Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v českom meste Zlín, ako šieste z dvanástich detí chudobného obuvníka. Pretože obuvnícke remeslo malo v rodine Baťovcov dlhodobú tradíciu, siahajúcu až do 17. storočia, tak si len ťažko môžeme predstaviť, že by sa malý Tomáš Baťa vydal iným smerom ako jeho otec, dedo a pradedo. Táto zaužitá tradícia spôsobila, že sa už od svojich šiestich rokov objavoval po skončení dopoludňajšej povinnej školskej dochádzky v obuvníckej dielni svojho otca a to aj so svojimi súrodencami. Spolu začali objavovať taje obuvníckeho remesla a pomaly si začal vytvárať pozitívny vzťah k tomuto dedičstvu.
S začiatkom 80. rokov 19. storočia sa v Zlíne zrodila firma Baťa. V roku 1894 pri zrode spoločnosti, ktorá bola založená vo vtedajšom Československu v meste Zlín, stoja tri súrodenci pochádzajúci z rodiny s dlhoročnou obuvníckou tradíciou: Antonín, Anna a Tomáš Baťovi založili firmu s pôvodným názvom A. & T. Baťa. Týmto krokom ustúpili od tradičného modelu prevažne súkromných obuvníkov vyrábajúcich na zákazku. V roku 1895 sa vedenia ujíma výhradne Tomáš Baťa. Brat Antonín odchádza na vojnu, sestra Anna sa vydáva a spoločnosť opúšťa.
Tomáš Baťa predstavuje nový trend, tzv. „baťovky“ - plátenú obuv, ktorá je vďaka svojej nízkej cene a krátkej výrobnej lehote dostupná aj chudobnejším ľuďom. 1905 vďaka rýchlemu rozvoju spoločnosti dochádza k obrovskému nárastu výroby: 250 zamestnancov vyrába vyše 2 200 párov topánok denne. Svojim jedinečným prístupom k zákazníkovi dokáže okamžite reagovať na jeho potreby. Práve odtiaľ pochádza známe motto Tomáša Baťa: „Náš zákazník, náš pán.“
V roku 1909 nárast odbytu vedie k otvoreniu predajných agentúr v zahraničí - v Nemecku, na Balkáne a na Strednom východe. Roku 1917 počet zamestnancov presahuje 5000 a predaje dosahujú 2 milióny párov za rok. Baťa buduje nové predajne, vedľa tovární zakladá školy a nemocnice a stavia obytné domy.
Po prvej svetovej vojne prichádza výrazná kríza: devalvácia meny a oslabená kúpyschopnosť. Tomáš Baťa reaguje odvážnym krokom - znižuje cenu topánok o 50%. V roku 1923 má sieť predajní už 112 pobočiek. V tom istom období Baťa zavádza autonómne obchodné jednotky s vlastnými ziskami a stratami a zakladá Baťovu školu práce, ktorá vychováva budúcich manažérov. V roku 1925 pracuje v Baťovom koncerne 5 200 zamestnancov, čo zvyšuje export a expanziu na nové trhy.
Medzi ďalšie kľúčové inovácie patrí zavedenie pásovej výroby a plošná expanzia do zahraničia. V roku 1931 je Baťa už popredným exportérom a zakladá továrne v Švajčiarsku, Nemecku, Anglicku, Francúzsku, Juhoslávii, Holandsku, USA a Indie. V tom istom roku sa rodinný podnik zmení na akciovú spoločnosť so základným imaním 135 mil. korún. Tomáš Baťa však nezaháľal a pokračoval v expanzii - v roku 1932 je už prítomný v more než 60 krajinách a v lete tohto roku tragicky zahynul pri leteckej nehode nedaleko Möhlinu vo Švajčiarsku.
Po smrti Tomáša Baťa pokračuje v riadení spoločnosti jeho nevlastný brat Ján Baťa, ktorý rozširuje pôsobenie o ďalšie odvetvia, ako pneumatiky, lietadlá či bicykle. Baťa však zostáva synonymom inovatívneho manažmentu a efektívnej organizácie práce. Baťova sústava riadenia a jeho prístup k ľuďom sa stali vzorom pre mnohé podniky po celom svete. Uznanie jeho významu v Československu aj vo svete potvrdili aj rôzne štúdie a oslavy 150. výročia narodenia Tomáša Baťu, ktoré zdôrazňujú jeho víziu a vplyv na moderný manažment a priemysel.
Baťov systém a jeho dopad na podnikanie
Baťov prístup k podnikaniu spočíval v priekopníckych organizačných a motivačných inováciách. Jednotlivé dielne fungovali ako samostatné hospodárske jednotky, ktoré si medzi sebou „predávali“ polotovary a niesli zodpovednosť za svoj hospodársky výsledok. Zamestnanci sa podieľali nielen na zisku, ale aj na strate, čo vytváralo silný pocit spoluvlastníctva a osobnej zodpovednosti. Vo výrobe uplatňoval princípy pásovej výroby prispôsobené špecifikám obuvníckeho priemyslu a v oblasti obchodu zaviedol dnes už legendárne ceny končiace deviatkou, ktorých psychologický efekt sa stal globálnym štandardom.
Baťa zdôrazňoval, že skutočným kapitálom firmy sú ľudia, a preto založil Baťovu školu práce, kde systematicky vychovával budúcich manažérov v úzkom prepojení s praxou. Usiloval sa o vertikálnu integráciu výroby - od surovín až po distribúciu - čím znižoval náklady a závislosť od sprostredkovateľov. Meno Tomáš Baťa dnes pozná zrejme každý podnikateľ a jeho príbeh je inšpiráciou aj pre firmy, ktoré sú na trhu dlhšie.
Život a dedičstvo
Tomáš Baťa pochádzal z rodiny s bohatou obuvníckou tradíciou; prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi je z roku 1667 a v Želechoviciach sa tento priezvisko vyskytuje už v roku 1644. Ako starosta Zlína presadil koncepciu záhradného mesta, ktoré svojím charakterom určilo architektúru a urbanizáciu viacerých Baťových sídel. Zriadením nemocnice a rozšírením vzdelávacieho systému pomohol vytvoriť moderné služby pre komunitu.
Jeho diplomatický a hodnotový odkaz pripomínajú aj rôzne texty a štúdie, ktoré pripomínajú, že Baťa bol vizionársky manažér a inovátor, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil vývoj moderného podnikania a riadenia firiem. Ako uvádzajú zdroje, Baťova spoločnosť bola v čase najväčšieho rozkvetu prítomná na mnohých trhoch a stala sa symbolom odvahy, inovácie a veľkej sociálnej predstavivosti. Tomáš Baťa bol a zostáva symbolom, ktorý ukazuje cestu, ako spojiť zisk so sociálnou zodpovednosťou a investíciou do ľudí a infraštruktúry.
