Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu predstavujeme príhovor ThDr. Pavla Čecha, ktorý podáva ucelenú ilustráciu života a diela dvoch velkých vierozvestov. Je to 9. storočie, v ktorom sa to všetko odohralo. Vo vtedajšej dobe na území Európy boli najmocnejšie ríše, alebo panstvá, a to Veľkomoravská ríša, ktorú spravoval vtedy knieža Rastislav, Islamský kalifát, ktorý mal veľkú rozlohu a siahal až po Benátky. Franská ríša, ktorá najviac narobila problémy Rastislavovi, ale o tom neskoršie. A Byzantská ríša, ktorá bola známa veľkou učenosťou, čiže vzdelaním.
Knieža Rastislav spravoval Veľkomoravskú ríšu a snažil sa, aby pokresťančovanie prebiehalo tak, aby to bolo blízke slovienskemu ľudu. I keď podľa znalcov historikov pokresťančovanie Slovienov prebiehalo po nemecky. A jednoduchý sloviensky ľud tomu nerozumel. Najprv sa obrátil do Ríma k pápežovi Mikulášovi I. O tejto prosbe sa zmieňuje pápež Fladrián II. vo svojej bule Gloria in excelsis Deo z r. Táto listina sa zachovala vo voľnom staroslovienskom preklade v Živote Metoda.
Konštantín, ktorý vynikal mimoriadnym nadaním už v mladosti, si obľúbil spisy sv. Gregora Naziánskeho, učiteľa východnej cirkvi. Konštantín sa dostal na carihradskú univerzitu, kde si osvojil gramatiku, filozofickú náuku a dialektiku myslenia. Na svojich misijných cestách sa osvedčil ako literárny tvorca a organizátor vzdelania, ktorý mal vplyv na vznik prvého slovanského písma - hlaholiky.
Konštantín zostavil písmo z gréckej majuskuly a minuskuly, ktoré bolo blízke staroslovienskej reči, ktorou sa rozprávalo na Veľkej Morave. Staroslovienčina sa vždy považovala za najľubozvučnejší jazyk v Európe. Čo ich čakalo na Veľkej Morave? Veľká apoštolská práca. Konštantín prichádza na Veľkú Moravu ako kňaz a jeho brat Metod ako diakon. Neboli biskupi. No keď začali napĺňať svoju prácu, zistili, že na výkon misionárskej práce je potrebný biskup. Predovšetkým to bola práca prekladateľská. V Živote Konštantína Čítame: „Onedlho preložil celý cirkevný poriadok“. Žiakov, ktorí ich sprevádzali, vysvätili za kňazov.
Konštantín zostavil písmo z gréckej majuskuly a minuskuly. Tento jazyk bol blízky staroslovienskej reči, ktorou sa rozprávalo na Veľkej Morave. Na Veľkej Morave uviedli slovanskú liturgiu, ktorá sa stala bodom sváru pre nemeckých misionárov, ktorí boli naklonení latinskej liturgii. Solúnski bratia na Veľkej Morave videli, že je potrebné urobiť veľa vecí pre zdokonalenie náboženského a kresťanského života. Svätiť kňazov, svätiť kostoly a k tomu bola potrebná hodnosť biskupa. Vybrali sa do Benátok a cestou sa zastavili u Koceľa v Blatnohrade, syna Pribinu - dnešné Zadunajsko pri Balatone v Zalavare.
V Benátkach dostali pozvanie do Ríma od pápeža Mikuláša I. Boli obvinení z herézy. Pápež sa chcel presvedčiť o ich pravovernosti. Konštantín a Metod prijali pozvanie pápeža. Boli si vedomí, že mnohé otázky cirkevného územia musia riešiť s pápežom Mikulášom I. Pred ich príchodom do Ríma pápež umiera. Jeho nástupcom sa stal pápež Hadrián II. Pápež, keď sa dozvedel, že prinášajú ostatky sv. Klimenta, tretieho nástupcu sv. Petra, prijal ich s veľkou slávou. Hadrián II. preskúmal ich misijnú činnosť a potvrdil bohoslužobné knihy. Osobne vysvätil Metoda za kňaza. Žiakov, ktorí ich sprevádzali, vysvätili za kňazov.
Po smrti Cyrila bol Metod veľmi ťažko skúšaný politickými intrígami a perzekúciami. Nemeckí duchovní uväznili Metoda, obvinili ho z porušenia právomocí a vniku do panónskej diecézy. Pápež Ján VIII. rázne zakročil a Metoda prepustil z väzenia. Po prepustení pokračoval v práci na Veľkej Morave a pod jeho vedením začala výučba a misijná činnosť nadobúdať novú silu. Metod sa usiloval o čo najväčšie zapojenie lokálneho kňazstva a o rozvíjanie slovanskej liturgie a kultúrnej identity.
Na Veľkej Morave vznikla aj prvá slovanská vysoká škola a liturgická prax prebiehala v staroslovienskej reči. Do liturgie vstúpili evangelijné a liturgické texty preložené do staroslovičiny, ako aj zákoníky a cirkevné predpisy. Tým vznikla kultúrna a jazyková jednota, ktorá sa stala pilierom slovanskej identity. Konštantín a Metod vstúpili do histórie ako architekti nielen misií, ale aj kultúrneho a jazykového zázemia Slovanov.
V roku 868 Hadrián II. potvrdil slovanskú liturgiu a Metod bol vysvätený za arcibiskupa panónskeho a veľkomoravského. Svätopluk, ktorý sa postavil proti Metodovi, neskôr umožnil obnovenie staroslovienskej liturgie a znovu posvätil Metoda. Avšak tlak franských, nemeckých a latinských kňazov sa nekončí. Do značnej miery to ovplyvnilo aj vzťahy medzi VM a Rímom, čo si vyžiadalo ďalšie rokovania na pápežskom stole. Po smrti Metoda v roku 885 jeho nástupcom sa stal Gorazd.
Metodova práca pokračovala aj po jeho smrti: prekladateľská činnosť zahrňovala preklady Starého a Nového zákona, ako aj cirkevných zákonov a Otcov. Hrob Metoda sa dodnes skúma a považuje sa za dôležitý kultúrno-historický pojem. Mnohé pramene naznačujú, že hrob Metoda leží v Starom Meste pri Uherskom Hradišti, hoci presné umiestnenie je predmetom diskusií a štúdií. Gorazd, ako Metodov nástupca, pokračoval v tradícii vzdelávania duchovných a v kultúrnej práci Slovanov.
Výsledkom misie Cyrila a Metoda je, že Slovania prvý raz vystúpili ako kultúrny národ so svojím vlastným písmom a liturgiou v staroslovienskej reči. Prehlbila sa medzikultúrna výmena medzi Východom a Západom a dielo Solúnskej dvojice sa stalo základom pre ďalší rozvoj cirkevnej a kultúrnej identity Slovanov. Život a dielo Konštantína a Metoda, ako opisujú Moravsko-panónske legendy a ďalšie pramene, ostávajú jedným z najvýznamnejších okvetných lístkov európskej civilizácie.
Hviezdne okamihy misie a kultúrny odkaz
- Vynález hlaholiky a preklad liturgických textov do staroslovienčiny, čo umožnilo liturgiu v jazyku ľudu.
- Založenie prvej slovanskej vysokej školy a rozvíjanie vzdelania medzi kňazmi a laikmi.
- Obnova liturgie a kultúrnych tradícií v Blatnom Hrade a v Ríme, kde Metod získal uznanie a arcibiskupské poverenia.
- Dialog s Byzantskou, Franskú, a Rímskou tradíciou, ktorý formoval neskoršiu spoluprácu medzi východnou a západnou cintorínmi Cirkevného života.
Gorazd a Kliment Ochridski: pokračovatelia diela
Vo svojich Životoch, ktoré sú súčasťou Moravsko-panónskych legiend, sa Kliment a Gorazd prezentujú ako predstavitelia vzdelanosti a náuky slovenského a byzantského duchovného dedičstva. Tieto texty predstavujú umeleckú prózu aj historický dokument, ktorý zachytáva nielen životy Konštantína a Metoda, ale aj kultúrny a jazykový rozmer ich misie. Životy Konštantína a Metoda sú povinným čítaním každého Slovanov a ich význam pre slovenskú kultúru a liturgiu je nepopierateľný.
Databáza prameňov a kľúčových diel
- Život Konštantína a Život Metoda (Moravsko-panónske legendy) - autori Kliment a Gorazd
- Život Klimenta Ochridského, Theofilaktov text
- Breviár, Nomokánon a Zákon sudnyj ljudem - staroslovenské preklady a právne pamiatky
Na záver možno konštatovať, že rodné Solún a Veľká Morava spolu vytvárali jedinečnú synézu kultúrneho a duchovného rozvoja, ktorá formovala spôsob, akým sa slovenský jazyk, liturgia a kultúrne povedomie vyvíjali vo vzťahu k širšiemu európskemu kontextu. Svätí Cyril a Metod sú svojím spôsobom architektmi písmenej a náboženskej infraštruktúry Slovanov, ktorá pretrvala do dnešného dňa.
ThDr. Pavol Čech zdôrazňuje, že práca Cyrila a Metoda bola nielen teologicko-liturgická, ale aj kultúrno-jazyková transformácia, ktorá umožnila Slovanom stať sa vedúcimi aktérmi v medievalizujúcej Európe. Ich odkaz žije v liturgických textoch, v staroslovienskom jazyku a v historických pramenných dielach, ktoré dodnes slúžia ako základ pre štúdium a poznávanie našej spoločnej minulosti.
tags: #konstantin #a #metod #narodenie