Následky uprednostňovania jedného dieťaťa rodičmi a jav parentifikácie

Termín parentifikácia označujeme jav, keď dieťa v rodine preberá vývinovo neprimeranú zodpovednosť za emocionálnu, fyzickú alebo psychickú pohodu svojej rodiny (rodičov, mladších súrodencov). Vo veľkej miere sa odohráva v nefunkčnom rodinnom prostredí, kde nie sú jasne definované roly a úlohy rodičov a detí.

Typy parentifikácie a ich mechanizmy

Podľa americkej odborníčky na psychopatológiu Lisy M. na základe toho, aké potreby dieťa rodičovi naplňuje, odborná literatúra rozlišuje dva typy parentifikácie:

1. Emocionálna parentifikácia prebieha v momente, keď dieťa napĺňa emocionálne či psychické potreby rodiča, čo vedie k obráteniu rolí. Dieťa je dôverníkom svojho rodiča - rodič je zvyčajne ten, kto žiada o radu, vyžaduje prijatie, pochopenie, neadekvátne zdieľa s dieťaťom svoje pocity a prežívanie, využíva ho na ventiláciu vlastných emócií.
2. Inštrumentálna parentifikácia sa týka prideľovania funkčných povinností, ktoré spadajú do rodičovskej roly. Pri spomenutých činnostiach je dôležité zohľadňovať intenzitu a primeranosť vo vzťahu k vývinovému obdobiu dieťaťa. Napríklad je v poriadku poveriť 7-ročné dieťa podieľaním sa na poriadku v domácnosti (upratovaním izby, povysávaním, utieraním prachu na týždennej báze alebo vypratávaním po domácom zvieratku na dennej báze).

Autor knihy Lost Childhoods: The Plight of the Parentified Child, Gregory J. opisuje súvislosti a riziká spojené s parentifikáciou a upozorňuje na to, že ide o proces, ktorý zvlášť rastie v rodinách s nízkou funkčnosťou a s nedefinovanými alebo zhruba definovanými rolami rodičov a detí.

Rizikové skupiny a denný tlak na deti

Existujú životné situácie, s ktorými sa spája vyššie riziko pre vznik parentifikácie dieťaťa:

• Deti žijúce s jedným rodičom, ktorý nemá vytvorený partnerský vzťah, pretože starosť o emočné potreby rodiča predstavuje väčšiu záťaž ako zabezpečenie denných potrieb domácnosti.
• Dieťa, na ktoré rodičia kladú veku neprimerané požiadavky a ktoré nesie rodičovskú zodpovednosť „na plné obrátky“.
• Deti v rodinách s nedostatočne definovanými hranicami a nejasnou úlohou rodičov - výrazne sa zvyšuje riziko vzniku problémových vzorcov správania a emočného preťaženia.

Dlhotrvajúca parentifikácia môže negatívne ovplyvniť vývin emocionálnej inteligencie a sebavedomia dieťaťa. Hodnota dieťaťa môže spočívať primárne v tom, čo môže poskytnúť iným, a nie v jeho vlastnej hodnote ako osoby. Často sa objavujú pocity strachu z opustenia, hnevu a odporu, a u niektorých jedincov sa vyvíjajú vzťahy s druhými ľuďmi ako „závislé“ alebo „závislý partner“.

Dospievajúci a dospelí s anamnézou parentifikácie

Typickými spoločnými znakmi parentifikovaných dospelých je aj neschopnosť delegovať zodpovednosť a požiadať o pomoc. Opakovane sa objavujú pocity strachu z opustenia, hypersenzitivita voči potrebám okolia a vysoká empatia navonok. Zvyčajne si vyberajú partnerov, o ktorých sa môžu starať (napr. alkoholici alebo inak závislí jedinci).

Kroky k uzdraveniu

1. Uznanie a pripustenie faktu, že sa to stalo, a pochopenie všetkých následkov. Kľúčové je uvedomenie, že ste boli dieťaťom a zaujímali ste dospelú rolu.
2. Nastavenie a udržiavanie zdravých hraníc. Naučiť sa stanoviť hranice znamená rozpoznanie vlastných potrieb a obmedzení a precvičovanie asertivity.

Nezáujem jedného z rodičov o starostlivosť o dieťa, psychické týranie, manipulácia a bránenie v styku s druhým rodičom sú vážne problémy s dlhodobými negatívnymi dôsledkami na psychiku a vývoj dieťaťa. V slovenskom právnom poriadku existujú mechanizmy na ochranu detí, vrátane možnosti súdneho obmedzenia alebo zákazu styku s rodičom. Čo je rodičovská zodpovednosť a právo na styk s dieťaťom? Každý rodič má právo a povinnosť podieľať sa na výchove detí a rodinné právo zdôrazňuje rovnocenné postavenie oboch rodičov. Právo na styk s dieťaťom je integrálnou súčasťou rodičovských práv a povinností.

Príčiny nezáujmu a nevhodného správania rodičov

Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Psychické týranie a manipulácia: rodič nepriamo alebo priamo nadáva na druhého rodiča, vydiera dieťa, manipuluje ním a ťahá ho na návštevy, ktoré dieťa netoleruje.
• Nezodpovednosť a sebectvo: rodič nezistí základné potreby dieťaťa a ponecháva ho bez jasného programu.
• Zneužívanie dieťaťa ako nástroja pomsty: dieťa je použité na ublíženie druhému rodičovi.
• Drogová závislosť alebo agresívne správanie: ohrozenie bezpečnosti a vývoja dieťaťa.
• Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS): dieťa odmieta a odsudzuje druhého rodiča v dôsledku manipulácie programujúceho rodiča.

Dôsledky nezáujmu a nevhodného správania na deti

Otcovo alebo matkino správanie, nezáujem, psychické týranie a osočovanie druhého rodiča vyvolávajú negatívne dôsledky na psychike dieťaťa:

• hysterické záchvaty alebo plač po stretnutiach s rodičom,
• odmietanie stretávať sa s rodičom samotne,
• zmena správania - konfliktnejšie a nepríjemnejšie správanie,
• pocit "piateho kolesa na voze" - necenenosť a ignorácia,
• narušenie vývoja identity a nedôvera voči ľuďom,
• problémy vo vzťahoch s obidvoma rodičmi a s najbližšou komunitou.

Každá hodina strávená dieťaťom bez kontaktu s jedným z rodičov môže viesť k vážnym negatívnym dôsledkom. Emocionálny vplyv na dieťa pretrváva aj v dospelosti a môže sa objaviť v postaveniach neistoty, strachu a hypersenzitivity voči potrebám okolia.

Právne možnosti riešenia a úloha súdu

V prípade, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na úprave styku alebo jeden z rodičov prejavuje nezáujem a nevhodné správanie, je možné obrátiť sa na súd. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine upravuje obmedzenie alebo úplný zákaz styku s dieťaťom v prípadoch, keď je to v záujme dieťaťa nevyhnutné. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné vyriešenie sporu; súdy majú širšie možnosti na obmedzenie alebo zakázanie styku a zohľadňujú najlepší záujem dieťaťa.

Medzi ďalšie právne kroky patria:

• Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa rodičia nedohodnú na styku.
• Zmena zverenia dieťaťa do starostlivosti - ak sa pomery zhoršia alebo dieťa chce žiť s druhým rodičom.
• Návrh na neodkladné opatrenie - dočasné úpravy starostlivosti v naliehavých prípadoch.
• Výkon rozhodnutia - v prípade nerešpektovania súdneho rozhodnutia, súd môže uložiť pokutu alebo pozastaviť vyplácanie sociálnych dávok.

Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie (psychologické posudky). Dôkazy môžu zahŕňať fotografie, svedectvá, správy zo školy, z lekára, prípadne od psychológa. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých je ovládané vyhľadávacou zásadou a súd vyhľadáva ďalšie dôkazy aj nad rámec návrhu účastníkov.

Tabuľka 1: Porovnanie foriem starostlivosti o deti na Slovensku (rok 2022)

Syndróm zavrhnutého rodiča a jeho vplyv na súdne rozhodovanie

Syndróm zavrhnutého rodiča je častým dôsledkom rozvodových konfliktov. Súd musí posudzovať aj psychologické aspekty a pri prípade striedavej starostlivosti skúma dôvody postoja dieťaťa k cieľovému rodičovi. Striedavá starostlivosť nie je vždy vhodná pri deťoch so špecifickými poruchami správania, ktoré si vyžadujú stabilitu prostredia. V záujme dieťaťa je zachovanie vzťahu k obom rodičom, ale nie za cenu psychického alebo fyzického utrpenia.

Prevencia a intervencia

Prevencia zameraná na rodiny zahŕňa:

• Podpora rodičov pri vytváraní zdravých hraníc a otvorenej komunikácie s deťmi,
• Včasné rozpoznanie a intervencia pri známkach zavrhnutia,
• Poučenie rodičov o tom, ako zabrániť vzniku toxických vzťahových vzorcov a rozvoju empatie u detí.

Psychologické poradenstvo a pomoc pre rodiny

Psychologické poradenstvo predstavuje krátkodobú konzultačnú službu, ktorá pomáha rodičom a deťom zorientovať sa v aktuálnej situácii a navrhnúť konkrétne kroky riešenia. Služby zahŕňajú aj odbornú podporu pri šikanovaní, strese z rozvodu a prechode do nových rodinných štruktúr. Rozdiely medzi poradenstvom a terapiou sú v rozsahu a cieli: poradenstvo je krátkodobé a zamerané na aktuálne problémy, terapia je dlhodobá a zameraná na hlbšiu zmenu psychického fungovania.

Rodič, ktorý má nad dieťaťom moc a kontrolu, môže vykazovať emocionálne ponižovanie a psychický tlak, čo vedie k rozštiepeniu dieťaťa a vzniku tzv. psychologického rozštiepenia. Diagnostické a terapeutické modely by mali brať do úvahy špecifiká rodinne dynamiky, a nie aplikovať jednotný model pre všetky situácie.

Záver-nie je súčasťou požadovaného formátu

Všetky detaily a ukazovatele uvedené v článku ilustrujú, že uprednostňovanie jedného dieťaťa v kontexte rodinnej dynamiky môže viesť k vážnym emocionálnym a vývojovým problémom v dlhodobom horizonte. Rodičia, ktoré skúšajú manipulovať alebo dieťaťať s cieľom ovládnuť situáciu, by mali hľadať pomoc a zmeniť svoj spôsob komunikácie a starostlivosti. Dôsledky parentifikácie sú široké a zasahujú do psychického zdravia dieťaťa aj v dospelosti, a preto je dôležité riešiť ich včas pomocou odborníkov a súdnych nástrojov na ochranu dieťaťa.

tags: #ked #rodic #uprednostnuje #jedno #dieta