Pôrod cisárskym rezom je veľká brušná operácia, ktorá si vyžaduje špecifickú starostlivosť a rekonvalescenciu. Po sekcii sa musíte zotaviť z pôrodu, veľkej brušnej operácie i anestézie. Čo vás čaká, čo možno prekvapí? Aké to bude a čo treba vedieť vopred? Prinášame vám komplexné užitočné tipy a informácie, ako zvládnuť obdobie po pôrode cisárskym rezom.
Zotavovanie po cisárskom reze
Cisársky rez nie je jednoduchý chirurgický zákrok - je logické, že telo naň odpovie bolesťami. Objaví sa v oblasti samotného rezu, panvy aj vagíny. Veľa žien sa spätne zhoduje na tom, že už po dvoch týždňoch mali zautomatizované návyky, vďaka ktorým sa dokázali vyhnúť ostrejšej bolesti. Hovoríme o šetrnom režime, pridŕžaní miesta rezu pri vstávaní a sadaní a podobne. Ak je to nevyhnutné, nebojte sa svojho lekára opýtať na lieky proti bolesti (analgetiká), ktoré vám umožnia ľahšie zvládanie fungovania popri dieťatku. Dôležité je vedieť, že ťažkosti sa majú postupne zmierňovať a strácať na intenzite. Ak by ste tento trend nevnímali, ak by sa dokonca s odstupom viacerých dní bolesti zvýrazňovali, treba spozornieť. Mohol by to byť príznak infekcie maternice alebo infekcie v rane. Obe komplikácie si žiadajú lekársku pomoc a zásah.
Po cisárskom reze vás sestričky postavia na nohy najneskôr po 24 hodinách, aby sa predišlo trombóze žíl. Budete oveľa slabšia, než sa obvykle cítite, preto sa neľakajte, ak vám bábätko budú ešte odnášať a nebudete ho mať pri sebe bez prestávky. Počas ďalších dvoch dní však už dokážete sama dieťatko dvíhať, udržať v náručí a začať sa oň starať - ako mamy po bežnom pôrode. Ešte stále to nebude bezbolestné, a tak môžete v pôrodnici požiadať o pomoc personál. Je to normálne, cisársky rez naozaj nie je banálna operácia. Veľmi dôležité je pravidelne si pýtať lieky proti bolesti, ktoré vám umožnia v prvých dňoch fungovať okolo dieťaťa ľahšie. V nemocniciach používajú také lieky, ktoré bábätku neprekážajú a sú bezpečné pri dojčení. Zhruba po dvoch týždňoch od pôrodu by ste pri opatere syna či dcérky mali pociťovať už len mierne nepohodlie.
Kým sa po pôrode cisárskym rezom dostanete do sprchy a budete sa môcť jemne umyť, musí vás najskôr ošetrujúci personál postaviť po anestézii na nohy a „rozchodiť“. Niekde to urobia po ôsmich, inde možno až po 12 hodinách. V závislosti od typu použitej anestézie a iných konkrétnych okolností môžete ležať aj celých 24 hodín od narodenia dieťatka. Keď budete opäť na nohách, pod dohľadom sestier a s ich istením prejdete pár prvých krokov. Keď chôdzu zvládnete, sestričky vás odprevadia do sprchy. Nemajte strach, jedna z nich zostane po celý čas s vami. Môžete sa osprchovať čistou vodou, neskôr budete môcť použiť aj umývacie prostriedky, no iba v tých oblastiach, z ktorých nehrozí zatečenie mydlovej vody do rany. Kým je rana prelepená, obväz sa snažte nezmočiť. Mokrý vám musia ihneď vymeniť. Keď máte ranu nekrytú, opatrne si ju opláchnite len čistou vodou. Chrastičky, ktoré sa na jazve postupne vytvoria, si nikdy nestrhávajte. Okolie zošitej rany si po každom umytí jemne a dôkladne osušte. Prípadné krémy alebo masti na ošetrenie jaziev a podporu ich hojenia si nanášajte po dvoch týždňoch od zákroku. Zatúžili ste po horúcom kúpeli? Práve ten vám lekári dlhší čas nepovolia. Nezhojená rana sa totiž dlho nesmie namáčať.
Dojčenie po cisárskom reze
S cisárskym rezom sa spája mýtus komplikovaného dojčenia. Vraj sa nerozbehne vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Začiatky dojčenia môžu byť náročné po akomkoľvek pôrode. V prípade cisárskeho rezu je za najväčší problém a prekážku pri dojčení všeobecne považované oneskorené priloženie novorodenca k mamičke. Dôvodom môže byť, samozrejme, aj anestézia, ale i nedostatok vyplavených hormónov. Ďalším problémom môžu byť aj značné bolesti, ktoré ženy po operácii pociťujú. Dôležitá je aj zrelosť novorodenca, ktorý na správne priloženie potrebuje sací, prehĺtací a hľadací reflex. Skúste nepanikáriť, ak nepôjde všetko hneď a hladko. Spúšťanie laktácie ovplyvňuje hormón oxytocín - aj preto sa hovorí, že začiatok dojčenia je v hlave a vo včasnej stimulácii. Silným stimulantom sú dotyky a emotívna väzba, čo je dôvod, prečo i po pôrode cisárskym rezom by vám dieťatko mali priložiť k prsníku čo najskôr. Ak to z objektívnych dôvodov nie je možné, tvorbu mlieka môžete stimulovať používaním elektrickej odsávačky. Takisto pomáha odsávanie kolostra už pred pôrodom - toto je vhodné už od 38. týždňa tehotenstva a najmä v prípade mamičiek, ktoré vedia vopred, že budú rodiť cisárskym rezom. Takto odstriekané kolostrum môžete zamraziť a odovzdať v pôrodnici. Môžete vyskúšať aj čaje s obsahom bylín, ktoré sa tradične spájajú s podporou tvorby materského mlieka.
Sestričky na oddelení šestonedelia vás poučia, že prvou vhodnou polohou na dojčenie hneď po operácii je ležanie na chrbte. Dieťatko vám položia na hrudník krížom, nožičkami k boku, zatiaľ čo vy si ho pridržíte rukami. Ideálne spoločne s laktačnou poradkyňou urobte správny nácvik dojčenia, nebojte sa požiadať o vankúš na dojčenie. Neskôr si už dokážete ľahnúť na bok a tak dojčiť. V tejto polohe sa bábätko nebude dotýkať vášho bruška ani čerstvej rany. Aby sa laktácia rozbehla čo najskôr, bábo si k prsníku prikladajte tak často, ako sa dá, a kým si sama neviete rady, pýtajte si pomoc od školeného personálu pôrodnice. Ak dojčenie napriek všetkému nebude možné, nebojte sa hľadať vhodnú náhradnú dojčenskú mliečnu výživu. Dojčenie môže ohromne uľahčiť a zjednodušiť starostlivosť o novorodeniatko, no ak sa nepodarí, nič sa nedeje.
Cisársky rez je vďaka modernej medicíne bezpečný pre dieťa aj mamu. Má však jedno mínus: bráni prirodzenému kontaktu novorodenca s vaginálnou a črevnou mikroflórou matky. Deti narodené cisárskym rezom majú spočiatku v hrubom čreve omnoho menej dobrých laktobacilov a bifidobaktérií. Črevná mikroflóra je dôležitá pre zretie a následnú kondíciu imunitného systému dojčaťa. Keď v nej chýbajú štartovacie dobré baktérie, môže to mať za následok zvýšené riziko alergií. Materské mlieko totiž okrem iných cenných zložiek obsahuje i prirodzené baktérie mliečneho kvasenia. Majú pozitívny vplyv na zloženie a rozvoj črevnej flóry, imunitný systém a tým aj na zdravie vášho bábätka. V materskom mlieku sa nachádza aj cenná vláknina a laktóza. Obe zložky, známe ako probiotiká a prebiotiká, sú potrebné na stimuláciu rastu prospešných črevných baktérií. Ak nemôžete dojčiť, ani v tomto smere nie je nič stratené.
Starostlivosť o jazvu po cisárskom reze
Rez sa pri „cisárskom pôrode“ robí nízko. Jazvu nebude vidieť ani v bikinách na pláži. Po zhojení vám zostane tesne nad lonovou kosťou asi desaťcentimetrová vodorovná stopa, no myslite na to, že hoci bude napokon nenápadná, hojí sa aj dva mesiace. Počas prvých dní nevyzerá rez príliš vábne. Miesto po pôrode môže byť hrubé, opuchnuté, červené, šité, môžete na ňom vidieť škvrny po dezinfekčnom roztoku aj krv. V okolí rany môžu byť aj modriny, ktoré vznikajú zakrvácaním do podkožia. Neľakajte sa. Zdravotnícky personál pôrodnice bude ranu v prvých dňoch kontrolovať a domov budete odchádzať s pokynmi, ako sa o ňu starať. Postupne odpuchne a zbledne, až sa stiahne do tenkej linky v podbruší. Môže mať trochu inú farbu, ako je farba vašej pleti, ale zvyčajne zostane takmer neviditeľná.
Možno začujete rôzne zaručené informácie o tom, že prvý pôrod cisárskym rezom je automaticky príčinou toho, že aj ďalšie tehotenstvo bude mať rovnaký záver. Nie je to pravda. V priebehu hojenia rátajte najmä s citlivosťou a so svrbením. Asi budete vnímať napätie a strnulosť alebo si budete hovoriť, že to miesto akoby ani nebolo súčasťou vášho tela. Náš tip: Venujte jazve pozornosť. Ak by začala bolieť, ak opäť sčervenie či opuchne, môže to svedčiť o rozvoji infekcie v oblasti rany. Takisto ak z rany čokoľvek vyteká.
Ďalšie aspekty starostlivosti a zotavenia
Po operačnom pôrode vás možno zaskočí tento na prvý pohľad nečakaný príznak. Najčastejšie sa objaví po núdzovom cisárskom reze, ktorému predchádzala snaha o prirodzený pôrod. Dieťatko sa už mohlo začať presúvať do pôrodných ciest a jeho hlavička pri každej kontrakcii tlačila na krčok maternice aj na vagínu. Intenzita bolesti môže byť rôzna. Závisí aj od toho, ako dlho pred núdzovým rezom ste rodili prirodzene. Ak to trvalo viac hodín, bolesť býva väčšia. Je to prirodzený proces a dôsledok zavinovania a sťahovania maternice. Aby sa dostala do stavu ako pred pôrodom, istý čas sa z nej musia vylučovať očistky, tzv. lochie, teda zvyšky sliznice maternice, krvné zrazeniny a sekréty z maternice, krčka a pošvy. Dĺžka čistiacej fázy môže byť u každej ženy iná. Zvyčajne trvá 6 týždňov, ale nie je ničím výnimočným, ak sa skráti na 4 týždne alebo, naopak, predĺži na 8 až 12 týždňov. To, že všetko prebieha, ako má, spoznáte podľa postupného úbytku krvi, zmeny farby výtoku, slabnúcej intenzity krvácania a pri správnej intímnej hygiene aj podľa absencie zápachu. Môže sa stať, že krvácanie vymizne a za krátky čas sa znova objaví. Počas šestonedelia je to normálne a netreba sa toho zľaknúť.
Odchod očistiek môže byť niekedy bolestivý. Stáva sa to najmä v prípade, ak pri pôrode ešte nebol krčok maternice otvorený. Aj keď sú nepríjemné, neľakajte sa. Sú znakom toho, že všetko je v poriadku. Stimulujú totiž sťahovanie maternice a vypudzovanie nepotrebných očistiek. Kŕče vás môžu prekvapiť počas dojčenia. Pri dojčení sa vylučuje hormón oxytocín, ktorý má túto aktivitu pod palcom. Kontrakcie postupne ustanú a dojčenie bude už iba kŕmením bábätka. Kontrakcie vás môžu zaskočiť aj počas pekných, emočne silných chvíľ s novorodeniatkom.
Po operácii môžete v niektorých prípadoch spozorovať nielen bolesť v podbruší, ale aj jeho necitlivosť v okolí jazvy. Môže pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov. Býva to dôsledok toho, že pri operácii sa prerušili nervy zásobujúce kožu.
Cisársky rez je veľká operácia, na ktorej konci je čosi ako malý zázrak - vaše dieťa. Syn, dcérka, možno oboje naraz v podobe dvojčiat. Cisársky rez môže byť operáciou zachraňujúcou život a takisto môže byť vašou voľbou. Nech už porodíte akokoľvek, cisársky rez v žiadnom prípade nepredstavuje vaše zlyhanie a nie ste preto o nič horšia mama. Ak ide o plánovaný cisársky rez, zvyčajne to tak je. Čo sa týka prítomnosti sprievodu, dohodnite sa vopred s personálom pôrodnice. Bonding s bábätkom je možný aj po cisárskom reze. Ak je matka po pôrode pri vedomí, sestry pomôžu matke nasadiť dieťa.
Pri gynekologickej kontrole po cisárskom reze sa lekár bude zaujímať o stav hojenia rany a brucha i o sťahovanie maternice. Keďže ste absolvovali náročnú operáciu, bude sa pýtať i na to, či nemáte problémy s močením. K bežnej kontrole po každom pôrode patria otázky týkajúce sa krvácania z pošvy, odchodu očistiek a rozbehu dojčenia.
Dieťa narodené cisárskym rezom pri narodení neprichádza do styku s vaginálnou mikroflórou matky, čo je prvá dávka baktérií, ktorá podporuje jeho imunitu a osídľuje črevný mikrobióm. Vaginálne očkovanie je metóda, pri ktorej je dieťa "dodatočne" osídlené týmito mikroorganizmami. Ide o novú metódu, ktorá sa stále vyhodnocuje.
Ľahké prechádzky je možné zaradiť po niekoľkých dňoch, ale intenzívne cvičenie až po prehliadke u lekára, zvyčajne po 8-12 týždňoch. Po cisárskom reze je možné opäť otehotnieť najskôr v 12 mesiacoch, ale aj neskôr. Je dôležité posúdiť stav jazvy a to, či je dostatočne zahojená.
Hypertonus - zvýšené svalové napätie u novorodencov
„Moje dieťa má diagnózu hypertonus, hypertonický syndróm, je veľmi plačlivé, predráždené, nedá sa upokojiť.“ S týmito výrokmi sa často stretávame v poradniach. Svalový tonus je reflexne udržované napätie svalu, ktoré je dôležitým pilierom pre zvládnutie akéhokoľvek pohybu a udržanie vzpriamenej polohy (napr. sedu, stoja). Stupeň tohto napätia sa mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je ovládaný centrálnou nervovou sústavou. Vyšetrenie svalového napätia je dôležitou súčasťou diagnostiky neurologického stavu novorodenca.
Hypertonus môže vzniknúť už počas gravidity. Psychika matky je kľúčová. Hypertonus bábätka vzniká často aj pri pôrode, napríklad v prípade, ak má bábätko nedostatok kyslíka (asfyxia). Môže ísť o poranenie centrálnej nervovej sústavy. Ten sa popisuje ako centrálny hypertonický syndróm. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu. Najčastejšie sa ale v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia. Môže ísť o novorodenecký abstinenčný príznak, alebo primárne gastrointestinálne problémy (gastroezofageálny reflux- GER, kojenecké koliky). Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu signalizovať riziko rozvoja DMO.
V úvode môžu byť známky prejavu veľmi jemné a postupom času sa zvýrazňujú. Rozvoj diagnózy sa datuje od prvých mesiacov až do 2 rokov. Pri diagnostike je dôležitý multidisciplinárny prístup. Dobrá správa je, že zvýšené svalové napätie nemusí vždy znamenať ochorenie. Hodnotenie svalového tonusu je často subjektívne, záleží na skúsenostiach neurológa, či fyzioterapeuta.
Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Ja hovorievam, že tieto deti „nemajú krk“, alebo že vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa schováva do svojho panciera. Zvyknú mať dlane v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku, nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči. Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria. Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie. Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy. Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie. Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca. Prejavy novorodenca sú často spájané s patologickými pohybovými stereotypmi.
Zvykne sa prejaviť oneskorený psycho-motorický vývin, opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná a dieťa ju dosahuje neskôr, alebo aj vôbec. Deti sa pretáčajú z chrbátika na bruško a späť cez záklony hlavy, často nedokážu plaziť a dokonca aj loziť im robí problém. Prejavom v stoji býva, že zotrvávajú väčšinu času na špičkách, alebo vytáčajú nohy von do strán, a nedokážu došliapnuť na chodidlo. V polohe na brušku bývajú deti veľmi plačlivé, prepínajú sa do „luku“ a sú nespokojné, pretože sa nedokážu oprieť o predlaktia a udržať hlavu v napriamení. Poloha na bruchu nie je obľúbená, lebo sa v nej ešte viac prehlbuje záklon a ruky idú ešte viac do zapaženia, tzv. „lietadielko“. V úvode radšej túto polohu ani bábätku neponúkame, volíme polohu na chrbátiku s uzemnením, pokojným dotykom a s nohami prikrčenými k telu. Ak by sme bábätko naďalej dávali na brucho bez pomoci v tejto polohe, záklon a hypertonus sa môže ešte viac zvýrazniť. Je potrebné im pomôcť s udržaním tejto polohy na bruchu rodičovskou asistenciou.
Ruky zavreté v päsť sú ďalším znakom hypertonu. Ak podráždime dlaň, automaticky sa v dôsledku reflexného tonického úchopu zavrie. V tomto období nedávame bábätku hračku do ruky, práve naopak, snažíme sa ruky rozvoľniť a vyhladkávaním po dorze (chrbte) dlane pouvoľňovať. Tieto deti sú často citlivé na dotyky v oblasti krku, chrbta a chodidiel.
Ak sa hypertonus nerieši, môže to mať následky v neskoršom veku. Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny. To, čo platí na jedného, nemusí platiť aj na druhého. Často využívané techniky sú polohovanie, handling, respiračná fyzioterapia, kontaktné dýchanie, Bobath koncept, kojenecké masáže, bazálna stimulácia, exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej, techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív. V niektorých prípadoch sa pristupuje aj k Vojtovej metóde, najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche (CKP). Často sa stáva, že túto terapiu rodičia a ani dieťa netoleruje, preto netreba zabúdať aj na celkový stav rodiča. A rovnako tak neignorujme ani 24 hodinovú manipuláciu s novorodencom. Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách. Vojtova terapia nemusí mať v tom prípade také výsledky, aké sa očakávajú.
Pri každom probléme s dieťatkom je však najdôležitejšou terapiou, ktorú každý z nás vie odovzdať svojmu dieťatku láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu. Takto sa nám darí budovať aj emočne stabilné dieťatko, ktoré je pokojné a v pohode. V opačnom prípade sa zvyšuje svalové napätie. Keď je dieťa nekľudné, dych sa zrýchli a prejaví sa povrchové dýchanie. V prvých troch mesiacoch dieťa ešte nerozumie, čo mu hovoríme, ale vníma náš dotyk ako veľmi intenzívny spôsob komunikácie. Je prejavom náklonnosti, lásky a priateľstva, má vplyv na psychický a fyzický stav. Dieťa súčasne nadobúda pocit kľudu, istoty a ochrany. Hypertonické deti neotužujeme, práve naopak, snažíme sa im ponúknuť teplé prostredie.
Hypertonus nie je možné vyriešiť za pár dní. Vyžaduje si dlhodobú terapiu, pri závažnejších diagnózach môžeme hovoriť o rokoch. Je potrebné, aby rodičia pochopili ako vedia pomôcť svojmu dieťatku a čo všetko mu môžu ponúknuť aby sa upokojilo, cítilo sa v bezpečí a dostávalo veľa lásky. V prvých mesiacoch nám dieťa nepovie, čo ho bolí a trápi. Môžeme iba vylučovacou metódou hľadať príčinu. Ak si nie sme istí, je nutné sa poradiť s odborníkom, napríklad neurológom, alebo aj skúseným fyzioterapeutom.
Štúdie o stimulácii vývoja mozgu
V roku 2014 bola publikovaná štúdia Kalifornských gynekológov a pôrodníkov, ktorá na troch prípadoch ukázala, ako sa dá výrazne zlepšiť zdravotný stav detí s Downovým syndrómom ešte počas tehotenstva a v prvých rokoch života dieťaťa. Štúdia prichádza s prevratným zistením, že sa dá zabrániť samotným črtám tváre, typickým pre Downov syndróm! Súčasťou štúdie je vysvetlenie o stimulácii vývoja mozgu vysokými dávkami vitamínov a intenzívnymi vonkajšími podnetmi.
Prípad 1: Stimulácia vývoja mozgu počas tehotenstva a po pôrode
39-ročná žena, prvorodička, nevedela, že dieťa má Downov syndróm. V 40. týždni tehotenstva sa jej narodil chlapček. Na tvári nebolo badať črty spájané s Downovým syndrómom, avšak karyotyp mal 47,XY,+21. Počas tehotenstva matka užívala vysoké dávky tehotenských vitamínov obsahujúcich kyselinu dokosahexaénovú (DHA) a 10- až 20-násobne viac vitamínov B1, B2, B6 a B12 ako je odporúčaná denná dávka (ODD). Väčšinu ďalších vitamínov a minerálov brala v dávkach 1- až 5-násobne vyšších než je ODD. Dávala si tiež zázvorové pastilky trikrát denne a gotu-kolu (centella asiatica / pupočník ázijský) v množstve 950 mg dvakrát denne. Matka už počas tehotenstva čítala dieťaťu nahlas 30 min denne. Pracovala v prostredí, kde bola stále zapnutá hudba. Od pôrodu do 8. mesiaca matka navštevovala s dieťaťom program na stimuláciu pasívneho pohybu na báze jogy. Od narodenia sa dieťatku dostalo širokého vzdelávacieho programu. S čítaním kartičiek začali od 6. mesiaca. Matka čítala dieťaťu 5 až 15 kníh za deň. Od 8. mesiaca začali rátať na prstoch a čítať kartičky s číslami. Skúšaniu dieťaťa sa prísne vyhýbali. Praktizovali metódy rodičovstva, ktoré podporujú blízky vzťah medzi rodičom a dieťaťom rôznymi spôsobmi. Dieťa vždy spalo na brušku (tvárou dole). Tento režim bol prerušený v 6. mesiaci, keď mal chlapec operáciu srdca. V dôsledku toho jeho motorický vývoj zaostal, ale neskôr to znovu dobehol. Výsledky boli normálne alebo len trochu pozadu. Keď mal chlapec 19 mesiacov, vedel už čítať a reagoval gestikuláciou. V 23. mesiaci vedel čítať nahlas. V 25. mesiaci chlapec prečítal knihu The Eye, čo je už škôlkárska úroveň kníh od autora Dr. Seuss, a to nahlas od začiatku do konca. V 34. mesiaci sa chlapec zúčastnil hodnotenia na známej klinike. Receptívna a expresívna reč dosiahla väčšinu medzníkov pre 3-ročné a niektoré 4-ročné deti.
Prípad 2: Dvojičky so stimuláciou vývoja
43-ročná žena, štvrtýkrát tehotná, nevedela, že jej deti majú Downov syndróm. V 36. týždni podstúpila cisársky rez. Porodila chlapcov-dvojičky. Pri narodení chlapci nemali typické fyzické črty Downovho syndrómu. Krvné chromozómy odhalili, že obe dvojčatá mali karyotyp 47,XY,+21. Počas tehotenstva matka užívala 1 200 μg kyseliny listovej, B-50 komplex (50 mg každého vitamínu B), vitamín C - 500 mg denne a 600 mg niacínamid (vitamín B3) 1 až 3-krát denne. Po narodení sa matka sústredila na nepretržité učenie a občasné skúšanie. Dvojičky trávili veľa času na zemi plazením pre stimuláciu rozvoja motoriky. Zrak, hmat a manuálny rozvoj sa stimuloval počítadlom. Dvojičky sa učili „posunkovej angličtine“. Táto metóda podporuje verbálny a hovorený jazyk. Reagovali na čítaný materiál ručnými posunkami ešte skôr, ako vedeli komunikovať ústne. Veľmi skoro deťom čítala. Rátať začali v 2-3 rokoch. Počúvali hudbu, spievali, hrali na bubon. Od ranného veku sa podporoval ich fyzický vývoj. Ako roční sa naučili plávať a urobili im basketbalový kôš, primeraný vzrastu malých detí. Obe dvojčatá vedeli čítať, písať a rátať do sto už v štyroch rokoch. Teraz už majú 19 rokov. Majú všestranný režim - cvičia dve hodiny denne, chodia na vychádzky, hrajú basketbal, posilňujú s činkami. V lete denne plávu. Obaja sú zanietení čitatelia a radi kreslia. Jeden z nich rád veľa píše, druhý pomenej. Obaja vedia viesť modlitebnú skupinu (napríklad katolícky ruženec). Každý deň spievajú a hrajú na bubon. Deti absolvovali štandardné domáce vzdelávanie do konca strednej školy. Nie sú ešte zamestnaní, ale svoju energiu využívajú najmä v atletike.
Prípad 3: Matka hľadajúca odbornú pomoc
38-ročná matka oslovila autorov štúdie počas tehotenstva kvôli vysokému riziku Downovho syndrómu. Materské sérum ukázalo Downov syndróm s rizikom 1 v 5. Ultrazvuk potvrdil krátke stehno, zvýšenú hrúbku šije a plochý nosný mostík. Matka odmietla amniocentézu a porodila v 37. týždni dievčatko s váhou 2 381g a normálnymi APGAR. Genetik, ktorý bábätku robil prehliadku, prehlásil, že dieťa nemalo fyzické črty typické pre novorodenca s Downovým syndrómom. Karyotyp bol 47,XX,+21. Prenatálna biomedicínska liečba pozostávala z vysokej dávky multivitamínov /B vitamíny 25- až 100-násobne vyššie ako ODD/. Podobne vysoká dávka multivitamínov bola podávaná aj po narodení /Nutrichem/. Matka čítala a spievala svojmu nenarodenému dieťaťu. Otec tiež spieval dieťaťu s hlavou na matkinom bruchu. Púšťali mu hudbu. Matka teraz číta a spieva dieťaťu. Stará mama spieva v španielčine. Otec používa čítacie kartičky tzv. flash cards a číta dieťaťu modlitby. Dieťa začalo liezť na tretí deň po narodení. Hodnotenie regionálneho vývinového centra v 9. mesiaci ukázalo, že rozvoj dieťaťa zodpovedal vývojovému veku 7. mesiacov.
tags: #moze #sa #narodit #zdrave #dieta #ked