Nosenie detí z pohľadu odborníka. Často nám rodičia kladú otázky, či je nosenie vhodné, či im neškodí a či prínos nosenia pre psychomotorický vývoj dieťaťa prevažuje nad rizikami. Oslovili sme preto odborníčku Editu Vlkovičovú, známu pod menom Fyziomama, ktorá je vyštudovaná fyzioterapeutka a venuje sa detskej rehabilitácii a psychomotorickému vývoju detí. Položili sme jej zopár otázok, na ktoré najčastejšie hľadáte odpovede, pokiaľ sa zaujímate o nosenie a jeho prínosy.
1. Od akého veku je možné a vhodné nosiť bábätko a dokedy?
Dieťatko je fyziologicky pripravené na nosenie ihneď po narodení. Jeho očakávaná poloha je na matkinom tele. Jeho vrodené reflexy, ktoré sú viditeľné už po narodení, slúžia k prežitiu, teda k dostaniu sa na matkinu hruď a k dojčeniu. Novorodenecké postavenie končatín slúži na pridŕžanie sa na tele mamy. Či s nosiacou pomôckou alebo bez nej, dieťatku je poloha bruchom k mame prirodzená. Dieťatko je na nosenie prispôsobené hneď po narodení; skôr otázka je, kedy je rodič pripravený. Nosiace pomôcky sú pomocníci pre nás rodičov, aby sme túto potrebu dieťatka vedeli pohodlne naplniť.
2. Ktoré nosiace pomôcky sú pre bábätká vhodné?
Medzi vhodné pomôcky patrí správne naviazaná šatka a ergonomický nosič. Autorka sa v začiatkoch prikláňa k šatke, pretože k tej netreba špeciálne skúšanie či nastavovanie - jednoducho sa uviaže a dieťatku aj rodičovi pasuje. Malé bábätko vie roztiahnuť nôžky obmedzene a šatka ich kopíruje, pričom podsadenie a fixácia hlávky sú kľúčové. Pri ergonosičoch je dôležité mať možnosť nastavenia rozpätia medzi nôžkami na minimum, mäkkosť, aby dieťatko mohlo zapadnúť a podsadiť sa, zaguľatenie chrbátika, nastavenie výšky chrbtovej opierky tak, aby hlávka nebola zakrytá a aby učila rotáciu, no zároveň chránila krk. Jednoduchosť nastavovania je tiež kľúčová pre začiatočníkov. Dnes už existujú aj takéto nosiče a medzi ne patrí Moyo, ktorý autorka mohla osobne vidieť a testovať.
3. Okrem dobrého podsadenia a hlávky, treba dávať pozor na voľný pohyb prstov na dolných končatinách
Treba sa vyhýbať tesným dupačkám a overálom a popruhy viazať mimo chodidla, aby sa dieťa nepodporoval odrazový reflex. Pevné viazanie a centrácia bábätka na stred tela rodiča zabraňuje skrúcaniu tela do písmena C, čo by mohlo viesť k asymetrickému zapájaniu svalov. Sledovať a korigovať postavenie rúk dieťaťa - buď ich má hore, alebo dole vedľa tela. Ak je jedna ruka hore a druhá dole, môže dochádzať k prepadávaniu na jednu stranu.
4. Nezvyknem dávať odporúčania ako dlho nosiť
Dieťatko má prirodzenú potrebu hýbať sa a objavovať, geneticky je naprogramované na rozvíjanie motorických pohybových schopností. Rodičia by mali sledovať a rešpektovať potreby bábätka; s nosením teda nemôžu prehnať. Ako dieťa rastie, potreba kontaktu sa mení: niektoré deti v nosiacej pomôcke veľmi tvrdo spia, iné radšej zostávajú bdelo, aby sledovali okolie. Základom je striedať aktivitu s odpočinkom a nosenie s objavovaním, čo telo dokáže.
5. Je vhodné cez deň bábätko spať v šatke alebo v nosiči?
Je vertikálna poloha vhodná na spánok bábätka? Spánok na tele matky je v prvých týždňoch základom na vybudovanie vzťahu a komunikácie medzi rodičom a dieťaťom. V ergonomickej polohe v nosiacej pomôcke dieťa často lepšie spí a pri prebúdzaní ochotne dojčí. Spánok v šatke či nosiči je prirodzený a nepoškodzuje vývoj chrbtice, pokiaľ je dieťa správne uložené s tvárou smerom k rodičovi, hlavička podepretá a chrbtica zaoblená.
6. Je potrebné baliť bábätko naširoko keď ho nosím?
Preventívne balenie na široko je prežitok a môže viesť k menšej pohyblivosti kĺbov a obmedzeniu pohybu dieťaťa. Avšak pri centrácií bedrového kĺbu alebo nevyvinutým jadierkam môže nosenie pomôcť svojim centrujúcim a mobilným postavením kĺbov pri vhodnom podsadení. V takých prípadoch môže nosiaca pomôcka nahradiť balenie alebo viazanie na široko.
7. Čo môže byť problémom?
Často sú bolesti a nepohodlie rodiča spôsobené stavom jeho svalstva ešte pred dieťaťom a pred nosením. Dôležité je, aby sa rodič cítil pohodlne; ak šatka tlačí, treba ju previazať. Bedrový popruh nosiča má byť na bedrách, nie na pase. Po správnom zasadení a nastavení zvyčajne pretrváva pohodlie pri nosení a pocit, že dieťa je bezpečne uložené.
8. Nosenie je teoreticky možné u všetkých bábätiek
Niekedy je potrebné korigovať postavenie chrbátika, pretože niektoré deti majú vyššie svalové napätie alebo vrodenú skoliózu. Niektoré deti môžu ťažiť z vertikálneho nosenia, pretože ich vnútorná stabilita a senzorické vnímanie sa takto lepšie vyhodnocujú. Je potrebné rešpektovať signály dieťaťa - ak plačú alebo nie sú spokojné, treba to rešpektovať a skúsiť iné uväzovanie alebo pozíciu.
9. Je možné, že sa kvôli noseniu spomalí psychomotorický vývoj u bábätka?
Psychomotorický vývoj dieťaťa nosenie nespomaľuje. Dieťa v nosiacej pomôcke kopíruje určitú fázu motorického vývoja a jeho pohyby sa v nosiacej pomôcke odrážajú na svojom prirodzenom vývoji. Nosenie zvyšuje vnútornú motiváciu vďaka podporám zozbieraným z bezpečia tela rodiča, čo môže viesť k rýchlejšiemu progresu v určitých aspektoch motoriky. Avšak nie je to pravidlo a jednotlivé deti sa vyvíjajú rôzne.
10. Jedinečný psychický aspekt nosenia
Deti si nosenie na tele rodiča vôbec nespájajú so sedením mimo nosiča; prirodzený vývoj smeruje k samostatnému sedu bez pasívneho posadzovania. Nosenie zvyšuje vnútornú motiváciu dieťaťa a podporuje vzťahovú väzbu. Fyzický rozdiel je v tom, že pri podsadení je váha hlavičky prenášaná mimo stavcov a chrbtica je zaguľatená, zatiaľ čo pri pasívnom sede je zaťažená krížová oblasť a chrbtica sa viac nežiada do správneho zakrivenia. Správne nosenie teda podporuje normálny vývoj chrbtice a bedrových kĺbov a zároveň vytvára bezpečné a citlivé spojenie medzi dieťaťom a rodičom.
Šatkovanie a vývoj vzťahovej väzby
Šatkovanie, respektíve nosenie v šatke, zažíva v posledných rokoch veľký návrat. Pocit bezpečia a fyzickej blízkosti rodičov, najmä matky, zo sebou prináša menej plaču a viac pokoja. Výhody šatkovania zahŕňajú možnosť pohybovať dieťa od narodenia, využitie šatky ako deky, podložky alebo hojdacej siete. Nevýhody sú prevažne zlé techniky viazania alebo preťažovania tela nosiaceho. Začiatky bývajú náročné - prvé pokusy o viazanie môžu priniesť plač, no dieťa si na polohu veľmi rýchlo zvykne. Doplniť treba aj zásady správneho nosenia: šatka musí byť dostatočne široká medzi kolienkami, látka mäkká a priliehajúca, kolienka vyššie než zadoček a dieťa musí dýchať voľne bez dotýkania brady hrudníka. Nosenie má v schéme moderného vývoja dieťaťa významné miesto a spolu s dojčením a spánkom tvorí súčasť vzťahovej väzby, ktorá je kľúčová pre celkový psychomotorický a emocionálny rozvoj.
- Začiatok nosenia: ihneď po narodení a postupné zvykanie na nosenie.
- Vhodné pomôcky: šatka a ergonomický nosič s správnym nastavením.
- Postavenie dieťaťa: šatka s dostatočne širokou roztiahnutou látkou, kolienka vo výške zadočka, hlávka podopretá.
- Monitorovanie signálov dieťaťa: plač, nepokoj, potrebný prestať nosiť alebo zmeniť polohu.
- Bezpečnosť a zdravý vývoj: správne nosenie podporuje bedrové kĺby a chrbticu aj vzťahovú väzbu a dojčenie.
