Zaobchádzanie so vzniknutým životom nie ako s človekom, ale ako s objektom, prístup k žene ako k surovine, plodenie sa redukuje na výrobu a biznis. Morálny teológ Ján Viglaš v rozhovore pre denník Postoj vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné. Upozorňuje, že veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie.
Hlavný morálny rámec: človek ako osoba, ne ako výrobok
„Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro,“ tvrdí Ján Viglaš. Ján Viglaš je morálny teológ, ktorý spolupracuje s Katarínou Svitanovou a jej manželom na vedení stretnutí bezdetných párov. Rozprávali sme sa aj o tom, čo je pre Cirkev z oblasti asistovanej reprodukcie prijateľné, ale aj ako Cirkev pristupuje ku katolíckym manželom, ktorí asistovanú reprodukciu podstúpili.
Ako základný kritérium Cirkev uvádza: akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné. Teda ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti a umožniť prirodzené počatie, je to správne. Ak však medicína nepotrebuje pohlavný akt, dokonca ani samotných manželov, len ich pohlavné bunky, reprodukcia sa dehumanizuje a plodenie sa redukuje na výrobu a biznis.
Embryá, zamrazenie a dilemy bez morálneho čistého riešenia
„Veľkým zlom v celom procese umelého oplodnenia sú aj zamrazené nadbytočné embryá. Keď sa žena vo veľkej túžbe po dieťati dostane až do tejto situácie, ako by ju mala vyriešiť, čo robiť s ďalšími embryami? Existuje nejaké morálne lepšie riešenie?“
Podľa Magistéria inštrukcia Donum Vitae a ďalších dokumentov Cirkev poznamenáva, že až do určitého bodu neexistuje absolútne morálne čisté riešenie. Niektorí teológovia sa prikláňajú k riešeniu nechať embryá „v pokoji zomrieť“, iní zvažujú ich ponechanie pre prípadný ďalší výskum či darovanie na výskum. Cirkev zakazuje dávať embryá na výskum alebo terapeutické využitie. Diskusia však pokračuje a teológovia hľadajú čo najmäkšie riešenie v súlade s úctou k ľudskému životu od počatia.
„Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy. Od prvého momentu existencie takéhoto nového ľudského života s ním zaobchádzame ako s predmetom, nie ako s človekom, ako s objektom, nie ako so subjektom.“
Príklad inseminácie a IVF z pohľadu katolíckeho učenia
Diskusia sa často zameriava na techniky, ktoré buď napomáhajú prirodzenému spojeniu, alebo ich význam nie je jasný z hľadiska organizmu a vzťahu. Inseminácia, pri ktorej sú spermie odovzdávané mimo aktu pohlavného styku (napr. masturbáciou muža alebo darcu), je považovaná za náhradu pohlavného aktu a teda neakceptovateľná. Avšak inseminácia so zachovaným spojovacím aktom môže byť akceptovaná, ak ostane v súlade s manželským aktom a ak je jasne zameraná na prirodzené počatie bez porušenia dôstojnosti osoby.
Najmä pri vnútromaternicovej inseminácii (IVF s vkladom spermie do maternice bez priamého pohlavného aktu) dochádza k etickým problémom - ak spermie sú potrebné z dôvodu manipulácie s plodnosťou. Často však ide o prípad, keď technika umožňuje ponechanie dôstojnosti manželov a plodenie ako súčasť spojenia, ktoré Cirkev nikdy nevylučuje, ale striktne vyžaduje rešpektovanie celkovej duše a tela dieťaťa.
V tejto súvislosti Ján Viglaš zdôrazňuje, že odlúčenie plodenia od samotného manželstva a pohlavného aktu vedie k dehumanizácii. Plodenie by malo zostať otvorené pre Boží dar a manželský akt by mal zostať jeho prirodzeným rámcom.
Teologický obraz ľudského tela a osoby
Podľa inštrukcie Donum Vitae, l) prvá téza hovorí o jednote ľudskej osoby, kde telo je zrozumiteľnou zložkou osoby, a druhá téza zdôrazňuje, že ľudská osoba je vždy subjekt a nikdy predmet. Tieto princípy sú v súlade s Gaudium et Spes a Humanae Vitae a sú základom pre etické posúdenie biomedicínskeho zásahu do počatia a plodenia.
Gestá viny sú spoločné: aj keď súvedomelé úmysly manželov a lekárov dobré, nestačia na umožnenie použitia prostriedku, ktorý môže zvrátiť pôvodný vzťah medzi manželmi a dieťaťom. Cirkev zdôrazňuje, že vedúca téma nie je technológia sama o sebe, ale antropologické a etické dôsledky, ktoré z nej vyplývajú.
Prínos prírodných metód a NaPro technológie
V texte sa opakuje, že prirodzené plánovanie rodičovstva (NaPro technológia) je alternatívou k IVF. NaPro sa zameriava na identifikáciu a liečenie príčin neplodnosti, učí pár načúvať svojej plodnosti a pomáha spolu s lekárskou starostlivosťou pri pokuse o prirodzené počatie. Úspešnosť v európskych centrách je okolo 40-50 % v prípade liečby neplodnosti u žien starších ako 35 rokov a až 50 % v najlepších centrách. Creighton Model predstavuje jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu a poskytuje informácie o plodných a neplodných dňoch.
Príklady zo života, ako Kateka a Stu Goodman, ukazujú, že hoci páry volia umelé oplodnenie a neskôr sa stretávajú s problémami, alternatívne cesty ako adopcia alebo prirodzené zhromaždenie rodiny môžu priniesť veľkú radosť bez porušenia ľudskej dôstojnosti. Fiktívne príbehy poukazujú na zložitosť etických rozhodnutí v praxi a na potrebu citlivého prístupu k rôznym rodinným situáciám.
Záver bez formálneho záveru
Cirkev vytrvalo trvá na tom, že ľudský život si zaslúži absolútnu úctu od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Umelé oplodnenie predstavuje zložité etické výzvy: od dehumanizácie reprodukčného procesu až po vážne otázky týkajúce sa zamrazených embryí a ich osudu. Hoci technológie pokročili a prístrojová medicína ponúka nové možnosti, Cirkev sa snaží hovoriť k ľuďom otvorene a s pokorou, aby zachovala vzťah manželstva, plodenia a zodpovednosti voči ľudskému životu ako Božiemu daru.
Na Slovensku sa diskutuje aj o právnej ochrane počatého života a možnostiach alternatív, ako sú adopcia a biologicky zodpovedná liečba neplodnosti. Diskusia zahŕňa aj otázky týkajúce sa možného vplyvu na rodinnú dynamiku a identitu dieťaťa, zvlášť pri darovaní gamét a náhradnom materstve.
tags: #knaz #suhlasil #umele #oplodnenie