Odoberanie detí z rodín je mimoriadne citlivá téma, ktorá vyvoláva množstvo otázok a emócií. Verejnosť často vníma tieto prípady kontroverzne a s obavami, či nedochádza k neprimeranému zásahu do rodinného života. Je preto dôležité, aby verejnosť bola informovaná o právnych aspektoch, postupoch a reálnych situáciách, ktoré môžu viesť k takémuto rozhodnutiu.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyjadrilo svoje znepokojenie nad šírením poplašných informácií o procese tvorby právnych predpisov z oblasti sociálnej a súdnej ochrany detí.
Realita, ktorú si mnohí nevedia predstaviť
Ministerstvo rozumie tomu, že starostliví a láskaví rodičia, ktorých je rozhodujúca väčšina, si nedokážu ani len predstaviť realitu života mnohých detí - bitie, mučenie, odopieranie jedla za trest, spávanie v psích búdach, na schodoch, v pivniciach, sexuálne zneužívanie. Ide o násilie, ktoré ostáva často neodhalené a inštitúcie, zodpovedné za ochranu detí, sú pri jeho odhaľovaní odkázané na sprostredkované zdroje informácií.
Za akých okolností môže sociálna služba odobrať dieťa?
Sociálna služba, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), môže začať konať a následne navrhnúť súdu odobratie dieťaťa z rodiny v prípadoch, keď je zdravie alebo život dieťaťa ohrozený výchovou rodičov. Je dôležité zdôrazniť, že chudoba sama o sebe nie je dôvodom na odobratie dieťaťa. Slovenskí rodičia tak neraz stoja pred „Sofiinou voľbou“. Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Týranie a zneužívanie dieťaťa: Fyzické, psychické alebo sexuálne týranie, zanedbávanie potrieb dieťaťa.
- Zanedbanie starostlivosti: Ak rodičia dlhodobo a závažne zanedbávajú starostlivosť o dieťa, neposkytujú mu dostatočnú výživu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť alebo vzdelanie. Keby ostali bývať na ulici, len ťažko by mohli plniť školskú dochádzku, ostali by možno špinavé a tým pádom by už nebolo síce primárnym dôvodom to, že nemajú bývanie, ale už by povedali - deti nechodia do školy.
- Závislosti rodičov: Ak rodičia trpia závislosťou od alkoholu alebo drog a táto závislosť ohrozuje vývoj a bezpečnosť dieťaťa.
- Nevhodné prostredie: Ak dieťa žije v prostredí, ktoré je pre jeho vývoj nebezpečné alebo škodlivé.
Proces nahlasenia a prešetrenia
Celý proces sa začína podnetom, ktorý môže podať ktokoľvek - rodina, susedia, škola, lekár a pod. Podnetom môže byť aj anonymné oznámenie. Všetky podnety musia byť prešetrené.
Sociálni pracovníci prešetria podnet a zistia, či sú podozrenia opodstatnené. Môžu navštíviť rodinu, rozprávať sa s dieťaťom, rodičmi, učiteľmi a ďalšími osobami, ktoré majú informácie o situácii. Metóda osobnej návštevy v rodine má za úlohu prešetriť jej pomery a získať informácie o jednotlivých členoch i spoločnom fungovaní v domácom prostredí. Ak má orgán sociálnoprávnej ochrany detí informáciu (aj anonymnú), že by život, zdravie dieťaťa mohli byť ohrozené alebo že dieťa je vystavené neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu, musí ju preveriť a spravidla pri jej preverovaní nemá problém získať potrebné informácie či navštíviť dieťa u jeho rodičov. Prax zároveň ukazuje, že je potrebné myslieť aj na nepravdivé oznámenia, ako aj na oznámenia podané v dobrom úmysle, avšak na základe zle vyhodnotenej situácie.
Návrh na súd a rozhodnutie súdu
Ak sociálni pracovníci zistia, že je dieťa ohrozené, podajú návrh na súd na nariadenie neodkladného opatrenia alebo na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností.
O odobratí dieťaťa z rodiny vždy rozhoduje súd. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým dieťa umiestni do náhradnej starostlivosti (napr. do detského domova, pestúnskej starostlivosti alebo k príbuzným) dočasne, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Súd tiež môže rozhodnúť o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých iných krajín, je vylúčené, aby orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odobral deti zo starostlivosti rodičov čo i len na krátku dobu - takéto rozhodnutie môže urobiť výlučne súd. Ak podá orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately návrh súdu, musí ho odôvodniť. V rámci pripravovaných zmien sa na tomto nič nemení, nič sa nemení ani na dôvodoch, pre ktoré môže súd rozhodnúť o odňatí dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov, tieto dôvody sú upravené v zákone o rodine a tento zákon ani nie je súčasťou aktuálne pripravovaných návrhov zmien zákonov.
Práva rodičov a detí
Práva rodičov: Rodičia majú právo vyjadriť sa k obvineniam, predkladať dôkazy a navrhovať riešenia. Majú právo na právnu pomoc a na odvolanie sa proti rozhodnutiu súdu.
Práva detí: Pri rozhodovaní o osude dieťaťa je prvoradý jeho najlepší záujem. Dieťa má právo na ochranu pred násilím a zneužívaním, právo vyjadriť svoj názor a právo na právne zastúpenie.
Prípady z praxe
Prípad pani Oľgy
Prípad pani Oľgy, ktorej odobrali deti kvôli zlej finančnej situácii, poukazuje na systémové nedostatky. Pani Oľga sa starala o svoje deti sama, ale kvôli nízkemu príjmu a vysokému nájmu jej hrozila strata bývania. "Upratujem v kasíne, zárobok mám 650 eur a platím byt 540 eur." Úrady jej odobrali deti a umiestnili ich do centra pre deti a rodiny. Až po zásahu mimovládnej organizácie sa pani Oľge podarilo získať bývanie a deti späť.
Prípad Tomáška
Prípad štvorročného Tomáška, ktorému bola odobratá matka na základe podnetu učiteľky, poukazuje na možné zlyhania systému. Učiteľka materskej školy podala podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny s podozrením, že chlapček je zanedbávaný. Dôvodila tým, že dieťa je špinavé a zbité. O dva dni na to, podľa pokynov pracovníčky ÚPSVaR, dieťa zo škôlky odviezli do nemocnice na Kramáre, kde ho hospitalizovali s podozrením, že je týrané. Následne bol Tomáško umiestnený do detského domova. Odvolací krajský súd neskôr zrušil predbežné opatrenie a Tomáško sa vrátil k matke.
Práva a povinnosti
Práva rodičov
Rodičia majú právo na:
- Právnu pomoc: Rodičia majú právo na právnu pomoc a na obhajcu.
- Informácie: Rodičia majú právo na informácie o dôvodoch odobratia dieťaťa a o ďalšom postupe.
- Odvolanie: Rodičia majú právo odvolať sa proti rozhodnutiu súdu.
- Kontakt s dieťaťom: Rodičia majú právo na kontakt s dieťaťom, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho záujmami.
Práva detí
Deti majú právo na:
- Ochranu pred násilím a zneužívaním: Štát má povinnosť chrániť dieťa pred akýmkoľvek násilím, zneužívaním alebo zanedbávaním.
- Vypočutie: Dieťa má právo vyjadriť svoj názor na veci, ktoré sa ho týkajú, a súd je povinný tento názor zohľadniť.
- Právne zastúpenie: V niektorých prípadoch má dieťa právo na právneho zástupcu, ktorý bude hájiť jeho záujmy.
- Starostlivosť: Dieťa má právo na starostlivosť a na uspokojovanie jeho potrieb.
Povinnosti každého občana
Každý občan má povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.
Ako postupovať, ak vám odobrali dieťa?
Ak vám odobrali dieťa, je dôležité:
- Obráťte sa na právnika: Právnik vám poradí, aké sú vaše práva a ako postupovať.
- Podajte odvolanie: Proti rozhodnutiu súdu o odobratí dieťaťa sa môžete odvolať.
- Kontaktujte ombudsmana: Verejný ochranca práv (ombudsman) môže prešetriť váš prípad a zistiť, či nedošlo k porušeniu vašich práv.
- Informujte médiá: Zverejnenie vášho prípadu v médiách môže zvýšiť tlak na úrady a pomôcť vám získať spravodlivosť.
Kritické body systému a možné riziká
Systém sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku má svoje slabé miesta a riziká.
- Nedostatok sociálneho bývania: Mnoho rodín sa ocitá v zlej finančnej situácii a hrozí im strata bývania. Chudoba by nemala byť dôvodom na odobratie dieťaťa, ale v praxi sa stáva, že nedostatok bývania vedie k zanedbaniu starostlivosti o dieťa a následne k jeho odobratiu. Strašne veľa rodín je v tzv. skrytom bezdomovectve, kde ako keby z mesiaca na mesiac sa snažia platiť vysoké komerčné nájmy, ale každý mesiac sú ohrozené stratou bývania. Štát nedisponuje dostatočným množstvom sociálneho bývania.
- Nedostatočná podpora rodinám: Rodiny v kríze často nedostávajú dostatočnú podporu od štátu. Chýbajú preventívne programy, terénna práca a finančná pomoc, ktoré by mohli zabrániť odobratiu dieťaťa.
- Subjektívne hodnotenie: Rozhodovanie o odobratí dieťaťa je často založené na subjektívnom hodnotení sociálnych pracovníkov. Chýbajú jasné a objektívne kritériá, ktoré by zaručili spravodlivé a konzistentné rozhodovanie. Podľa Emílie Chovancovej Bezákovej z o.z. Úsmev ako dar by rozhodovanie nemalo byť založené na subjektívnom hodnotení jedného pracovníka, a teda iba kolízneho pracovníka.
- Nedostatočná kontrola: Kontrola nad činnosťou sociálnych pracovníkov a zariadení, v ktorých sú deti umiestnené, je nedostatočná. To môže viesť k zneužívaniu právomocí a k zanedbávaniu starostlivosti o deti.
- Regionálne rozdiely: V praxi existujú veľké regionálne rozdiely v prístupe k rodinám a deťom. V niektorých regiónoch sú sociálni pracovníci preťažení a nemajú dostatok zdrojov na to, aby mohli rodinám účinne pomáhať.
Alternatívy k odobratiu dieťaťa
Odoberanie detí z rodín by malo byť až poslednou možnosťou. Predtým by mali byť vyčerpané všetky dostupné alternatívy:
- Podpora rodiny: Poskytnutie finančnej, sociálnej a psychologickej pomoci rodine, aby sa dokázala postarať o dieťa.
- Terénna práca: Sociálni pracovníci pracujú priamo v rodine a pomáhajú jej riešiť problémy.
- Asistovaný kontakt: Dieťa sa stretáva s rodičmi pod dohľadom sociálneho pracovníka.
- Pestúnska starostlivosť: Dieťa je dočasne umiestnené v pestúnskej rodine, ktorá mu poskytuje starostlivosť a zázemie.
- Krízové centrá: Poskytujú dočasné ubytovanie a starostlivosť pre deti a rodiny v kríze.
Pripravované zmeny v legislatíve
Práve na situáciu, kedy orgán sociálnoprávnej ochrany detí disponuje oznámením/informáciou, že dieťaťu sa nejakým spôsobom ubližuje, ale oznámenie jednoducho nie je možné overiť inak, ako fyzickou návštevou dieťaťa a rodič dieťaťa takúto návštevu neumožní, sa snaží ministerstvo spolu s ministerstvom spravodlivosti nájsť riešenie pripravovanými novelami Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a Občianskeho súdneho poriadku. Zmyslom legislatívnych zmien je zavedenie možnosti účinného a správneho vyhodnotenia situácie dieťaťa, ktoré minimalizuje potrebu predbežného odňatia dieťaťa z rodiny v prípadoch, ak reálny stav dieťaťa takéto vyňatie nevyžaduje. Podstatou návrhu je, že ak bude mať sociálny pracovník oznámenie o ohrození života dieťaťa, zdravia dieťaťa, o zlom alebo neľudskom zaobchádzaní s dieťaťom a nebude môcť takúto informáciu overiť iným spôsobom a nebude mu umožnená ani osobná návšteva dieťaťa v obydlí, t.j. rodičia nebudú spolupracovať pri overení stavu dieťaťa, bude môcť podať návrh na súd na vydanie povolenia na otvorenie obydlia a preverenie stavu dieťaťa v obydlí. Súd po zvážení relevantnosti dôvodov bude môcť takéto povolenie vydať resp. nevydať - ide výlučne o súdne rozhodnutie, ktorého výkon navyše bude zaznamenaný tak, aby sa dal následne preveriť priebeh i spôsob výkonu povolenia súdu. Návrh obsahuje mnoho ústavných a ľudsko-právnych poistiek, ktoré sa stále precizujú.
Nové kompetencie sociálnych pracovníkov a obavy
Pripravované zmeny v legislatíve, ktoré by mali posilniť kompetencie sociálnych pracovníkov, vyvolávajú obavy z možného zneužívania právomocí a neprimeraného zásahu do rodinného života.
Skryté bezdomovectvo a právo na bývanie
Mnohé rodiny na Slovensku žijú v tzv. skrytom bezdomovectve. To znamená, že sa snažia z mesiaca na mesiac platiť vysoké komerčné nájmy, ale každý mesiac sú ohrozené stratou bývania. Štát nedisponuje dostatočným množstvom sociálneho bývania a na Slovensku neexistuje právo na bývanie, iba právo na prístrešok. Je absurdné, aby sa rodina rozpadla len preto, že nemá kde bývať.
Regionálne rozdiely v praxi
Emília Chovancová Bezáková vníma veľké regionálne rozdiely. V jej pracovnej skúsenosti sa stalo, že mala rodinku, ktorá bývala v garáži. "Keby ste tam prišli, tam bolo príjemne teplo, čisto naozaj a sociálna mi vtedy povedala, že na to si nás objednala. Aby sme pomohli rodine nájsť bývanie, pretože ak oni budú bývať v garáži, ona bude musieť odobrať deti. A keď si zoberiete napríklad nejakú Rimavskú Sobotu, býva tam päť až šesť detí v jednej izbe, kúria drevom, ale tam je to v pohode. Tam berú deti, až keď naozaj vám, preženiem to, potkany obhrýzajú nohy."
Kam sa obrátiť s podozrením na zanedbávanie dieťaťa
Ak máte podozrenie, že dieťa je zanedbávané alebo týrané, je vašou povinnosťou to nahlásiť. Existuje niekoľko inštitúcií, na ktoré sa môžete obrátiť:
Polícia
V prípadoch, keď je ohrozené zdravie alebo život dieťaťa, je potrebné okamžite kontaktovať políciu na tiesňovom čísle 158 alebo 112. Policajná linka 158 je bezplatná a dostupná z akejkoľvek telefónnej stanice. Políciu treba kontaktovať najmä v prípadoch, ak sa človek domnieva, že bol svedkom spáchania trestného činu, keď boli ohrozené zdravie či život dieťaťa, alebo sa o tomto skutku dopočul. Oznámiť trestný čin možno ústne na ktorejkoľvek policajnej stanici alebo prokuratúre, kde kompetentný pracovník spíše zápisnicu. Oznámenie je možné poslať aj písomne. Vtedy treba popísať, k čomu, kde, kedy došlo či dochádzalo a kto má byť za to zodpovedný.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
ÚPSVaR má odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý sa zaoberá ochranou práv dieťaťa. Každý je povinný upozorniť na porušovanie práv dieťaťa. V zmysle Trestného zákona hrozí za nesplnenie oznamovacej povinnosti trest odňatia slobody až na tri roky. Odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najskôr pracuje s problémovou rodinou, no ak neprichádza zlepšenie, hľadá pomoc u členov rodiny či v okolí. Vyňatie dieťaťa z rodiny je až poslednou možnosťou, ako situáciu riešiť, to samozrejme neplatí v prípadoch zneužívania či týrania, kde nastupuje polícia. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má zriadenú pre tento účel i bezplatnú infolinku, kde sa môžete dozvedieť viac o možnostiach postupu.
Iné možnosti
Okrem polície a ÚPSVaR sa môžete obrátiť aj na:
- Školy a škôlky: Učitelia a vychovávatelia sú povinní nahlásiť podozrenie na zanedbávanie alebo týranie dieťaťa.
- Detského lekára: Lekár môže posúdiť zdravotný stav dieťaťa a v prípade podozrenia na zanedbávanie alebo týranie podniknúť ďalšie kroky.
- Obecný alebo mestský úrad: Sociálni pracovníci na obecnom alebo mestskom úrade môžu pomôcť pri riešení problémov v rodine.
- Linky pomoci: Existujú rôzne linky pomoci pre deti v ohrození, napríklad Národná linka na pomoc deťom v ohrození VIAC AKO NI(C)K, ktorú v roku 2021 zriadilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci NP Podpora ochrany detí pred násilím. Je bezplatná a funguje nepretržite 24 hodín denne / 7 dní v týždni. Spojiť sa s vyškolenými odborníkmi je možné cez chat na webovej stránke www.viacakonick.sk alebo cez mobilnú aplikáciu. Číslo 116 111 funguje v nepretržitej prevádzke už od roku 1996 vrátane víkendov a sviatkov. Je bezplatná, anonymná a odborne garantovaná.
Anonymita oznamovateľa
Veľa ľudí sa obáva nahlásiť týranie či zneužívanie dieťaťa, pretože si myslí, že by sa to z rôznych dôvodov mohlo obrátiť proti nim. Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí dostane oznámenie o porušovaní práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak ten o to sám požiada. Situácia sa však zásadne mení, ak pracovníci orgánu posunú získané informácie polícii. „Na žiadosť oznamovateľa sa však trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom,” vysvetľuje postup Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Nie je úlohou oznamovateľa posudzovať, či vôbec ide o trestný čin alebo či treba príslušné orgány o podozrení, ktoré má, informovať. „Taktiež nie je podstatné, akým hodnoverným spôsobom sa niekto o trestnom čine dozvie, teda či vlastným poznatkom alebo z oznámenia obete či inej osoby. Je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, aby podozrenie preverili. Oznamovateľ nezodpovedá za to, ak sa aj neskôr pôvodné podozrenie nepreukáže,” upozorňuje národné koordinačné stredisko.
tags: #nahlasenie #zanedbania #starostlivosti #o #dieta