Osamelé deti, ktoré kolektív neprijíma medzi seba, môžu trpieť náročnými pocitmi izolácie, zníženým sebavedomím a následne aj úzkostnými a depresívnymi stavmi. Navyše, dnešné deti vedia kruto cítiť, ak sa im niekto nepáči - najmä ak sú „kráľmi kolektívu“. Slabšie, citlivejšie deti sú naopak utláčané a často obeťami šikanovania. Ako im v tejto neľahkej situácii pomôcť?
Jednou z najťažších situácií pre rodiča je, keď dieťa vyhlási, že sa cíti osamelé a že nemá žiadnych priateľov. Vyrovnať sa s osamelosťou je náročné aj pre dospelého, nieto ešte pre dieťa. Ak nemá kamaráta, znamená, že nemá nikoho, komu môže dôverovať, s kým môže mať tajomstvo, s kým sa môže schuti zasmiať a kto ho chápe. Nemá s kým sedieť pri školskom výlete autobusom, nikto sa s ním nebaví cez prestávky… Ako mu môžeme v tejto situácii pomôcť?
Pozrite sa realisticky na ich sociálne zručnosti
Nekrútko platí, že niektoré deti nemajú tak vyspelé sociálne zručnosti ako ich rovesníci. Fakt, že nevedia nadväzovať alebo udržať kamarátstva, často súvisí s osamelosťou. Je dôležité, aby sa deti učili ríznym sociálnym situáciám, aby boli schopné prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam v kolektíve, v životnom prostredí, aby vedeli prispôsobiť svoje správanie aktuálnej situácii. Rozprávajte sa s nimi, či dokáže dieťa nadviazať nové priateľstvá a aké sociálne zručnosti mu chýbajú; ak zistíte, môžete ľahko odstrániť príčinu neúspešných priateľstiev a jeho osamelosti.
Rozprávajte sa s dieťaťom
Otvorená a pravidelná komunikácia je cesta k riešeniu všetkých problémov. Dajte dieťaťu priestor a vypočujte si ho. Neprerušujte ho, nejavte známky rozrušenia, nech hovorí čokoľvek. Mnoho detí sa totiž obáva rodičovi povedať, čo presne sa deje, s čím sa stretáva vo svojom živote s rovesníkmi. Rozoberte si jednotlivé situácie, ktoré priviedli dieťa k pocitu osamelosti alebo vyčlenenia z kolektívu-niektoré deti ich vnímajú priveľmi osobne, hoci takými nemusia byť, a na druhej strane deti vedia tvrdo ublížiť aj nevedom.
Informujte sa a spolupracujte so školou
Informujte sa na krúžkoch i v škole, ako pôsobí dieťa tam, ako funguje v kolektíve. Je veľmi dôležité zostať objektívnymi. Dohodnite si stretnutie s učiteľmi, keď sa nikam neponáhľajú a ani vy, aby ste mohli tému prebrať z ich pohľadu. Získate mnoho cenných informácií a podať môžete spoločnú pomoc s pedagógom pri vytváraní lepšieho prostredia pre dieťa.
Vytvorte dieťaťu miesto, kde zažiari
Každé dieťa je iné, ale všetky potrebujú bezpečné miesto, kde sa cítia dobre, kde sú vyzdvihované za svoje silné stránky a milované. Základom je rodinná harmónia, ale aj záujmové krúžky dokážu byť veľmi nápomocné. Podporujte to, v čom vaše dieťa vyniká, dodajte mu sebavedomie a dôveru v seba samého. Kolektív, ktorý ocení jeho schopnosti, je mimoriadne dôležitý.
Predchádzajte šikanovaniu
Ak dieťa učíme nadväzovať kamarátstva, získavať nové sociálne zručnosti, zároveň tak predchádzame šikanovaniu. Za obete spolužiakov sú často vyberané deti, ktoré nemajú dobré sociálne zručnosti a ktoré sú veľmi citlivé. Ak zistíte, že mu spolužiaci ubližujú, porozprávajte sa s učiteľmi, zistite, ako to vidia oni, a situáciu riešte. Keď dieťa nepatrí k obľúbeným výrečným deťom, túži zapadnúť do kolektívu, ale spolužiaci si ho nevšímajú a je v triede osamelé, prirodzene začne o sebe pochybovať.
Rodičovské rady a praktické kroky
Odborníci zdôrazňujú niekoľko krokov, ktoré môžu rodičia podniknúť na podporu introvertného dieťaťa a nastavenie ho k tomu, aby neprechádzalo školou s pocitom menejcennosti. Medzi ne patrí:
- Buďte trpezliví a opakujte dieťaťu, že jeho hodnotu neurčuje počet kamarátov.
- Vytvárajte príležitosti na sociálne interakcie prostredníctvom krúžkov, spoločných výletov a rodinných osláv.
- Naučte dieťa očný kontakt, pozitívnu reč tela a primerané správanie pri prvom kontakte s rovesníkmi. Môžete to precvičovať doma pred zrkadlom.
- Podporujte dieťa v hľadaní a udržiavaní priateľstiev cez zdieľané záujmy (hudba, šport, umenie, technika).
- Vysvetľujte, čo sú city a pocity v kontexte vzťahov a pomáhajte dieťaťu opisovať svoje žalosti bez obviňovania druhých.
- Nedávajte deťom tlak na „hľadanie kamarátov hneď“, ale nepotupujte prirodzený vývoj vzťahov a zachovajte podporu.
- Buďte príkladom-ukazujte úctu, otvorenosť a pozitívny prístup k ľuďom, aby dieťa videlo, ako sa dá budovať vzťahy.
- Urobte si s dieťaťom aj cvičenie o tom, ako riešiť konflikty a ako si vzájomne pomáhať - napríklad pri zdieľaní úloh, pri oslave úspechov kamarátov alebo pri ponúkaní podpory pri ťažkostiach.
- Buďte otvorení možnosti využitia školského psychológa, detského psychológa alebo psychoterapeuta, ak dieťa čelí trvalým problémom, ktoré sa nedajú vyriešiť iba doma.
Stratégie na budovanie sociálnych zručností
- Úsmev, láskavosť, očný kontakt: otvorení a pozitívni ľudia sa usmievajú a vytvárajú očný kontakt. Čím viac deti oslovia, tým väčšiu šancu na vznik priateľstiev majú.
- Zostať sám sebou: dieťa nemusí menovať, čo je jeho najväčšie „nečakané“, a robenie sa iným, ktoré nechce, nie je nutné. Každý je svojím spôsobom zaujímavý a hodnotný.
- Starostlivosť o seba: dieťa by malo mať pozitívny vzťah k svojmu vzhľadu a oblečeniu; keď sa dieťa páči sebe samému, bude sa aj druhým páčiť.
- Hľadanie príležitostí na stretávanie kamarátov: čím viac príležitostí, tým väčšia šanca na kontakt s novými kamarátmi. Neopierajte sa iba o sociálne siete, hoci online vzťahy môžu byť aj formou spojenia.
- Pozor na domnienky a nezachytávajte unáhlené závery zo signálov z okolia.
- Ako si udržať kamarátov: venovať čas kamarátom, prejavovať záujem o ich život a starať sa o vzťahy aj v každodenných situáciách (zavolať, popýtať sa, poradiť).
- Upozorniť dieťa na to, že priateľstvá z času na čas zanikajú: je to prirodzená súčasť života a vývoj vzťahov. Treba sa naučiť prijať aj tieto zmeny a hľadať nové vzťahy.
Príklady zo života a tipy na domáce cvičenia
Dieťa môže precvičovať sociálne zručnosti cez hry a praktické situácie: trénovať pozdravy a oslovenie spolužiakov, nacvičovať výmenu rolí pri spoločenských hrách a udržiavať kurz aj pri krúžkoch či spoločných aktivitách. Doma môžete hrať scénky, kde dieťa pripravuje, ako odpovedať na bežné situácie a ako sa zachovať v rôznych sociálnych konfrontáciách. Napríklad: dieťa pozdraví spolužiaka, predstaví sa, prípadne požiada o zapožičanie hračky alebo o spoločnú hru. Dôraz kladte na to, že pri spoločenskom kontakte je potrebné venovať druhému plnú pozornosť a ukazovať radosť zo spoločného času.
Keď dieťa prežíva ťažké emócie, rodič by mal byť najmä spoľahlivým prístavom, ktorý dieťa počúva a rozvíja jeho sebavedomie: ocenenie malých úspechov, spolupráca na vytváraní pozitívneho prostredia a poskytnutie priestoru na otvorenú komunikáciu. Odborné názory pripomínajú, že dôležitá je aj prevencia šikanovania prostredníctvom rozvoja sociálnych zručností a sebapoznania.
Význam priateľstva pre vývoj dieťaťa
Zdravý obraz o sebe nevzniká len z vonkajšieho ocenenia. Schopnosť nájsť kamarátov, mať aspoň jedného dobrého priateľa a vybudovať si pevné priateľské vzťahy je jednou zo základných schopností prežiť. Priateľstvo prináša množstvo benefitov: radosť, podporu zdravia, morálnu oporu a zvyšuje sebavedomie. Dve hlavné príčiny, prečo sú ľudia dobrí priatelia, sú to, že sa radi obklopujeme ľuďmi poskytujúcimi zábavu, pomoc či príležitosti, a že sa radi pohybujeme v bubline podobne zmýšľajúcich jedincov.
Čo tiež pomáha pri budovaní vzťahov?
Niektoré deti potrebujú dlhší čas, iní reagujú lepšie prostredníctvom spoločných záujmov. Dôležité je, aby rodičia nekrivili realitu a nevnucovali dieťaťu vlastnú definíciu „správneho priateľa“. Dieťa často potrebuje len pochopenie a podporu, aby našlo kamarátov s podobnými záujmami. Dôvera a empatia zo strany rodičov sú kľúčom k tomu, aby dieťa získalo odvahu a sebadôveru vyjsť do kolektívu.
Ak dieťa stratí kamarátov alebo zažije konflikty, nezabúdajte na význam reflektovania pocitov a otvorenej komunikácie: opisovanie svojich pocitov, pomenovanie, že nie je v poriadku, čo sa stalo, bez obviňovania druhých. Rozvíjajte s dieťaťom zručnosti, ktoré mu pomôžu zvládať sociálne výzvy aj v budúcnosti. Odborníci zároveň poukazujú, že dôležité je nastaviť dieťa ako bezpečný prístav a nie ako extrovertného človeka, ktorému chýba čas na seba.
