Matej Hrebenda sa narodil 10. marca 1796 v Rimavskej Píle a zomrel 16. marca 1880 v Hačave. Bol slovenský národný buditeľ, ľudový spisovateľ a šíriteľ knižnej kultúry, ktorý za svoj život zohrával kľúčovú rolu v rozširovaní slovenského a českého čítania po celej krajine. Hrebenda bol slepý od detstva, no vnútorný jasný zrak mu umožnil aj napriek fyzickej invalidite nachádzať svetlo vo svetovej literatúre a šíriť ho medzi prostým ľudom.
Kde a kedy sa narodil a aké boli jeho rodinné korene
Matej Hrebenda sa narodil v Rimavskej Píle, v malohontskom prostredí, do rodiny, ktorá patrila medzi významné malégo regióny. Jeho otec Samuel bol notárom a učiteľom, no často menil miesto pobytu a nevedel sa udržať v žiadnom povolaní. Matkin prišiel s ťažkým osudom: „A tak i po smrti mojej matky najviac na Píle a na Hrlici som sa vychovával v škole, ale bohužiaľ nie tak ako by som žiadal.“
Detstvo, zraková vady a prvé kroky k vzdelávaniu
Ako desaťročný Matej už nemohol čítať pri svetle a v pätnástich rokoch ani vo dne. Napriek tomu sa vzdelával sám, často počúvaním a čítaním pre druhých. Od útleho detstva začal strácať zrak a v dospelosti zostal slepý. Slepec, ktorého však „vonkajšia slepota bola porazená jasným vnútorným zrakom“, sa stal výraznou osobnosťou slovenského kultúrneho života.
Povolanie, životné zameranie a prvé verše
V žiadnom povolaní dlho nevydržal a predsa sa stal významnou postavou v ornamentácii kultúrneho života. V mladom veku sa zrodil veršovník - vinšovník Matej Hrebenda. Od mladých rokov tvoril duchovné náboženské piesne a oslavnú poéziu. Prvé verše napísal už v roku 1814 a postupne začal zhromažďovať knihy, čím zakotvil svoju činnosť ako rozširovateľ kníh a literárneho úradovania.
Zbierka a Poklad srdce
Zbierku svojich duchovných piesní a modlitieb nazval Poklad srdce z evanjelia Pána Ježiša a z učenia apoštolského vybraný. Počas svojej kariéry zhromažďoval knihy a rozširoval ich po celom Slovensku, vrátane Prahy, Viedne, Pešti a Dolnej zeme. Predával knihy, ale zároveň ich aj rozdával a poučoval ľud o kultúre a osvete.
Rodina, manželky a dôležité životné zmeny
Pred poslednou cestou v roku 1825 sa oženil so Zuzanou Gabajovou, dcérou krokavských pastierov. V roku 1826 sa narodil syn Šimon Matej, ktorý vo veku 12 rokov odišiel do sveta a posielal knihy do škôl a spolkov, čím významne prispel k šíreniu poznania. Po smrti prvej manželky sa v roku 1831 oženil so Zuzanou Gabajovou a o rok neskôr uzrel svetlo sveta druhý manžel Anna Choljavá, s ktorou žil až do konca života.
Prínos pre kultúru a Matice slovenskej
Matej Hrebenda sa stal prvým slovenským kolportérom kníh a kalendárov a prehodil kultúrne horizonty slovenského obyvatelstva. Svojou činnosťou podporoval Matice slovenskej, zbieral a donášal knihy a kalendáre, vyzdvihoval kultúrnu a národnú identitu. Svojím pôsobením pomáhal vybudovať knižnice a kultúrne inštitúcie, ktoré dnes významne formujú slovenské literárne a kultúrne dedičstvo.
Podpora vzdelanosti a buditeľská činnosť
Hrebenda v spoločenských okamihoch šíril kultúru a osvitu: „Knihy nielen kupovať, ale aj čítať...“ a často pôsobil ako most medzi vydavateľmi a ľudom. Bol aktívny na cestách, ktoré viedli cez Slovensko, Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem, a zbieral piesne a rozprávky, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Dobšinského. Jeho suplikantské cesty mu umožnili získať finančné prostriedky na výstavbu škôl a kostolov a posilniť kultúrnu infraštruktúru slovenského národa.
Po poslednom údere osudu a pamiatka
Hrôzovou udalosťou bolo, že v roku 1866 ho prepadol zlodej, ktorý ho zbil a okradol. Napriek všetkým ťažkostiam Hrebenda pokračoval vo svojej práci a po jeho smrti bolo vyzdvihnuté, že jeho odkaz pretrváva. V roku 1994 bola v Levoči pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu pre nevidiacich; od roku 1999 patrí medzi niektoré významné inštitúcie a múzeá súvisiace s jeho menom. Na Slovensku vzniklo viacero inštitúcií a projektov na Uctenie génia, pričom 220. výročie jeho narodenia bolo oslávené spolu s Dni Mateja Hrebendu a ďalšími aktivitami. V meste Hačava a okolí sú aj ďalšie pamiatky vrátane pamätníkov a domov, ktoré pripomínajú jeho odkaz.
Prínosy a poznámky z života
Matej Hrebenda bol nielen spisovateľ a kolportér, ale aj učiteľ a národný buditeľ. Jeho práca spočívala v šírení ľudovej kultúry, zbieraní národných piesní a záznamov a budovaní knižníc, ktoré umožnili čitateľom všetkých vrstiev spoločnosti mať prístup k literatúre. Jeho životopis a dielo ostávajú zdrojom poznania o kultúrnych pomeroch slovenského 19. storočia a inšpirujú ďalšie generácie k čítaniu a vzdelávaniu. V rámci Slovenska existujú aj expozície a múzeá zasvätené Matejovi Hrebendovi a jeho ideám.
