Keď sa Rachel vydá za príťažlivého tmavovlasého Davida, všetko zapadne na svoje miesto. Ale potom sa Jamieho správanie zmení a Rachelin dokonalý život sa postupne rozpadáva. Jamie predvída znepokojujúce udalosti, tvrdí, že vidí ducha nebohej matky - Davidovej prvej manželky. Rachel snorí v minulosti a podozrieva manžela. Prečo nechce, aby o Jamieho výbuchoch hovorila s odborníkom? A čo sa vlastne stalo pred necelými dvoma rokmi, keď predčasne zomrela jeho manželka? Leto ubieha, blíži sa december a Rachel sa bojí, že Jamie hovorí pravdu.
„Maminka! Očividne bol utrápený - znova sa vynoril ten hrozný žiaľ. Odpovedala som čo najjemnejšie, usilovala som sa nájsť správne slová: „Jamie, nehovor tak. Maminka sa nevráti. Vieš predsa, kde je. Zomrela. Všetci sme videli jej hrob, nie? …“
Po príchode leta každoročne prepuknú požiare na rôznych miestach Európy. Deje sa tak hlavne v jej južnej časti a príčiny vzniku sú niekedy prirodzeného pôvodu, inokedy ich založia konkrétni ľudia. V literatúre sa tento fenomén často neobjavuje, ale pre autorku Christy Lefteri sa lesný požiar stal ústrednou témou v Knihe ohňa. Strata životného priestoru, trauma a vyrovnávanie sa s ňou, emocionálny dosah katastrofy na ľudí.
Christy Lefteri je dcérou utečencov z Cypru. Narodila sa v Londýne, jej záujem o Grécko a spoločenské problémy ju neskôr podnietil, aby pracovala v Aténach v utečeneckom tábore pre ženy a deti utekajúce zo Sýrie a z Afganistanu. Výsledkom jej vnímania situácie bol román Včelár z Aleppa (Tatran, 2020), no jej vtedajšie pôsobenie tiež znamenalo, že si hlbšie uvedomila neustálu prítomnosť lesných požiarov a obrovského rizika, ktoré znamenajú pre ľudí a krajinu. Svoju mimoriadnu citlivosť na tému nespravodlivosti a rozprávačské nadanie premietla aj do románu Spev vtákov (Tatran, 2022).
V ňom opísala migráciu žien putujúcich za prácou do iných krajín, pričom v domovine zanechávajú opustenú rodinu. Dej sa odohráva na Cypre a odkrýva veľmi pochmúrnu situáciu pomocníčok v domácnosti izolovaných v novom prostredí, riskujúcich zdravie a vlastnú bezpečnosť s cieľom vymaniť sa z chudoby. Lesné požiare sú bežné po celom svete, nevyhýbajú sa ani nášmu regiónu a vždy je mimoriadne ťažké uhasiť ich. Občas sa s odstupom času objavia informácie, že niektoré z požiarov založili ľudia, napríklad mafia s cieľom znehodnotiť pozemky, ktoré následne vykúpi a predá developerom. Christian Lefteri tento hanebný postup zločineckých skupín využila aj vo svojom románe.
Hneď na začiatku sa zoznámime s rodinou umelcov: hudobníčka Irini, jej manžel maliar Tasso a dcéra Chara žijú v gréckej dedine v silne zalesnenom prostredí. Keď vypukne požiar, ktorý sa prudko šíri, Irini aj Chara utečú k morskému pobrežiu, ale Tasso sa rozhodne vrátiť do lesa, aby zachránil otca. Chara aj Tasso utrpia rozsiahle popáleniny, pričom nejaký čas je Tasso nezvestný. Tassov opätovný návrat odhalí nielen fyzickú, ale aj zásadnú duševnú ujmu, traumu, z ktorej nie je vôbec jednoduché nájsť cestu von.
Dôležitou zápletkou je situácia, keď Irini už po požiari počas prechádzky v lese nájde ťažko zraneného muža. Je ním miestny developer, o ktorom sa predpokladalo, že založil požiar s cieľom využitia obhoreného územia na stavebné účely. Spôsob, ako sa Irini s týmto stretnutím vyrovnala a čo to znamenalo pre miestnu komunitu, tematizuje vzťah k zlu v bežnom živote. Prejaviť súcit s agresorom? Čo znamená pomoc, ak tušíme, že sa následne nič nezmení a zlo ostane zlom?
Nepretržite sa objavujú témy vnútorných konfliktov, ktoré môžu presahovať schopnosť jednotlivca vyrovnať sa s nimi. Ženské postavy u Lefteri bývajú veľmi silné osobnosti a rozumejú ťažkému bremenu, ktoré nesú, ale okolie im nepomáha tak, ako by potrebovali. V románe sa objavuje motív hojenia a vyrovnávania sa s bolesťou; lekári sa starajú o ľudí, odborníci aj laici pomáhajú zvieratám a existuje nádej na obnovu lesa. Nadšenie z čítania sa často rozplynie rýchlo; atmosféra býva temná, no napätie nie vždy korešponduje s realitou. Záver môže u čitateľa vyvolať rôzne emócie a často býva prekvapivý, no nie vždy uspokojujúci podľa očakávaní.
Autorské vlohy a tematické vrstvy sú prepojené s reálnymi problémami, ako sú lesné požiare, migrácia a sociálne nerovnosti. Kniha ponúka pohľad na to, ako sa ľudia vyrovnávajú s traumatickými udalosťami, ako sa utvára rodina a ako sa mení pohľad na správanie, keď sa odhaľujú skutočnosti z minulosti. Postavy sú často konfrontované s morálnymi dilemami a otázkami, či a ako je možné odpustiť a či vôbec existuje cesta späť po zlom.
Kontext vydania a literárny obraz autora
V minulosti vyšiel aj román Dvojčatá z ľadu, ktorý bol porovnávaný s aktuálnou výkladovou líniou. Kritika často vyzdvihuje autorovu schopnosť vytvoriť napätie prostredníctvom pomalého odhaľovania a dôrazom na detaily prostredia. Aj keď niektoré úseky môžu pôsobiť opísane a nie vždy priamočaro, celkové dojmy bývajú silné najmä v časti, kde sa odhaľujú psychologické motivácie postáv a rodinné tajomstvá. Záver často prináša prekvapivé posuny zamerané na to, ako ľudia reagujú na nečakané udalosti a ako sa hrdinovia vyrovnávajú s dôsledkami minulosti.
Poznámky k postavám a motiváciám
- Rachel sa vydá za Davida a získa aj nevlastného syna Jamieho; neskôr však zistí, že Jamieho výpady vyvažujú pochybnosti o jej manželovom minulom živote.
- Jamie opisuje ducha matky, čo vyvoláva pochybnosti a vyvoláva nervové napätie v rodine.
- Davidova prvá manželka a jej tragická smrť vytvára tajomstvo, ktoré sa postupne odhaľuje a komplikuje vzťahy.
- Príbeh sa prelína medzi intimeľným rodinným dramom a širšou témou lesných požiarnych katastrof.
Príbeh nie je len o napätí a psychologickom pozadí, ale aj o tom, ako sa spoločnosť vyrovnáva s traumou a ako sa mení vzťah medzi členmi rodiny po odhaleniach. V textoch sa často objavuje otázka, či je možné nájsť riešenie a uzdravenie aj po bolestivom zlyhaní a strate.