôverný vzťah.
Vyjadrite nespokojnosť
Mali by ste to prejaviť pokojne a s vysvetlením, že sa vám to nepáči a nemalo by sa to opakovať. Nemalo by chýbať povzbudenie a ubezpečenie, že ste tu na to, aby ste dieťaťu pomohli známku si opraviť.
Nepoužívajte tresty
Zamyslite sa hlavne nad tým, ako mu môžete pomôcť. Tak, ako nič nevyriešite krikom, nič nevyriešite ani trestami. Každé, aj to najšikovnejšie dieťa, môže dostať horšiu známku, môže si zabudnúť domácu úlohu alebo sa niečo nenaučí. Nemôže za to učiteľka ani rodičia. Je to zodpovednosť dieťaťa, ktoré sa však tejto zodpovednosti a jej následkom v určitom období života iba učí. Dovoľte mu robiť chyby či zabúdať a aj horšia známka a poznámka budú pre neho skúsenosťou. Netrestajte dieťa za známky. Ani vtedy, keď to trvá dlhšiu dobu.
Dieťa, ktoré z času na čas prinesie zlú známku, je zvyčajne z tejto situácie sklamané. Ak ešte k tomu priložíte svoj trest, napríklad v podobe zákazu aktivít, krúžkov či kamarátov, celú situáciu iba zhoršíte. Dieťa bude smutné, sklamané, atmosféra doma bude ťaživá a nikomu neprospeje. Čo teda robiť? Motivujte, povzbudzujte, prejavujte pochopenie a podporujte snahu o nápravu. Dieťa musí cítiť, že jeho snaženie má zmysel. Možno potrvá pár dní, kým dostane jednotku. Ale v tomto procese známka nie je až taká dôležitá. Dôležité je, že s učením vôbec začalo. Oceňujte preto snahu a nie známky. Všímajte si aj maličkosti a malé zlepšenia.
Učte sa s dieťaťom
Kontrolujte jeho každodennú prípravu do školy, pomôžte mu pri písaní domácich úloh či s pochopením novej látky. Nie je na tom nič zlé, ak mu podáte pomocnú ruku. Vysvetlite mu učivo, ktoré nechápe a s ktorým má problémy, overte si, či danej látke porozumelo, vyskúšajte ho. Nemali by ste však robiť úlohy za neho. Tým môžete celú situáciu iba zhoršiť. Na výsledky, odpovede by malo dieťa prísť samo. Vy máte iba funkciu kontrolóra.
Úlohy máš hotové? To je najčastejšia otázka, ktorá sa ozýva z príbytkov školopovinných žiakov. Čím sú deti menšie, otázka zaznieva častejšie. U tých starších, ktorí sú na vrchole puberty a žijú si vo svojom, často vzdorovitom svete, otázka zaznieva menej často. Mnohí rodičia sa v tomto období tejto povinnosti už vzdávajú. Čím je dieťa menšie, tým viac pozornosti pri učení potrebuje. A nestačí sa ho len opýtať, či má napísané úlohy. Sadnite si s dieťaťom spoločne k úlohám a učte sa spolu. Pomáhajte mu v tom, čo mu robí problém. Investujte svoj čas spolu s dieťaťom do prípravy na ďalší deň. Keď dieťa vidí, že ste pozorní, komunikatívni a záleží vám na ňom, svoj výkon a snahu väčšinou zvýši. Spoločné učenie nie je úžasnou činnosťou len kvôli známkam.
Zistite príčinu
Ak sa horšie známky stanú akýmsi pravidlom, pokúste sa zistiť príčinu. Je dôležité mať s dieťaťom dôverný vzťah, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a bude s vami úprimne komunikovať. V prípade problémov či ťažkostí, sa vám potom ľahšie zdôverí. Môže ísť o problémy s učiteľom, so spolužiakmi, o šikanu, nejakú nespravodlivosť alebo iný problém.
Často „na prvú“ hľadáme vinníka, ktorý za zhoršené známky môže - počítač, hry, lenivosť, „flákanie sa“ s kamarátmi, ale v skutočnosti to môže byť ich zvládacia stratégia, ktorou sa pokúšajú zvládnuť to, čo ich trápi a ťaží.
Snažte sa zistiť príčinu zhoršených známok. Ak sa horšie známky stanú akýmsi pravidlom, pokúste sa zistiť príčinu. Je dôležité mať s dieťaťom dôverný vzťah, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a bude s vami úprimne komunikovať.
Motivujte od začiatku roka
Ak nechcete dieťaťu asistovať pri každej domácej úlohe a ak sa nechcete rozčuľovať nad každou horšou známkou, stanovte si hneď na začiatku školského roka určité podmienky. Podmienky si dajte vy, ale umožnite aj dieťaťu povedať si svoj názor. Vysvetlite mu, aký zmysel má pre človeka učenie a pomôžte mu vytvoriť také prostredie, aby ste sa pri pohľade na vysvedčenie mohli spoločne radovať z dosiahnutého úspechu. Deťom dospelí niekedy zabudnú povedať, na čo je vlastne učenie dobré, no a deti, ktoré nevidia zmysel učenia, tak nemajú dôvod sa učiť. Vyzdvihnite také schopnosti, ako je vytrvalosť, schopnosť koncentrovať sa, vypracovať detaily, dokončovať veci, učiť sa z chýb a podobne.
Motivujte dieťa od začiatku školského roka. V júni alebo koncom januára je neskoro, aby ste sa rozčuľovali nad známkami. Na to je potrebné myslieť už v septembri. Ak nechcete dieťaťu asistovať pri každej domácej úlohe a ak sa nechcete rozčuľovať nad každou horšou známkou, stanovte si hneď na začiatku školského roka určité podmienky.
Oceňujte preto snahu a nie známky. Všímajte si aj maličkosti a malé zlepšenia. Dieťa neporovnávajte so súrodencami alebo spolužiakmi.
Čo nerobiť pri zlých známkach
Psychológovia však upozorňujú, že za zlé známky by sme deti nemali trestať. Aj rôzne zákazy či odopieranie toho, po čom deti túžia, môže byť z výchovného hľadiska kontraproduktívne. Rodič takto nedosiahne nič, prehnanou kritikou a výčitkami môže však poškodiť duševné zdravie svojho dieťaťa a znížiť jeho sebavedomie.
Nevyhrážajte sa
Dieťa v takomto prípade prežíva úzkosť, bojí sa vrátiť domov, vyhýba sa konfrontácii, klame alebo odchádza na iné miesto. Často sa môže stať, že citlivejšie prípady končia aj tragicky.
Nekritizujte
Prehnanej kritike sa snažte vyhýbať. Rodičia si neuvedomujú, že tým ubíjajú sebavedomie dieťaťa.
Netrestajte
Ak sa dieťa snaží, svedomito sa pripravuje a napriek tomu prinesie domov zlé vysvedčenie, nekarhajte ho a netrestajte, radšej pátrajte po skutočných príčinách.
Trestanie nie je účinná metóda a spôsob, ktorým chceme dosiahnuť požadovanú zmenu, práve naopak. Tresty prinášajú deťom negatívnu skúsenosť, posilňujú pocity zlyhania, prinášajú pocity krivdy a ukazujú nesprávny vzor toho, ako sa situácie riešia. Trestaním sa nedosahujú pozitívne a užitočné zmeny. Keď fungujú, tak iba krátkodobo, vedú k bojom o moc a k narušeným vzťahom a podkopávajú vnútornú motiváciu vášho dieťaťa dosahovať lepšie výsledky.
Nezabúdajte na lásku
Dajte najavo, že ho máte radi napriek horšiemu prospechu.
Príčiny zlých známok zo správania
Príčiny zlých známok môžu byť rôznorodé:
- Zmena vyučujúceho
- Nezaujímavý výklad učiteľa
- Nezáujem o predmet
- Narušené vzťahy s rovesníkmi
- Narušené vzťahy s rodičmi
- Veľa vymeškaného učiva
- Fóbia zo školy
- Tréma
- Sociálna fóbia
- Dyslexia
Ako motivovať dieťa k lepším výsledkom
Motivácia a odmeny sú dôležité pre povzbudenie detí. Dôležité je deti motivovať a fakt, že od nich budete očakávať iba výborné známky, nie je práve najlepšou motiváciou. Rozprávajte sa o dlhodobých cieľoch a snoch a navigujte deti správnym smerom k ich dosiahnutiu. Nájdite hravý spôsob učenia, ktorý deti nebudú vnímať ako nudné nasávanie informácií. Odmeňte deti za celoročné úsilie, a to bez ohľadu na to, aké známky priniesli domov.
Komunikácia
Rodič by mal prejavovať záujem o to, čo sa stalo, prečo jeho dieťa neprosperuje.
Konštruktívne kroky
Rodič môže so svojim dieťaťom hľadať konštruktívne kroky k tomu, aby sa jeho výsledky zlepšili, najlepšie kroky k zlepšeniu sú potom tie, ktoré reálne reflektujú na príčiny zlyhávania.
Sebareflexia
Rodič by mal vedieť byť dostatočne sebareflexívny a vnímať to, akým príkladom môže ísť svojmu dieťaťu.
Rozvíjanie talentu
Rodič tiež môže upriamiť pozornosť na to, v čom je dieťa dobré a snažiť sa rozvíjať jeho potenciál v konkrétnych oblastiach.
Podporte jeho/jej autonómiu. Poukazovať na to, čo dieťa vie, zvláda, čo mu ide dobre, kde zažíva úspech a hrdosť.
Keď fungujú, tak iba krátkodobo, vedú k bojom o moc a k narušeným vzťahom a podkopávajú vnútornú motiváciu vášho dieťaťa dosahovať lepšie výsledky. Vo všetkom, čo robíme, teda aj v učení je dôležitá práve vnútorná motivácia. To je hnací motor.
Známky zo správania a ich dôsledky
Znížená známka zo správania môže byť výsledkom rôznych previnení. Je dôležité, aby rodičia boli informovaní o tom, ako škola pristupuje k hodnoteniu správania a aké sú následky.
Rodič musí byť informovaný a upozornený
Niekedy sa stane, že rodičia sú prekvapení, keď dieťa dostane pokarhanie riaditeľa (učiteľa) alebo rovno zníženú známku zo správania. Samotnej zníženej známke zo správania by však mali predchádzať isté opatrenia, ako aj písomné záznamy. Rodič by mal byť priebežne informovaný a na danú skutočnosť aj upozornený. V rôznych materiáloch škôl, ako aj školskej inšpekcie sa uvádza, že rodič má byť informovaný preukázateľným spôsobom. Za toto sa považuje napr. aj pokarhanie riaditeľom školy, prípadne písomný záznam z pohovoru pedagógov s rodičmi.
Predpisy k zníženým známkam zo správania
Na začiatku školského roka by rodičia mali byť informovaní, ako škola pristupuje k hodnoteniu vzdelávania aj správania. Každá škola má hodnotenie upravené vo svojom školskom poriadku. Z predpisov ministerstva školstva, ktoré upravuje hodnotenie správania, stojí za zmienku Metodický pokyn č. 22/2011.
V zásade je vždy na pedagógoch, akú vážnosť pripíšu danému skutku a ako sa ho rozhodnú riešiť. V princípe však „opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.“
Správanie žiaka sa podľa Metodického pokynu č. Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.
Za čo je zodpovedný rodič
Za neospravedlnenú absenciu vášho dieťaťa v škole zodpovedáte vy ako rodičia. Ak vaše dieťa vymešká viac než 15 neospravedlnených vyučovacích hodín, škola posiela oznámenie príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý situáciu rieši v ďalšom konaní. Hrozí vám minimálne to, že môžete prísť o prídavky na deti. ÚPSVaR rozhodne o určení osobitného príjemcu prídavku, ak z písomného oznámenia riaditeľa školy vyplynie, že oprávnená osoba nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa.
Za viac ako 60 vymeškaných neospravedlnených hodín sa zákonný zástupca dopúšťa priestupku v súlade s § 37, ods. 1, písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. štátnej správe o školstve a školskej samospráve. Nad 100 neospravedlnených vyučovacích hodín sa voči zákonnému zástupcovi môže postupovať v súlade s § 211, ods. 1, písm. e) Zákona č. 300/2005 Z.z.
Nespokojnosť a sťažnosť
Ak ste ako rodičia nespokojní, máte pocit, že vaše dieťa dostalo pokarhanie, či zníženú známku zo správania nespravodlivo, máte možnosť podať sťažnosť príslušnému školskému inšpekčnému centru.
Čo robiť, ak sa dieťa správa problémovo
Ak škola hrozí udaním na sociálku, je dôležité hľadať pomoc. Navštevujte psychológov, poradcov a iné inštitúcie.
Zvážte striedavú starostlivosť
Ak je dieťa v striedavej starostlivosti a jeho správanie sa zhoršuje, je dôležité to riešiť.
Ako disciplinovať dieťa s poruchou opozičného vzdoru
tags: #ked #ma #dieta #zle #znamky #zo