Psychomotorický vývoj dieťaťa je komplexný proces, ktorý zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Podpora psychomotorického vývoja je jednou z najväčších investícií do budúcnosti vášho dieťaťa. Psychomotorický vývoj predstavuje súhru motorických (pohybových) a psychických (mentálnych) schopností. Napríklad schopnosť uchopiť predmet vyžaduje nielen pohyb rúk, ale aj koordináciu očí a sústredenie. Je to proces, kedy všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roka života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa.
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. V nasledujúcom seriáli o psychomotorickom vývoji vám prinášame jednoduchý kľúč, podľa ktorého môžete sledovať správnosť vývoja svojho bábätka. Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napr. keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Hodnotí sa napr. v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky pod. Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu. Či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napr. častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko staráte.
Prvé mesiace života: Základy vývoja
Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie. Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. V prvom mesiaci života bábätko vie kopať nožičkami, na chrbte otáča hlavu zo strany na stranu, snaží sa zamerať vašu tvár, výnimočne nahradí plač roztomilé mrnkanie a pri polohovaní na bruško na krátku chvíľu zdvihne hlavičku. Maličké bábätká polohu na brušku obvykle veľmi rady nemajú, ale je veľmi dôležité začať ju praktikovať hneď prvé dni po narodení. Dôvodom je posilnenie krčných a chrbtových svalov. V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá tzv. Ak je jeho hlavička otočená napr. tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca.
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba.
V druhom mesiaci života je bábätko ešte veľmi malé, ale už robí prvé pokroky. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. Dieťa reaguje na hlasité zvuky, spravidla zľaknutím alebo plačom, dokáže zamerať predmet vo vzdialenosti 15 cm a pri položení na bruško sa možno pokúsi oprieť sa ručičkami. Strká si prsty do ústočiek a zaujme ho hrkálka. Pri prebaľovaní sa bude snažiť zdvihnúť nožičky nad podložku a pri troche šťastia už bude opätovať aj váš úsmev.
Trojmesačné bábätko by vo vzpriamenej polohe malo udržať hlavičku a v polohe na brušku vydrží dlhší čas a zvedavo sa rozhliada. Asi si bude aj prezerať svoje ručičky a bude sa naťahovať za hračkou. V tomto období bábätko ocení, keď mu budete venovať veľa pozornosti. Nechajte ho cvičiť na deke, rozprávajte sa s ním a ponúkajte mu hrkálky. V treťom mesiaci už bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku a hrudník, pričom sa opiera o predlaktia. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Začína "rozprávať" - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie.
Novorodenec (4. - 8. V týchto týždňoch môžete u svojho bábätka pozorovať, že vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad, len pre vás, je ale zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať , pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor.
Bábätko spoľahlivo pozná hlas mamičky a otáča sa za ním. Tiež blízka rodina či priatelia, s ktorými je často v kontakte, sa budú tešiť jeho pozornosti a bude pozitívne reagovať napríklad na babičku alebo vašu najlepšiu kamarátku. Vo vzpriamenej polohe bábätko drží hlavičku a v polohe na brušku sa opiera o dlane. Medzi nové zručnosti patrí i prskanie slín. Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Bábätko sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop).
Objavovanie sveta: Od 5. mesiaca do prvého roka
S päťmesačným bábätkom už začína byť veľká zábava, pretože sa dokáže samo spontánne rozosmiať alebo si radosťou zavýskať. Bľaboce jednoduché slabiky a možno dokonca napodobňuje zvuky. Keď sa vidí v zrkadle, reaguje nadšene a zaujímajú ho všetky predmety vydávajúce nejaké zvuky. Pri držaní za ručičky sa dokáže z ľahu pritiahnuť do sedu. Bábätko ale nikdy nedávajte sedieť do doby, než si sadne samo.
Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. Bábätko dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne). Veľmi suverénne by už malo dokázať udržať telíčko v osi. To znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke. Túto zručnosť si bábätko začalo osvojovať už v 3. mesiaci svojho veku. Ak dieťa síce dokáže symetrickú polohu zaujať, však často sa vracia do asymetrickej polohy, mali by ste kontaktovať neurológa, pediatra či fyzioterapeuta. Ďalším bodom typickým pre dovŕšenie 5. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do takej výšky, že si samo dosiahne na lýtka, členky, prípadne prsty na nohách. Dokáže teda dostatočne zapojiť brušné svaly a zadoček odlepiť od podložky. Pri tomto "ťažkom" cvičení by však tiež malo zachovať už vyššie spomínanú symetrickú polohu tela. Niekedy sa tiež s obľubou deti hrajú s nožičkami. V ľahu na chrbte sa päťmesačné bábätko hrá bezproblémovo s ručičkami. U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania.
Dieťatko zaručene rozosmeje hra na schovávačku a kuk, pretáča sa zo strany na stranu a váľa sudy a možno sa už začne prejavovať ako osobnosť v momentoch, keď mu vezmete jeho hračku (bude protestovať). Vedome bude púšťať z rúk hračky, ktoré už nepotrebuje a o chvíľu ich bude zase hľadať. Pre vás ako pre mamičku začína veselé obdobie, pretože dieťa sa už dokáže samo na chvíľu zabaviť hračkou, a hlavne čo nevidieť sa dá do pohybu. A keď okúsi pohyb smerom vpred, bude od tej chvíle k nezastaveniu.
V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť. Je opäť zlomovým mesiacom pre vývoj bábätka. Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško. K dotočeniu z boku na bruško ale musí dokázať rozdeliť obe nožičky. Doteraz obe nožičky pracovali pri pritiahnutí k brušku súčasne, teraz ale k tomu, aby sa z ľahu na ľavom boku dieťa pretočilo na bruško, musí dokázať vrchnú pravú nožičku pokrčiť ešte viac a spodnú ľavú naopak natiahnuť. Rovnako tak musí vedieť rozlíšiť obe ručičky. V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky. Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou . Dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov a maximálne natiahnuť ostatné štyri prstíky. Pôvodne bábätko uchopovalo hračky z malíčkovej strany ruky a následne ich baliť do dlane. Ak mu podáte hračku priamo v strednej rovine, teda nad tvárou či hrudníkom bábätka, nebude sa vedieť rozhodnúť, akou ručičkou má na hračku siahnuť. Aj oči majú svoje okohybné svaly, ktorých pohybová súhra musela postupom času dozrieť. Niektoré dieťatká po narodení mierne škúlia. Toto škúlenie bolo fyziologické do 6. mesiaca. Pokiaľ pozorujete aj po dovŕšení 6. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia ", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky. Charakteristické pre toto obdobie je aj tzv. "plávanie ", niekto pozná skôr pojem "lietadlo". Rovnako tak, ako keď dieťa leží na chrbte a nedokáže sa rozhodnúť, akú ručičkou siaha na ponúkanú hračku, tak aj v ľahu na brušku, ak vidí hračku a nedosiahne na ňu, kope nožičkami, zakláňa sa v chrbátiku, slintá, otvára pusinku a máva ručičkami. Samo sa ešte plaziť nevie a zatiaľ netuší, čo má urobiť, aby na hračku dosiahlo. Ak sa u šesťmesačného dieťatka vykoná tzv. trakčný test , keď dieťa ležiace na chrbte uchopíte za ručičky a mierne sa potiahne do polosedu, samo sa krásne zabalí do klbka.
Dieťatko vie držať v ručičke chrumku a samo si ju ohryzáva. Keď na bábätko zavoláte menom, pravdepodobne sa za hlasom otočí a na volanie reaguje. Keď vidí hračku, snaží sa k nej samo dostať. Možno sa začína plaziť po brušku, možno to skúša hojdaním cez kolienka či dokonca lezením po štyroch. Spôsob, akým sa dieťatko po prvom polroku života snaží zdvíhať a hýbať, je rôzny. Stále však platí pravidlo nechať ho, nech si nájde vlastnú cestu.
Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako "ma-ma", "ba-ba" alebo "da-da". Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik.
V ôsmom mesiaci sa vám môže stať, že vojdete za vyspinkaným bábätkom do izby a ono nebude ležať, ale bude naraz stáť. Deti v tomto období sa veľmi často začínajú stavať a zo začiatku nevedia, ako si s novou pozíciou poradiť, ale veľmi rýchlo si ju osvoja a začnú ju usilovne trénovať. Pre vás ako pre mamičku príde niekoľko náročných momentov, keď bábätko síce stojí, ale musí sa ešte naučiť cez kolienka vrátiť späť na zem. Utečie pár dní a drobec bude energicky obchádzať nábytok, zhadzovať všetko, čo má v dosahu a pustí sa pravdepodobne aj do prehľadávania zásuviek. Státie dieťa kombinuje s lezením po štyroch, v ktorom už sa cíti sebavedomo a vie vyvinúť nečakane vysokú rýchlosť.
Dieťa si uvedomuje, že nemôže všetko a rozumie slovu nie. Toto nechcené slovíčko ho ale tiež veľakrát nahnevá, pretože už má svoju hlavu. Jedinci, ktorí doteraz sami nesedeli, pravdepodobne s krásne vzpriamenou chrbticou sedia. S možnosťou bábätko usadiť prichádza veľká úľava, obzvlášť pri kŕmení, keď už môžete pohodlne využívať jedálenskú stoličku. Z pozície v sede bude dieťa viac baviť hranie. Už udrží súčasne v každej ruke jeden predmet či si môže prekladať hračku z ruky do ruky. Dieťa sa vie veľmi rýchlo postaviť, a tak je od tejto chvíle asi celý váš byt zbavený všetkých nebezpečných predmetov i dekorácií do výšky 80 cm.
Je zábavné, ako si dieťa občas len tak pre seba rozpráva. Niekedy to dokonca vyzerá, že vám chce aj niečo povedať a napodobňuje pri tom vašu intonáciu. Možno sa bude snažiť zopakovať „mama“ a „tata“. Slovo tata je však preň jednoduchšie na vyslovenie, preto ho asi bude vedieť skôr. Aktívne sa stavia na nožičky a vie sa aj bezpečne dostať cez kolienka späť na zem. Papučky ešte nasadzovať nemusíte, ale dieťa by malo kvôli bezpečnosti mať aspoň protišmykové ponožky. Komunikácia pomocou gest a zvukov dáva vášmu vzťahu a dorozumievaniu úplne nový rozmer a dieťa dokáže byť skvelým zabávačom. Veľa sa mu venujte, rozprávajte sa s ním a vysvetľujte mu veci, bude vám pozorne načúvať.
Slovu „nie“ síce rozumie, rozhodne ale nepočúva a niekedy to môže vyzerať, že vás aj skúša, kam až môže zájsť. S hračkami už manipuluje veľmi obratne a pomocou tzv. pinzetového uchytenia skúma končekmi ukazováčika a palca drobné detaily. Čím ďalej viac sa dieťatko hrá, smeje sa a baví ho objavovať a skúšať nové veci. Pri obliekaní pomáha nastavením ruky alebo nohy a možno zvládne chvíľu stáť bez opory.
Dieťa miluje loptičky a keď si ich gúľate, možno ich už dokáže poslať späť. O vec, ktorú potrebuje, si dokáže povedať aj inak než len plačom. V slovníku má okrem „mama“ a „tata“ pravdepodobne ešte tretie slovo, často to býva „ňami“ alebo „haji“. Reaguje na slovo „pusu“ a samo sa vie aj prísť pomaznať. Obdobie prvého roka je časom veľkej lásky a tiež prvých krôčikov. Ak ale batoľa na svoje prvé narodeniny ešte nechodí, neriešte to, ešte má mnoho času.
Od batoľaťa k predškolákovi: Rozvoj mobility a komunikácie
V 10. mesiaci sú deti zvyčajne veľmi pohyblivé. Plazia sa, lezú po štyroch (možno rýchlejšie, než by ste chceli), dokážu sa posadiť, možno už vedia aj stáť a opatrne chodiť okolo nábytku. Podporte ich psychomotorický vývoj. Váš drobček je stelesnená energia a momentálne ho najviac zaujíma premiestňovanie sa z miesta na miesto a preskúmavanie vecí všetkými zmyslami. Vy preto potrebujete byť vždy o krok napred. Z dosahu odstráňte všetky veci, ktoré nepatria do malých ručičiek alebo pusinky. Nízky stolík v obývacej izbe je ideálnym pomocníkom pre jednoduchšie postavenie a pokusnú chôdzu. Niet divu - v stoji váš anjelik dosiahne na veci, ktoré mu doteraz zostávali skryté, a sú nepochybne ďaleko zaujímavejšie než akékoľvek hračky. Tiež pamäť a myslenie vášho dieťatka urobili veľký krok vpred. Dokáže si napríklad uvedomiť, že veci stále existujú, aj keď ich práve nevidí. Túto významnú schopnosť môžete ďalej rozvíjať a podporovať rôznymi hrami. Najjednoduchšie je jednoducho skryť hračku pod látkovú plienku. Aj keď ste napríklad ešte nehrali obľúbenú hru na "BUBUBU - KUK", vaše zlatíčko na ňu možno príde úplne samo. Veľa detí miluje hru na schovávačku. Hra ich bude baviť ešte viac, keď ich budete hľadať vo chvíli, keď sa schovávajú. Vetám ako: „Kam odišiel Tomáško?“ alebo „Kde je naša Markétka?“ sa budú určite smiať. Túto vďačnú hru môžete skúsiť aj so zakrývaním očí rukami. Táto novonadobudnutá schopnosť však má v bežnom živote aj svoje úskalia. Bábätko môže pekne vyvádzať, keď vidí, že odchádzate. Vie, že stále existujete a niekde ste, ale bez neho. Strach z odlúčenia sa začína prejavovať už okolo 7. mesiaca. V takom prípade je veľmi dôležité dieťatku vysvetliť, že aj keď na chvíľu odídete, vždy sa k nemu vrátite späť.
Možno už je to mesiac alebo dva, čo ste počuli prvé skutočné slovo z úst svojho drobčeka. Bude síce ešte chvíľu trvať, než sa bábätko naučí naozaj hovoriť, ale to neznamená, že s vami nekomunikuje. Asi máte veľa signálov, podľa ktorých vzájomne spoznáte, o čom je „reč“. Keď chce bábätko napríklad zdvihnúť zo zeme alebo z jedálenskej stoličky, pravdepodobne k vám natiahne ruky. Síce je jasné, čo váš anjelik chce, ale urobíte dobre, keď budete všetko slovne popisovať. „Čo by si rád? Ďalším obľúbeným signálom je obyčajné mávanie rukou. Spočiatku učte dieťatko robiť „pá, pá“ len tak pre zábavu. Neskôr môžete mávanie spojiť s akýmikoľvek odchodmi. Zamávajte mu vždy, keď odchádzate a uistite ho, že sa zase vrátite. Je dokázané, že deti sa naučia oveľa rýchlejšie hovoriť, keď pri rozprávaní k nim komunikujete aj pomocou znakov.
Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
Dieťa sa učí sedieť bez opory a začína viac skúmať svoje okolie. Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.
V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Motorika: Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
V tomto období sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Motorika: Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.
Dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Motorika: Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie.
Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Motorika: Dieťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším a aktívne sa zapája do hier s ostatnými deťmi.
Dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky.
Dieťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.
Dieťa sa v tomto veku stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom. Motorika: Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa.
Dieťa v tomto období zaznamenáva výrazný pokrok v oblasti jazyka a kognitívnych schopností. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.
Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky. Motorika: Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.
Reflexy novorodenca a ich význam
Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami, bez pomoci svojho pediatra či neurológa. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, popr. končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnanými a na druhej nie, popr.
POZOR! Nenechajte sa odradiť myšlienkou, že pediater v odbore pohybovej sústavy človeka určite všetko pozná. Nie vždy je to tak.
Reflexy, ktoré môžete sledovať:
- Babinského reflex: Prevedenie: Uchopte pevne bábätko za telíčko a akoby ho postavte na podložku. Pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Tento reflex je prehnanými do 4. - 6. mesiaca.
- Reflex chôdze: Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnaným by mal byť do 3. mesiaca.
- Hladový reflex: Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 3. mesiaca.
- Úchopový reflex: Prevedenie: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Prehnanými je do 5. mesiaca veku.
- Reflex hľadania potravy: Prevedenie: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca.
- Reflex zdvihnutia hlavičky: Kedy ho u dieťaťa pozorujeme? Objavuje sa až po 3. mesiaci.
Ako podporiť psychomotorický vývoj
NÁŠ TIP: Aj bábätká sa potrebujú hrať! V prvých mesiacoch života sú pre bábätko dôležité kontrastné hračky, ktoré stimulujú zrakové vnímanie. Hrkálky a závesné kolotoče podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko. Poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie. Drevené kocky, vkladačky a prvé hračky sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky. Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršie chôdzi.
Ako podporiť: Venujte bábätku čas na bruchu každý deň, aj keď len niekoľko minút. Používajte kontrastné hračky (čierno-biele alebo výrazne farebné), ktoré podporujú zrakové vnímanie.
Ako podporiť: Motivujte dieťa k pretáčaniu tým, že položíte zaujímavú hračku mierne mimo dosah. Nedávajte ho sedieť násilne - nechajte ho, aby si sedenie postupne osvojilo samo.
Ako podporiť: Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže voľne pohybovať. Motivujte ho k lozeniu pomocou hračiek, ktoré sa kotúľajú. Vyhýbajte sa chodítkam - tie môžu narušiť prirodzený vývoj.
Ako podporiť: Povzbudzujte dieťa k chôdzi, ale netlačte. Čítajte mu knihy, pomenúvajte predmety, opakujte slová. Hra je pre dieťa najprirodzenejší spôsob učenia.
Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené.
Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie.
Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkách alebo detských stoličkách.
Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť.
Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.
Bc. Edita Prošková a Bc. Hana Tonarová: Psychomotorický vývoj 0–3 měsíce
Kedy hovoriť o oneskorenom psychomotorickom vývoji?
Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať. Výrazné oneskorenie míľnikov: Napríklad nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, nechodí ani po 18. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu.
Obdobie psychomotorického vývoja bábätka prebieha skokovo. Môže sa vám teda zdať, že sa niekedy už dlho nič nedeje a potom sa náhle dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. Sú aj okamihy, keď sa vám bude zdať, že nejakú zručnosť vedelo a že ju zabudlo, ale je to len fáza, kedy sa učí niečo nové a k tomu, čo už vedelo, sa pravdepodobne opäť vráti.
Častou témou rozhovorov mamičiek je porovnávanie pokrokov svojich ratolestí. Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii.
tags: #kurz #psychomotoricky #vyvoj #dietata