Ak dieťa trestáš alebo biješ v detstve, dieťa si nikdy nepovie, že rodič zlyhal, že to on urobil chybu. Povie si, že ono je to zlé a bitku dostalo preto, LEBO SI JU ZASLÚŽILO. - to je koreň celého problému. Ak by priznalo, že mu rodič ubližuje neprávom, stratilo by jediný pocit bezpečia, ktorý vo svete má. Preto si vytvorí v hlave obranný mechanizmus. Uverí, že ono je to zlé a že si bitku zaslúžilo.
Boľnosť a bezmocnosť dieťaťa nemožno prehliadnuť: Dieťa, ktoré je trestané alebo bité neprestane milovať rodiča, ale seba. Je to ten moment, kedy sa dobrovoľne rozhodne nenávidieť seba, aby mohlo ďalej milovať rodiča. Jedno, či je to facka, plácnutie po zadku alebo mlátenie, lebo konieckoncov väčšinou to nie je len o tom, ale aj o slovách. A slová majú veľkú moc.
- Tento proces, nazvime to proces, sa ním tiahne až do dospelosti. Priznať si v 30 alebo 50-tke, že rodičia pri mojej výchove zlyhali a ubližovali mi zbytočne, by znamenalo totálne zrútenie celého sveta a pocit obrovskej vnútornej prázdnoty. Celý život veria klamstvu o výchovnej facke len preto, lebo pravda o zrade zo strany svojich rodičov je príliš ťažká na unesenie. Celý život veria tomu, ŽE SI TO ZASLÚŽILI. Takým ľuďom je absolútne zbytočné niečo vysvetľovať, pretože bolesť a bezmocnosť toho malého dieťaťa vytesnili a prijali to ako zaslúžený trest aj preto... lebo to tak nebolo.
- „Bili ma a som tu“ je v skutočnosti veta: „Musím veriť, že to bolo správne, inak by som musel prijať, že moji rodičia mi ubližovali.“ Priznať, že biť deti je zlé, by znamenalo priznať, že im rodičia ubližovali zbytočne. Ak rodič povie svojmu synovi, dcére alebo niekomu pred nimi - „Aj ja som bol bitý a zaslúžil som si to“, alebo „Jedna facka, ešte nikomu neublížila“, automaticky im tým hovorí, že ubližovať je v poriadku a utvrdzuje ich v pocite, že si to zaslúžia, že sú zlí a že ich bolesť nieje dôležitá a ich pocity sú nepodstatné.
- Priznať si, že vaši rodičia zlyhali, bolí viac než samotná bitka. Preto si ju v dospelosti obhajujú a niektorí až agresívne. Stručné zhrnutie: 13-ročné fyzické napadnutie učiteľky môže viesť k zníženiu známky zo správania, podaniu trestného oznámenia a následným zásahom polície a sociálnej kurately.
Ako odborné riešenia sa v diskusii uvádzali psychologické a psychiatrické vyšetrenia, školský psychológ či výchovný poradca, diagnostické alebo reedukačné centrá a v závažných prípadoch umiestnenie do polepšovne. Rodičom a škole sa odporúčalo okamžité kontaktovanie školského psychológa, sociálnych služieb a polícia pri podanom trestnom oznámení.
Praktické situácie a odpovede z diskusie
Q: Aké školské sankcie môže dostať žiak, ktorý napadne učiteľku?
A: V diskusii sa uvádzalo zníženie známky zo správania, disciplinárne opatrenia od vedenia školy a spolupráca so školským psychológom a kuratelou; vylúčenie zo ZŠ nie je bežné, lebo žiak plní povinnú školskú dochádzku.
Q: Môže učiteľka podať trestné oznámenie a čo z toho vyplýva?
A: Áno, v diskusii bola konkrétna zmienka, že učiteľka podala trestné oznámenie; následky môžu zahŕňať policejné vyšetrovanie, zapojenie sociálnej kurately, návrh na súdne opatrenia a žiadosť o náhradu liečebných nákladov a ušlého zárobku.
Q: Aké odborné vyšetrenia a služby sú odporúčané po takomto incidente?
A: Odporúčané sú školský psychológ a výchovný poradca, externý psychológ alebo pedopsychiater, prípadne neurologické vyšetrenie; v diskusii sa tiež spomínali diagnostické a reedukačné centrá a terapie na zvládanie hnevu.
Q: Môže dieťa skončiť v polepšovni a kto o tom rozhoduje?
A: V diskusii uviedli, že pri závažnom útoku môže byť podaný návrh na umiestnenie do polepšovne alebo nápravného zariadenia, pričom rozhodujú súd a príslušné orgány na základe vyšetrovania a stanovísk odborníkov; rodič s tým nemusí súhlasiť, ale súdne rozhodnutie je záväzné.
Q: Akú úlohu zohráva sociálna kuratela a Úrad práce, oddelenie sociálnych vecí a rodiny?
A: Odporúčalo sa okamžité kontaktovanie sociálnej kuratorky a Úradu práce, oddelenia sociálnych vecí a rodiny, ktoré môžu viesť poradenstvo, navrhnúť umiestnenie dieťaťa do zariadenia a koordinovať ďalšie sociálne opatrenia.
Príklad z diskusie a aktuálny problém rodič-dieťa
Pomôže polepšovňa dlhodobo riešiť agresívne správanie? Názor v diskusii je rozdelený: časť účastníkov tvrdila, že polepšovňa alebo reedukačné centrum môže dieťa usmerniť, zatiaľ čo iní varovali, že umiestnenie medzi problémovými rovesníkmi ho môže ešte zhoršiť (sporné, bez jednoznačného záveru).
Fyzické tresty doma alebo v škole ako efektívna výchovná metóda vs. fyzické tresty sú kontraproduktívne a neprijateľné.
Aktuálny prípad zo života rodičov a školy
Spomenuté značky a firmy: Polícia, Sociálna kuratela, Úrad práce, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Charita, CPPP, diagnostické centrum, reedukačné centrum, polepšovňa. Spomenuté produkty a metódy: trestné oznámenie, znížená známka zo správania (3. alebo 4. stupeň
Potrebujem sa poradiť. Syna slovne napadol spolužiak zo školy, nadával mu, čo urobil už niekoľkokrát predtým. Syn sa chcel s ním porozprávať, že prečo mu bezdôvodne nadáva, no spolužiak zoskočil z bicykla a do neho sotil. Syn to vzal ako útok a udrel ho. Spolužiakovi spadli dioptrické okuliare a rozbili sa. Spolužiak sa išiel postazovat oteckovi a spolu s mojim synom prišli za mnou domov. Otecko spustil: Vas syn napadol môjho syna a rozbil mu okuliare. Ja som v šoku, že čo? Pozrela som na syna, v tej chvíli mi len povedal, že ho udrel, lebo mu chlapec nadával. Zbehlo sa to prirýchlo, otec spustil, že musí kúpiť nové okuliare, a ja som mu povedala, že mu ich zaplatím. Potom som si so synom sadla a ked sa upokojil, povedal, že spolužiak do neho sotil, čo jeho otcovi nepovedal, lebo bol v šoku. Teraz, keď som si to uležala v hlave, nevidím dôvod, aby som platila za okuliare, keď začal spolužiak a nie môj syn. Pripadne by som prispela len čiastku, neviem posúdiť situáciu. Chcem byť férová?