Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene a jeho životná dráha bola prepojená s vývojom slovenskej kultúrnej scény, kde sa stal pilierom inteligentného humoru a satiry. Jeho pôsobenie bolo nerozlučne spojené s Júliusom Satinským, s ktorým vytvoril jedinečnú komickú dvojicu, ktorá svojim originálnym humorom rozosmievala publikum nielen na Slovensku, ale aj v Čechách.
Formovanie osobnosti a začiatky spolupráce
Pred jeho narodením sa rodičia presťahovali z Košíc do Zvolena, odkiaľ neskôr rodina smerovala do Bratislavy na základe otcovej práce v bankovníctve. Lasica už počas štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave nadviazal spoluprácu so Satinským, ktorá sa stala základom ich spoločného repertoáru. V rokoch 1959 až 1960 sa obaja predstavili počas Mládežníckych predpoludní v kabarete Tatra revue, kde predstavili svoje autorské dialógy a posúvali hranice humoru k absurdnému pohľadu na život.
Divadlo a televízia v časoch normalizácie
V rokoch 1964-1967 Lasica pôsobil ako dramaturg Československej televízie v Bratislave a od roku 1967 stal súčasťou Divadla na Korze spolu so Satinským, kde vznikli ich najvýznamnejšie diela, napríklad Nečakanie na Godota (1968). Po zrušení Divadla na Korze v roku 1970 nasledovalo obdobie zákazu umeleckej činnosti na Slovensku a dvojica odišla do Čiech, kde pôsobili v divadle Večerní Brno. Po návrate do Bratislavy účinkovali na Novej scéne a v roku 1982 vzniklo poetické a kabaretné divadlo Štúdio S, kde sa L+S opäť stali hlavnou dvojicou.
Štúdio S a ďalšie úspechy
V Štúdiu S, ktoré neskôr prešlo na Štúdio L+S, Lasica pôsobil ako umelecký riaditeľ a spolu so Satinským vytvorili mnoho ikonických predstavení, vrátane Deň radosti, Náš priateľ René či Jubileum. Ako herec sa predstavil v širšom spektre divadelných diel a filmov, pričom jeho postavy v tračikanom a komediálnom žánre sa stali súčasťou kultúrneho povedomia. Medzi filmové tituly, v ktorých účinkoval, patria napríklad Sladké hry minulého leta (1969), Traja veteráni, Jožko Púčik a jeho kariéra (oba 1983), Obsluhoval som anglického kráľa (2006) a ďalšie.
Textárska a hudobná tvorba
Lasica bol aj významným textárom; spolu sJarom Filipom je autorom legendárnych albumov Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982) a My (1987). So svojou spoluprácou s Mirom Lipom vznikol album Lipa spieva Lasicu. Okrem toho publikoval tri zbierky textov: Bolo nás jedenásť (1985), Piesne o ničom (1989) a Piesne a iné texty (2003).
Publikácie a spoločenský vplyv
Spolu so Satinským sa podieľal na knihách Nečakanie na Godota, Tri hry a ďalších dielach, ktoré pozostávajú zo scénok a poviedok venovaných slovenskej mentalite. S Tomášom Janovicom napísal knihu Zoči-voči a s Jánom Štrasserom prispel k dielu Lenže ja som iba komik (2005). V roku 2005 začal pôsobiť ako prezident Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest, ktorý neskôr preskočil do Košíc. Roku 2014 mu bola udelená Cena Karla Čapka.
Osobný život a odkazy
Milan Lasica mal dve manželstvá, s prvou manželkou Zorou Kolínskeou a so druhou Magdou Vášáryovou, s ktorou má dve dcéry Žofiu a Hanu. Počas svojho života pôsobil aj ako moderátor a spevák; spolu s Bratislava Hot Serenaders nahral albumy Ja som optimista (2001), Celý svet sa mračí (2002) a Keď zastal čas (2011). Zomrel 18. júla 2021 v Bratislave, symbolicky na domovskej scéne divadla Štúdia L+S.
