Lekár mi to oznámil akoby medzi rečou, hovorí Lucia Kubíny, ktorá opakovane prišla o dieťa. „Ak sa zrazu naše tehotenstvo nečakane skončí, ostávame s prázdnou náručou.“ Najnovšie z témy: Duševné zdravie, Rodičovstvo, Rozhovory, Silné ženy.
Životné skúsenosti, ktoré formovali cestu k dula a občianskemu združeniu Tanana
V roku 2015 sa prihlásila na ročný kurz duly, pozostávajúci z deviatich študijných víkendov. „Našla som mnohé odpovede, ale otvorilo sa predo mnou aj veľa nových otázok,“ opisuje svoje prvé skúsenosti s profesiou, ktorú v zozname živností nenájdete. Aj keď mnohí si pod pojmom dula predstavajú skôr pôrodnú babicu, realita je iná. „Prešla som vzdelávaním v organizácii Slovenské duly, ktorá sa riadi etickým kódexom, že dula môže sprevádzať pôrod len za prítomnosti zdravotníka.“
V jej prípade to znamená sprevádzanie aj počas šestonedelia - snaží sa ponúknuť podporu na každom kroku tehotenstva a pôrodu. Uprednostňuje individuálne stretnutia, aby mohla so svojimi zverenkyňami prejsť celý proces radostného, ale zároveň aj náročného procesu s dôrazom na psychickú podporu.
Aj preto sa na ňu začali obracať ženy, ktoré o svoje vytúžené dieťa počas tehotenstva alebo krátko po pôrode prišli. „Zistila som, že ide o akúsi samostatnú skupinu, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť, pozornosť a prístup, lebo tieto ženy ostávajú so svojimi pocitmi často nevidené. Podľa štatistík sa pritom každé štvrté až piate tehotenstvo končí potratom či smrťou plodu.“
Organizácia Tanana a jej misia
Jej zhmotnením bol zrod občianskeho združenia Tanana, ktoré založila spolu so svojím manželom a mamou. Dnes jej už pomáhajú aj dve kolegyne. Primárnou úlohou je byť k dispozícii ženám s akútnou potrebou pomoci pri riešení ich situácie. „Konzultujeme s nimi napríklad aj to, na čo majú v súvislosti s úmrtím bábätka právo, pomáhame im zorientovať sa v neľahkej situácii.“
Súčasťou pomoci je aj snaha o vytvorenie čo najhustejšej siete odborníkov na rôznych úrovniach a vo všetkých regiónoch, ku ktorým by mohli byť klientky občianskeho združenia čo najskôr nasmerované. Najčastejšie využívajú jeho služby ženy zo západného Slovenska.
Trauma, smútenie a práva rodičov po strate dieťaťa
Pocit viny sa u ženy po strate dieťatka dostaví takmer vždy. „Napriek tomu, že sa ani po dôkladnom šetrení nepríde na príčinu, rozmýšľajú nad tým, čo urobili zle. Často si spytujú svedomie pre úplne iracionálne veci - napríklad ‚keby som nešla plávať do bazéna‘.“
Teória, že čím dlhšie tehotenstvo, tým väčší smútok za jeho trpkým koncom, nemusí byť pravidlom. „Je to naozaj individuálne a v každej fáze môže byť bolesť obrovská.“ Trauma z ďalšieho tehotenstva býva, samozrejme, ďalším javom, ktorým sa Lucia a kolegyne snažia odbúravať pocit strachu čímkoľvek, čo môže pozitívne vplývať na psychiku ženy - od výmeny lekára cez intenzívnejšiu lekársku starostlivosť až po zmenu prostredia napríklad vo forme dovolenky.
Právo na rozlúčku a skúsenosti z rôznych prostredí
Práve posledné rozlúčky s deťmi, ktoré nemali to šťastie prísť na svet, sú pre mnohých tabuizovanou témou. Podľa Zákona o pohrebníctve je od 28. týždňa tehotenstva ukončeného smrťou plodu pohreb zákonnou povinnosťou, no odkedy je tehotenstvo identifikované, rodičia môžu požiadať o vydanie ostatkov na pochovanie. „Pokiaľ sa tak udeje v zdravotníckom zariadení, to má zákonnú povinnosť informovať o tejto možnosti rodičov.“
Distribúcia informačnej brožúry a osvetové aktivity združenia majú uľahčiť komunikáciu medzi zdravotníkmi a rodičmi. Podľa malej štúdie nepristúpili mnohí rodičia k poslednej rozlúčke práve preto, lebo im chýbali informácie k praktickým krokom.
Spolupatričnosť a budúcnosť služby
Na ešte pomerne krátku, ale už dnes úspešnú misiu chce občianske združenie Tanana nadviazať ďalším skvalitňovaním služieb. „Chceme sa posúvať v adresnejšom poskytovaní podpory a rozšíriť spoluprácu so zdravotníckymi zariadeniami. Dôležitá je totiž nielen podpora žien po strate bábätka, ale aj zdravotníckeho personálu, ktorý musí čeliť náročnosti situácie.“
Radi by sme rozbehli svojpomocné rodičovské skupiny, ktoré už majú za sebou traumu, a vedeli by si vzájomne poskytnúť podporu. Zatiaľ sa združujú len na sociálnych sieťach, ale v regiónoch by sme radi podporili aj osobné stretnutia.
24 podcast: Syndróm zabudnutia dieťaťa
Lucia Kubíny zdôrazňuje, že trauma po strate dieťaťa si vyžaduje citlivý prístup a pokračovanie v budovaní siete, ktorá pomáha matkám cítiť sa menej osamelo a nájsť cestu ďalej.