Dieťa prechádza počas vývoja rôznymi obdobiami. Jedno z nich je veľmi nepríjemné, keďže patrí hryzeniu. Dieťa si vyberie túto zvláštnu formu obrany, ktorou rieši všetky svoje problémy. To však privádza do nepríjemných situácií nielen jeho, ale aj vás ako rodičov. Pokúste sa ho odnaučiť od týchto zvykov pomocou overených trikov.
Uvoľnenie pri prerezávaní zúbkov
Tento zlozvyk sa zvyčajne po prvýkrát ukazuje v čase, keď drobcom vychádzajú zúbky. Vtedy sú nespokojní, nevedia ako si uľaviť a hľadajú aj takéto netradičné alternatívy. Je im jedno, čo majú práve blízko seba, hlavne aby si urobili dobre. Zatiaľ čo v začiatkoch to ešte nie je nepríjemné, keď sú už von prvé zúbky, tak to začína byť veľmi bolestivé. Preto by ste ich mali v tomto správaní zastaviť hneď v úvode a nemali by ste čakať, pokiaľ to vyústi až do takéhoto stavu. Dieťa si môže uľaviť aj inými spôsobmi a nemalo by takto ubližovať nielen iným ľuďom, ale ani vám.
Vyrovnanie sa so stresom
Malé deti ešte nedokážu v útlom veku vyjadrovať všetky svoje emócie a povedať to, čo ich práve trápi. Preto by ste mali vnímať širší kontext ich správania. Posúďte, či takto nezačali reagovať až od určitého momentu. Možno ich trápi nejaký problém a toto je spôsob, akým prejavujú svoju vnútornú bolesť. Aby ste ich pochopili, spôsobujú vám ju vo fyzickej podobe a kvôli tomu sa prejavujú ako uličníci, ktorí sa nedokážu zmestiť do kože. Takýmto spôsobom len upútavajú na seba pozornosť a dúfajú, že ich niekto pochopí a pomôže im dostať sa z tejto situácie.
Nedopustite, aby ich to zranilo
Nikdy neberte takéto správanie na ľahkú váhu. Zatiaľ čo vy dospelí to môžete pretrpieť, pre jemnú detskú pokožku to môže byť nebezpečné. Keď pohryzie rovesníkov alebo svojich súrodencov, vytvorí im na pokožke nepekné ranky. Pokiaľ nebude svoj hryz dostatočne kontrolovať, môže ich zahryznúť až do krvi a kvôli tomu im môžu zostať trvalé spomienky na tento moment v podobe drobných jaziev. Zatiaľ čo niektoré deti hryzú len do ruky, iné zaútočia kdekoľvek na telo. Nie sú ojedinené ani pohryzenia líca, nosa alebo ucha, ktoré sú navyše veľmi citlivé.
Ukážte mu značky na pokožke
Hlavným krokom k úspešnému odnaučeniu je uvedomenie si toho, čo tým druhej osobe spôsobujú. Pokiaľ je to potrebné, po takomto útoku vždy zobrať dieťa k sebe a hneď mu ukázať, akú ranu vám spôsobilo. Musí pochopiť, že je to veľmi bolestivé a nie je to prípustné rovnako ako bitie, škrabanie a iné prejavy násilia. Nedovoľte mu, aby si z toho robilo srandu a zľahčovalo to, čo niekomu spôsobí.
Nereagujte rovnakou agresiou
Takýmto spôsobom môže dieťa zo seba dostávať prehnané napätie, ktoré prerastá do agresie. Každý si následne nachádza spôsob, akým by uvoľnil túto negatívnu energiu von z tela. Zatiaľ čo my dospelí využívame napríklad šport alebo si hľadáme niektoré adrenalínové koníčky, deti to zo seba dostávajú takýmto nevhodným spôsobom. Dávajte si preto pozor, aby sa agresia postupne nestupňovala a neprerastala aj do horších prejavov. Hryzenie môže byť len prvým stupňom nevhodného správania, tak je pre vás o to dôležitejšie, aby ste to čo najskôr utlmili.
Iná možnosť prejavenia sa
Naučte svojich potomkov, aby sa prejavili iným spôsobom. Keď ich niečo trápi, tak by sa najprv mali o tom s vami porozprávať. Keby sa nevedeli prejaviť takýmto spôsobom, dajte im ďalšie možnosti. Ideálne je nechať ich vybehať sa na voľnom priestranstve, zacvičte si s nimi alebo ich nechajte, aby voľne kreslili na papier to, čo preukazuje ich emócie. Keď to zo seba dostanú, tak už nebudú mať nutkanie vyjadrovať sa pomocou hryzenia a agresie. Nájdu si iné vhodnejšie spôsoby a ich správanie bude prijateľnejšie.
Ponúknite mu alternatívu
Ak sa hryzenie spája s vychádzaním nových zúbkov, tak im ponúknite novú alternatívu namiesto toho, aby používali vašu pokožku. Vždy, keď vás budú chcieť uhryznúť, rýchlo im dajte do ruky hryzadlo. Časom pochopí, že to im prinesie väčšiu úľavu ako ich zlozvyk. Rovnako poslúži aj tvrdšie ovocie a zelenina. Keď nemáte pri sebe nič iné, môžu to byť aj nejaké pevnejšie hračky.
Máte doma malého zúrivca, ktorý hryzie deti či dospelých? Niektoré deti vedia rýchlo reagovať agresívne, keď sa nedeje všetko podľa ich predstáv. Určite ste sa všetci stretli s deťmi, ktoré svoju mamu udierajú, keď im niečo zakáže alebo s malými silákmi z pieskoviska, ktorí dajú iným deťom po hlave kýblikom, ak im okamžite nepožičajú autíčko. Rodičov vo väčšine prípadov znepokojuje, keď sa ich dieťa zrazu správa takto voči iným deťom alebo ich dokonca bolestivo hryzie. Zuby ako prirodzená zbraň
Keď sa prederú prvé zúbky, prichádzajú mnohé deti do fázy, kedy rady hryzú. Zo začiatku ide len o také skúšanie, čo všetko sa dá robiť novými zúbkami. Ak rodičia na tieto prvé pokusy pohryznutia reagujú obzvlášť prudko a predovšetkým promptne, deti rýchlo zistia, že takouto formou činnosti si získajú okamžitú a intenzívnu pozornosť.
Možnosti riešenia podľa veku
Pre bábätko je hryzenie prostriedkom na skúmanie prostredia. Od ôsmeho a deviateho mesiaca bude dieťa silnejšie hrýzť, pretože mu rastú zuby. Prerezávanie zubov spôsobuje nepohodu, čo spôsobuje, že batoľa hryzie všetko, čo je na dosah. Okolo 2 rokov už dieťa netrpí fyzickým nepohodlím. Začína sa spájať s inými deťmi v jeho veku. Ak sa deti okolo dvanásteho až osemnástom mesiaca hrajú spolu s rovnakými hračkami, vo veku 2 rokov sa u nich vyvinie vnútorná túžba hrať sa. To znamená, že nevedia, ako to urobiť. Takže najlepší spôsob, ako má, je napodobňovať to, čo robí ten druhý. Uhryznutie dieťaťa mladšieho ako 2 roky a uhryznutie dieťaťa staršieho ako 3 roky nemajú rovnaký význam. Pre tých druhých sú viac nabité zmyslom.
Od 3 rokov sa jazyk dieťaťa začína postupne rozvíjať, hoci je stále chudobný. Niekedy môže byť pre nich ťažké vyjadriť, čo cítia alebo čo si myslia. Stručne povedané, váš malý hryzec sa môže uchýliť k tomuto typu správania, aby uvoľnil napätie, vybil emócie, ktoré ho pohlcujú, alebo aby kompenzoval chudobu svojho jazyka. Rôzne okolnosti môžu tieto malé bytosti dostať do stresovej situácie. Deti sa tiež neprispôsobujú životu v komunite rovnakým spôsobom. Najviac náchylné na hryzenie sú tie druhé. Majú tendenciu vytvoriť si akýsi obranný mechanizmus, aby sa vyrovnali s týmto životom v komunite (v škole, v škôlke, doma atď.).
Ak bábätku ešte idú zúbky, kúpte mu hračku alebo krúžok na zúbky. To mu umožňuje uľaviť ďasnám bez toho, aby musel niekoho hrýzť. Len si dávajte pozor, aby ste mu k nemu nepripevnili hryzátko. Na druhej strane, ak je vaše dieťa už staršie, musíte identifikovať príčinu takéhoto správania, aby ste ho lepšie napravili. Ideálne, presvedčiť ho, aby prestal hrýzť, by bolo reagovať hneď po uhryznutí. Musíte zostať pokojní a mať odmeranú reakciu. Hryzenie je celkom prirodzené správanie, ktoré malo počas svojho vývoja každé dieťa. Ak vaša reakcia nie je úmerná, keď vaše dieťa chce vašu pozornosť, môže byť v pokušení znova uhryznúť. Potom sa zamerajte na dieťa, ktoré bolo uhryznuté. Ak je zranený, skontrolujte, či zranenie nie je vážne. V prípade, že je jeho koža roztrhnutá, vezmite si horúcu vodu a mydlo na umytie rany. Potom naň priložte chladnú handričku alebo ľad, aby nenapuchal. Ak by váš malý chcel vašu pozornosť, myslel by si, že jeho stratégia zlyhala. Môžete tiež požiadať svoje dieťa, aby upokojilo toho, kto bol uhryznutý. Môžete ho požiadať, aby priniesol ľad, čerstvú bielizeň alebo dokonca prikrývku. Po celú dobu sa uistite, že nikto nebude povzbudzovať správanie vášho malého hryzca smiechom. Potom sa pokojne porozprávajte so svojím malým, pričom zostaňte pevní. Povedzte mu vekovo primeranými slovami, aby nehrýzlo ostatných. Pozrite sa mu do očí a vysvetlite mu následky jeho konania (priateľ sa zraňuje a plače).
Ak vidíte, že váš syn alebo dcéra sú stále v strese, pomôžte mu upokojiť sa pomocou upokojujúceho predmetu, akým je jeho utešiteľ. Keď sa upokojí, musíte mu pomôcť vyjadriť svoje pocity alebo to, čo chce, slovami („Som smutný“ alebo „Chcem si vziať späť hračku, ktorú mi vzal môj priateľ“). Môžete pomôcť svojmu dieťaťa ovládať sa na niekoľkých najbližších chvíľ. Naučte ho lepšie reagovať, keď sa mu situácia nepáči. Môže úplne povedať svojmu priateľovi, ak sa mu nepáči, aby si vzal jeho hračku, aby sa vyhol uhryznutiu. Vždy zostaňte pokojní, snažte sa nekričať. Ak vás uhryzne, pretože je nahnevaný, vysvetlite mu, že má právo byť nahnevaný, ale to nie je dôvod na uhryznutie. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade mu musíte pomôcť pomenovať jeho emóciu alebo rozpoznať objekt jeho frustrácie.
Pozor, je zbytočné hrýzť dieťa po tom, čo uhryzlo vás. Tiež nerobí dobre, keď ho žiadate, aby sa ospravedlnil, alebo ho nazvať „podlým“. Ešte nechápe hodnotu ospravedlnenia, a ak aj áno, je to len preto, aby vás potešilo. Aby sa váš drobec neopakoval, musíte vedieť, prečo a za akých okolností hryzie. Môžete to skúsiť vidieť sami alebo sa s ním porozprávať. V nasledujúcich dňoch po uhryznutí buďte ostražití. Vždy ho povzbudzujte, aby pomenoval svoje emócie a zhmotnil ich slovami alebo prečo nie kresbami?
Praktické tipy podľa veku a situácií
Dcéra bude mať o týždeň 2 roky a je veľmi temperamentná. Chcela by som sa opýtať, ako zvládať/usmerňovať jej hnev, keďže to, čo som si o tom našla, na ňu vôbec neplatí. Čítala som, že treba dieťa objať, uznať jeho pocity a podobne. Navyše nás hryzie a bije. zdá sa, že Vaša dcérka je naozaj temperamentná a že ju niekedy jej emócie celkom premôžu. Na silné emócie má nárok, je ešte veľmi maličká a schopnosť sebaovládania sa u nej ešte len postupne vyvíja. V prvom rade je dobré spraviť všetko, čo sa dá, v zmysle prevencie - skúsiť sa postarať o to, aby nebola príliš unavená, hladná, smädná, prestimulovaná. U malého dieťaťa môže senzorická alebo iná fyzická nepohoda veľmi rýchlo viesť k silným emóciám, ktoré sa dieťa snaží „vyventilovať“ okrem iného nevhodným správaním. Píšete, že dcérka nemá v situáciách hnevu rada dotyky a nevníma, keď na ňu rozprávate. To je úplne prirodzené. Keď sme v silných emóciách, nie sme veľmi schopní vnímať obsah toho, čo nám druhí hovoria. Preto sa v situácii najväčšieho hnevu len snažte zabrániť tomu, aby dcérka niekomu ublížila alebo aby niečo zničila. Zostaňte pri nej, zamedzte ďalším škodám, pokúste sa zostať čo najpokojnejší. Zhlboka sa nadýchnite, povedzte sami sebe niečo povzbudivé, napríklad že to o chvíľu pominie. Buďte dcérke k dispozícii.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Máte doma dieťatko, ktoré hryzie iné deti? Mať doma dieťatko, ktoré hryzie iné deti môže byť pre rodiča frustrujúce, najmä ak sa takáto situácia opakuje častejšie a vy neviete, ako si s ňou poradiť. Treba ale povedať, že hryzenie je medzi deťmi pomerne bežné. Podľa výskumov sa až 50% detí v škôlke stretlo s uhryznutím. Príčina hryzenia sa vekom môže meniť. Keď vidíme, že dieťatko hryzie kamaráta alebo súrodenca, naša prvá reakcia môže byť tiež hnev. Tu musia rodičia dieťaťu stále znova ukazovať, že to ide aj iným spôsobom.
Až potom sa zamerajte na dieťa, ktoré hryzlo. Dospelý zareaguje, zasiahne, venuje mu pozornosť. Veľkú úlohu zohráva prevencia a každodenné prostredie dieťaťa. Pri bábätkách stačí pokojná a jasná reakcia. U batoliat a predškolákov je dôležité reagovať rýchlo, ale pokojne. Zastaviť správanie, pomenovať, čo sa stalo, a zároveň utešiť dieťa, ktoré bolo uhryznuté. Odborníci sa zhodujú, že tresty, krik, hanba či nálepkovanie dieťaťa ako „to, ktoré hryzie” problém neriešia. Ako deti dozrievajú, rozvíjajú si jazykové schopnosti, učia sa riešiť konflikty a lepšie zvládajú svoje emócie. Hryzenie tak nie je zlyhaním rodiča ani dieťaťa.
Naše tipy na zvládanie situácie
- Okamžite oddelte deti, ak je to potrebné, a skontrolujte, či dieťa, ktoré bolo zranené, nepotrebuje pomoc.
- Ukážte dieťaťu empatiu a vysvetlite, že hryzenie spôsobuje bolesť a nie je prijateľné.
- Nechoďte do kriku, držte tón pokojný a jasný. Neposielajte silné sémantické viny ani neoznačujte dieťa nálepkami.
- Vpustite do prostredia alternatívy: hračky do hry, mäkké predmety na búchanie do koberca alebo vankúšov, kreslenie emócií na papier.
- Pomôžte dieťaťu pomenovať emóciu a motiváciu správania.
- V prípade potreby zapojte utešiteľ alebo čokoľvek, čo dieťa upokojí a pomôže mu vyventilovať emócie bezpečným spôsobom.
Deti, ktoré sa práve osamostatňujú, chcú si presadiť svoj názor a potreby, stávajú sa nezávislými od rodičov, môžu byť aktuálne v období vzdoru. Obdobie vzdoru je kľúčovým vývinovým obdobím a našou úlohou je dopriať deťom dostatok slobody, a zároveň im zadávať hranice, keď prekračujú spoločenské normy. Naučme ich správne nasmerovať svoju energiu, alebo ventilovať svoje silné nepríjemné pocity.
Zažite Silviu LIVE a vypočujte si jej odborné rady a tipy, ktoré pomáhajú množstvu rodičov. Pravidelne ju môžete zastihnúť na našich LIVEstreamovaných prednáškach Baby Balance.