Pred dvadsiatimi rokmi, 29. apríla 2008, zomrel vo veku 102 rokov švajčiarsky chemik Albert Hofmann. Pri príležitosti jeho stého výročia narodenia si pripomeňme jeho životné dielo a objav, ktorý navždy zmenil pohľad na ľudskú psychiku - dietylamid kyseliny lysergovej, známy ako LSD.
Albert Hofmann, narodený 11. januára 1906 vo švajčiarskom Badene, sa po štúdiách na univerzite v Zürichu zameral na výskum v oblasti farmaceutických laboratórií. Jeho úlohou bolo študovať účinky hubového námeľu a iných rastlín s cieľom vytvoriť látku stimulujúcu dýchací a obehový systém. V roku 1938 sa mu podarilo získať derivát kyseliny lysergovej, ktorý označil ako LSD-25.
Počas päťročnej prestávky v skúmaní tejto látky, 16. apríla 1943, sa Hofmann k nej vrátil. Pri experimentoch sa mu malé množstvo LSD-25 dostalo do tela cez prsty. Už cestou domov na bicykli zažil nezvyčajné pocity. O tri dni neskôr, 19. apríla 1943, na sebe vyskúšal 250 miligramov LSD. Zažil extrémnu predstavivosť, veľkú nesústredenosť a ľahký závrat. Tento deň je dnes známy ako „Bicyklový deň“ (The Bicycle Day) a oslavuje sa ako prvý zážitok s touto psychoaktívnou látkou.
V ďalších rokoch sa Hofmann venoval výskumu halucinogénnych látok, pričom podnikol expedíciu do mexických pralesov, kde skúmal účinky húb a objavil syntézu psilocybínu. Zaujala ho aj rastlina Rivea corymbosa, známa domorodcom ako ololiuhqui, z ktorej izoloval aktívny amid kyseliny lysergovej (LSA), blízky LSD. V roku 1962 sa s manželkou opäť vydal do Mexika, aby našiel „Listy pastierky Márie“, teda šalviu divotvornú (Salvia divinorum).
Hofmann pokladal LSD za liek na dušu a s poľutovaním sledoval, ako sa droga dostala do rúk hippiesákov, čo viedlo k jej démonizácii. V roku 1963 vystúpil na výročnom zhromaždení Svetovej akadémie umení a vied v Štokholme. LSD - dietylamid kyseliny lysergovej (C20H25N3O) - je silne halucinogénna droga.
Anglický psychiater Humphry Osmond skúmal vplyv LSD na schizofrenických pacientov a pokúšal sa ju využiť pri liečbe silných alkoholikov. V decembri 2007 švajčiarske úrady povolili psychoterapeutické experimenty na pacientoch v posledných štádiách nevyliečiteľných chorôb. Storočný Hofmann to uvítal a do konca života veril, že LSD má v medicíne potenciál pomôcť pri liečbe niektorých chorôb.
Po objavení molekuly LSD sa v 60. rokoch minulého storočia začal rozsiahly výskum psychedelík, ktorý priniesol nové poznatky o ich vplyve na ľudskú psychiku. V súčasnosti zažívame renesanciu tohto výskumu, pričom sa skúma potenciál týchto látok v terapii duševných porúch a závislostí.
Psychedeliká sú látky, ktoré vyvolávajú zmeny stavov vedomia. Patrí medzi ne LSD, meskalín, psilocybín (z halucinogénnych húb) a ďalšie. Každá kultúra si vyvinula vlastné spôsoby zmeny vedomia, pričom v západnej spoločnosti sa ujal alkohol a tabak, zatiaľ čo v strednej Európe sú špecifické huby s obsahom psilocybínu. V Južnej Amerike sa psychedeliká tradične používali na rituálne účely.
Vedci upozorňujú na dôležitosť prostredia a vnútorného nastavenia človeka pri užívaní psychedelík. Meditácia alebo očistné rituály pred aplikáciou môžu prispieť k pozitívnemu zážitku. Výhodou psilocybínu je jeho veľké terapeutické okno, čo znamená, že rozdiel medzi terapeutickou a toxickou dávkou je značný.
Štúdie s psilocybínom ukázali, že aj keď sa môžu objaviť nepríjemné zážitky, dlhodobý vplyv užitia látky bol často pozitívny. Psychedeliká by sa v budúcnosti mohli využívať na liečbu epilepsie, duševných porúch, posttraumatickej stresovej poruchy a závislostí. Tieto látky môžu pomôcť uvedomiť si hlbšiu spiritualitu človeka a prekonať hranice osobnosti, čo vedie k pocitom spojenia s univerzumom.
Hoci sa LSD nestalo liekom na všetky neduhy, jeho objav a následný výskum otvorili nové možnosti v pochopení ľudskej psychiky a liečbe duševných ochorení. Albert Hofmann, tvorca LSD, až do svojej smrti veril v jeho terapeutický potenciál.
The Accidental Creation of LSD (The Origin of Bicycle Day)
LSD je chemicky pomerne nestabilná látka, ktorá sa rozkladá vplyvom tepla, vzduchu a vody. Medzi merateľné účinky patrí rozšírenie zreníc, zrýchlenie pulzu a krvného tlaku. Hoci sa LSD v mozgu vyskytuje v minimálnom množstve, spôsobuje zmeny, ktoré pretrvávajú ešte dlho po jeho aplikácii. Na LSD vzniká tolerancia okamžite, no rýchlo mizne, čo pôsobí ako poistka proti častému užívaniu.
Psychické účinky LSD sú ťažko opísateľné, pretože menia funkčný modus vedomia. Intenzita zážitku závisí od dávky, psychického stavu a prostredia. Rekreačné užívanie nízkych dávok (pod 100 mikrogramov) zosilňuje vizuálne a sluchové vnemy, umožňuje nové pohľady na život a akceleruje myslenie. Vyššie dávky (nad 600 mikrogramov) môžu viesť k odtrhnutiu od reality, pocitom kozmického vedomia a synestézii (prelínanie zmyslov).
Napriek potenciálnym pozitívnym účinkom existuje riziko „bad tripu“, ktorý môže viesť k existenčnej kríze, paranoji a strachu. Nesprávne a nevhodné užívanie viedlo k tomu, že sa LSD stalo „mojím problémovým dieťaťom“, ako ho nazval sám Albert Hofmann. História LSD je dôkazom katastrofických dôsledkov, ktoré môžu nastať, keď sú hlboké účinky tejto látky podceňované a je zamieňaná za rekreačnú drogu.
tags: #lsd #moje #problemove #dieta