Do finále folklórnej šou Zem spieva sa prebojovali aj Bobáňovci - terchovský orchester ľudových nástrojov. Snažili sme sa urobiť všetko, čo sme chceli a ako sme najlepšie vedeli. Postúpiť chce každý, aj my, ale najmä je to istá forma prezentácie a chceli sme sa ukázať, kvôli deťom a rodičom. Myslím si, že sme teleso, ktoré vie diváka očariť a že máme čo ponúknuť. Hráte terchovskú muziku, ktorá je zapísaná na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Terchovská muzika svojím spôsobom zastala v čase. Náš kraj je taký hornatý, že vplyvy južných muzikantov sa k nám nedostali a hudobná forma sa zakonzervovala. Komisia UNESCO posudzovala, či je to folklór rázovitý a či ostala zachovaná kontinuita, či terchovská muzika pretrvala. A folklór žije v Terchovej stále, pretrval všetky možné zriadenia a nijako ho to neovplyvnilo. Som hrdý na to, že terchovská muzika patrí medzi svetové kultúrne dedičstvo, ale nijako si to neprisvojujeme. Aj vďaka takým muzikantom, ako ste vy a vášmu orchestru sa terchovská muzika zachováva naďalej. Orchester má viacej foriem - prípravku, detský orchester aj „vyslúžilcov“, ktorí už študujú na vysokých školách alebo pracujú. Terchovský orchester ľudových nástrojov funguje zhruba štvrtý rok a za ten čas sme už mali dve obmeny. Za štyri roky sme sa vyprofilovali na zoskupenia, ktoré sa vedia prezentovať a „predať“. Starší motivujú mladších, aby išli v ich šľapajach. Pritom búrame všetky predsudky o tom, ako by sa deti mali a nemali viesť, pretože máme latku nastavenú veľmi vysoko, tým sme typickí.
Dátum narodenia a pôvod Miloša Bobáňa
Dátum narodenia: 20. 6. Miloslav Bubán pochádza z malebnej obce pod Malými Karpatmi, zo Smoleníc. Bol vychovávaný len matkou. V rodisku vychodil základnú školu a v štúdiu pokračoval na Gymnáziu Jána Hollého v Trnave. Napriek tomu, že nikto z rodiny nepracoval v oblasti kultúry, mal blízko k umeniu, najmä k recitovaniu a spievaniu. Počas strednej školy účinkoval v ochotníckom divadle a spieval v zmiešanom mládežníckom zbore Cantica Nova, ktorý bol jedným z najlepších v Európe.
Vzdelanie a profesionálna kariéra
Počas štúdia na strednej škole nezostal iba pri hudbe. V roku 1980 bol prijatý na Lekársku fakultu UK v Bratislave, ktorú úspešne dokončil v roku 1986 titulom MUDr. Neskôr si urobil atestáciu z vnútorného lekárstva (1989) a z gastroenterológie (1995). Zamestnal sa v Železničnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, kde 11 rokov pôsobil ako primár špeciálnych ambulancií a od roku 2017 začal pracovať v súkromnej gastroenterologickej ambulancii.
Zamestnal sa v Železničnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, kde 11 rokov pôsobil ako primár špeciálnych ambulancií a od roku 2017 začal pracovať v súkromnej gastroenterologickej ambulancii. Urobil si atestáciu z vnútorného lekárstva (1989) a atestáciu z gastroenterológie (1995).
Televízia a mediálne pôsobenie
V roku 1981 sa prihlásil na konkurz do Slovenskej televízie (STV). Až po jeho úspešnom absolvovaní to oznámil svojej mame. Svoju profesiu nakoniec neopustil, ale od roku 1982 stal externým hlásateľom STV. Začínal ako programový hlásateľ, neskôr sa pridružilo aj vystupovanie v televíznych reláciách i moderovanie zábavných, náučných i súťažných programoch bratislavskej a košickej televízie. Zo všetkých spomeňme aspoň: Telemúza, 40. výročie STV, Správny kľúč, Týždeň na obrazovke, Druhý groš, Tak už dosť a Vári, Varíme varíme.
Jeho poslednou prácou pre STV bola relácia Živió!, ktorú pripravoval ako hlásateľ programu. Diváci ho trikrát nominovali do Ankety OTO (Osobnosť televíznej obrazovky). Ako moderátor uvádzal tri roky talk show v TV Markíza pod názvom Doma s Markízou. Aj pri veľkom pracovnom zaťažení má čas na obľúbené výtvarné umenie, divadlo i film a najmä milované cestovanie.
Terchovská muzika a úspechy Bobáňovcov
V prvý augustový štvrtok podvečer bolo v priestore medzikostolia folklórne vystúpenie Bobáňovcov - Terchovského orchestra ľudových nástrojov (vznik 1998). Ich umelecký vedúci Miloš Bobáň vedie aj detský folklórny súbor Terchovček a teenagerský súbor Terchovec. Venujú sa hlavne folklórnemu štýlu rodného Liptova, ale v repertoári majú aj Oravu, Horehronie či východné Slovensko. Všetko je blízke ich temperamentu a ich záber siaha až po Trenčín. Spišský folklór je podľa ich slov dosť náročný na interpretáciu. Majú radi aj goralskú muziku (od Zamaguria po Suchú horu) a rusínske piesne.
Pred pár dňami sa vrátili z nemeckého medzinárodného festivalu, kde v konkurencii súborov z 12 krajín sveta, ako jediný amatérsky súbor súťaž vyhrali. Mladí umelci, ktorí hrajú na sláčikové nástroje aj na heligónky bez nôt a k tomu aj tancujú a spievajú boli pre porotu veľkým prekvapením. Miloš Bobáň (na foto vľavo) uviedol: „Hrám od roku 1980. V roku 1982 profesionálne, vtedy sa mi aj skončilo detstvo. Vyrastal som na pódiách rôznych festivalov. Ja osobne noty nepoznám, ale mám svoj štýl aj metodiku výučby, ktoré som si vyvinul. Hráme cez čísla („vidím číslo, viem, ktorý prst a hrám“). Do notových osnov takto vieme dať všetky notové zápisy.“
Dcéra Martina Bobáňová (na foto v strede) tancuje od troch rokov. Onedlho začala hrať na heligónku, od 6-tich rokov hrá na husle. „Keď niečo od narodenia počúvate, je to prirodzené a baví vás to. Bola som do toho hodená, chcela - nechcela, išla som. Ale zároveň ma to bavilo - dva v jednom.“ Študuje na gymnáziu a chcela by byť zubárkou, alebo psychologičkou. „Robiť folklór ako prácu je horšie ako robiť to ako hobby.“
