Mnoho žien (so slovenským štátnym občianstvom) rodí mimo územia Slovenska. Niektoré žijú a pracujú v zahraničí a pôrod tam je pre ne prirodzenou voľbou. Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa žena rozhodla rodiť mimo Slovenska, čaká ju po pôrode administratívny proces spojený s vybavením dokladov pre dieťa. Jedným z prvých krokov je získanie slovenského rodného listu. Matrika aj rodný list sú verejné listiny. Následne pracovník alebo pracovníčka matriky vystaví rodičom dieťaťa rodný list. Príslušná matrika ho zasiela poštou na adresu trvalého pobytu matky, prípadne ho môžu rodičia prevziať na príslušnej matrike osobne. V tomto prípade sa narodenie dieťaťa zapisuje do osobitnej matriky, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR.
Rodný list dieťaťa narodeného v cudzine musí preložiť súdny prekladateľ do slovenčiny (preklad nie je nutný z českého jazyka). Lehota na vydanie rodného listu je 3 mesiace od dňa doručenia žiadosti na osobitnú matriku. V odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť najviac o tri mesiace. Pred časom sme Vás poprosili o pomoc s týmto článkom. Na našu výzvu zareagovali viacerí a poslali nám svoje skúsenosti s vybavovaním rodného listu pre dieťa narodené v zahraničí. Vaše skúsenosti tiež ukázali, že niektoré matričné úrady vyžadovali predloženie dokladov nad rámec zákona (napríklad rodné listy starých rodičov). My sme to urobili tak, že sme dali zahraničný rodný list preložiť do slovenčiny a s tým sme išli na matriku príslušnú podľa miesta trvalého pobytu. Rodila som v Írsku, kde sme v tom čase žili. Írsky rodný list som dostala ešte v nemocnici. A z Vašich skúseností tiež vyplýva, že niektorí pracovníci a pracovníčky matričných úradov reagovali na Vaše rozhodnutie rodiť v zahraničí nevhodnými poznámkami. Vo väčšine prípadov ste však popisovali, že proces prebiehal hladko a bez problémov.
Najväčšou témou súčasnosti je surogátne materstvo. Surogátne materstvo znamená, že dieťa vynosí a porodí iná žena než tá, ktorá ho má vychovávať. Najčastejšie ide o prípady, keď biologickí rodičia nemôžu mať dieťa zo zdravotných dôvodov a obrátia sa na tzv. Ústavný zákaz vs. Zákaz v ústave verzus status quo: Donosenie dieťaťa náhradnou matkou (surogácia) nebolo na Slovensku nikdy legálne upravené ani povolené. Už pred ústavnou zmenou platilo, že matkou dieťaťa je výlučne žena, ktorá ho porodila, a akékoľvek dohody, ktoré by túto zásadu obchádzali, boli podľa zákona o rodine neplatné. Čo prinieslo zakotvenie do Ústavy SR: V septembri 2025 však parlament schválil ústavný zákon, ktorým došlo k explicitnému zákazu náhradného materstva priamo v Ústave SR. Ústava bola doplnená o ustanovenie, že „dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje“. Zároveň pribudla definícia, že rodičmi dieťaťa sú matka (žena) a otec (muž). Praktický rozdiel je teda v právnej sile a jasnosti zákazu: kým predtým vyplýval zákaz skôr nepriamo (z rodinnoprávnych predpisov) a bolo polemizované, či náš právny poriadok surogáciu de iure zakazuje, dnes je postoj štátu jednoznačný - náhradné materstvo je zakázané na najvyššej právnej úrovni.
Dopady ústavného zákazu: Zakotvenie zákazu priamo v ústave má najmä symbolický a preventívny význam. Znamená to, že bežným zákonom nemožno náhradné materstvo zaviesť ani legalizovať, pokiaľ by sa nezmenila samotná ústava. Štát tým deklaruje hodnotový postoj, že surogácia je neprípustná. Na druhej strane, odborníci upozorňujú, že samotný ústavný zákaz bez ďalších krokov nemusí mať výrazné praktické účinky, ak nebude sprevádzaný podrobnou úpravou v bežných zákonoch. Ústava síce niečo zakazuje, ale kým neexistujú výkonné predpisy alebo sankcie, realita sa meniť nemusí - páry môžu naďalej hľadať cesty v šedej zóne alebo v zahraničí. Ústavný zákaz však vytvára priestor na sprísnenie legislatívy do budúcna.
Hlavný problém - uznanie rodičovstva a občianstvo dieťaťa: Najväčšou komplikáciou je právne postavenie dieťaťa narodeného cez náhradnú matku v cudzine po príchode na Slovensko. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila. V tomto ohľade nezáleží na genetickej príbuznosti - ak dieťa porodila napríklad Ukrajinka či Češka, podľa slovenského práva by práve ona bola matkou, nie objednávateľka. Nastáva tak kolízia medzi zahraničnými dokumentmi a naším verejným poriadkom. Zahraničný rodný list môže napríklad uvádzať ako matku Slovenku (objednávateľku), hoci tá nerodila. Slovenská matrika môže odmietnuť zapísať taký údaj s odkazom na rozpor s verejným poriadkom SR. Možné postupy a komplikácie: V praxi slovenské páry často musia podstúpiť dodatočné právne kroky, aby ich rodičovstvo bolo uznané. Typický scenár je nasledovný: Biologický otec (objednávateľ) je zväčša aj genetickým otcom dieťaťa, preto môže na Slovensku uznať otcovstvo (napr. na matrike alebo súdne). Tým dieťaťu vznikne právny vzťah k otcovi - a ak je otec Slovák, dieťa získa slovenské občianstvo po ňom. Matka (objednávateľka) však dieťa neporodila, takže ju slovenské právo neuznáva. Riešením býva osvojenie (adopcia): objednávateľka si svoje biologické dieťa musí osvojiť, aby sa stala jeho zákonnou matkou. Ide spravidla o osvojenie dieťaťa manželom - čo je v našom práve povolené. Súdnym rozhodnutím o osvojení sa potom zruší vzťah k pôvodnej rodine (k náhradnej matke) a za matku sa ustanoví osvojiteľka. Tento proces však nie je automatický ani rýchly. V konaní sa skúma najlepší záujem dieťaťa a tiež to, či sú splnené podmienky na osvojenie (napr. súhlas biologickej matky - náhradnej rodičky).
Ďalšie praktické dopady: Kým sa veci právne utrasú, dieťa môže mať na Slovensku „právneho rodiča“ len otca. Objednávateľka - hoci genetická matka - môže mať spočiatku štatút len akéhosi pestúna či opatrovníka, kým ju slovenský súd neuzná za matku. Tento stav je psychicky aj administratívne náročný. Napríklad v roku 2015 Okresný súd Trnava rozhodoval o osvojení dieťaťa, ktoré slovenskí rodičia počali cez surogáciu - musel právne „zrušiť“ materstvo náhradnej matky a potvrdiť materstvo osvojiteľky.
Hrozí postih rodičom po návrate? Zo strany štátu skôr hrozí, že nevyjde v ústrety - teda nebude chcieť uznať zahraničné rozhodnutia či listiny. Pri aktuálnom ústavnom zákaze môže byť postoj úradov ešte prísnejší. Napríklad ústava teraz (popri zákaze surogácie) zakazuje aj právne uznávanie rodičovstva osôb rovnakého pohlavia vrátane zahraničných rodných listov. Hoci toto sa výslovne vzťahuje na LGBT páry, indikuje to všeobecnú tendenciu odmietať uznávať v zahraničí nadobudnutý status rodiča, ak odporuje našim predpisom. Je teda možné, že matrika či úrad odmietne zapísať napr. slovenskú objednávateľku ako matku, aj keď to stojí v cudzom rodnom liste - a odkáže ju na súdnu cestu. Priamo trestnoprávne stíhanie rodičom nehrozí, pokiaľ, ako bolo uvedené, nešlo o iné trestné činy (napr. preukázateľné „kúpenie“ dieťaťa). Zodpovednosť za dieťa však môžu riešiť orgány sociálnoprávnej ochrany, ak by nastalo vákuum - napr. keby ani otec nebol právne uznaný, dieťa by formálne nemalo na Slovensku žiadneho zákonného zástupcu.
Podstata TČ obchodovania s ľuďmi (§ 179 TZ): Ide o jeden z najzávažnejších trestných činov, ktorý postihuje „moderné otroctvo“ v rôznych formách. Zákon definuje obchodovanie s ľuďmi ako konanie, keď páchateľ zláka, najme, prepraví, odovzdá, prevezme alebo ukryje osobu (či už do cudziny alebo v rámci štátu), s úmyslom ju vykorisťovať. Vykorisťovaním môže byť napríklad sexuálne zneužívanie (prostitúcia), nútená práca, nevoľníctvo, odoberanie orgánov či iné formy zneužívania. Ak ide o dieťa (osobu mladšiu ako 18 rokov), zákon nevyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty použitie hrozby, násilia či podvodu - už samotné „získanie“ dieťaťa na účely obchodovania je trestné. Trestné sadzby za obchodovanie s ľuďmi sú vysoké: základná sadzba je odňatie slobody na 4 až 10 rokov, ak je obeťou dieťa alebo páchateľ spácha čin organizovane či inak brutálne, trest sa zvyšuje (7 - 12 rokov, pri tzv. obzvlášť závažnom zločine 12 - 20 rokov alebo až doživotie).
Aplikácia na náhradné materstvo: K tomuto trestnému činu sa v diskusiách o surogácii odkazuje preto, že komerčné náhradné materstvo môže nadobudnúť znaky „obchodu s dieťaťom“. Predstavme si situáciu, že existuje dohoda o odovzdaní novorodenca za finančnú odmenu - náhradná matka porodí dieťa a výmenou za peniaze ho prenechá objednávateľom. Takéto konanie by mohlo naplniť znaky obchodovania s ľuďmi, konkrétne obchodovania s dieťaťom, ak by sa dokázalo, že šlo o úmysel využiť zraniteľnosť matky či predať dieťa ako „tovar“.
V praxi by však išlo o extrémny prípad - zvyčajne objednávateľský pár túži po dieťati ako po vlastnom, nejde o jeho ďalší predaj či vykorisťovanie. Preto by orgány museli skúmať subjektívnu stránku (úmysel vykorisťovať). Medzinárodné dokumenty výslovne zakazujú akúkoľvek platbu v súvislosti s osvojením dieťaťa, aby sa zamedzilo obchodu s deťmi. Trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného (§ 180 TZ): Ide o špecifický trestný čin, ktorý trestá nezákonné nakladanie s deťmi v kontexte osvojenia. Základná trestná sadzba je až 3 roky odňatia slobody, v prípade organizovanej činnosti alebo získania prospechu sa zvyšuje (3 - 8 rokov, pri ťažšej okolnosti až 10 rokov).
V kontexte náhradného materstva by § 180 mohol dopadať na situáciu, ak by náhradná matka odovzdala dieťa objednávateľom mimo riadneho súdneho procesu osvojenia, najmä ak by za to dostala zaplatené. Česká prax: V Českej republike, kde surogácia tiež nemá osobitnú úpravu, polícia výslovne uviedla, že „nelze odnosit za úplatu dítě a následně ho svěřit do péče za účelem adopce. To by se jednalo o trestný čin.“. Trestné sadzby a postihy: Za zverenie dieťaťa do moci iného hrozí páchateľovi v základnej skutkovej podstate trest odňatia slobody do troch rokov, v ťažších prípadoch sa tresty pohybujú v rozpätí 3-8 rokov. Tento trestný čin by mohol potenciálne zasiahnuť biologických rodičov aj náhradnú matku, ak by napríklad spoločne obišli oficiálne konanie a „dohodli si odovzdanie dieťaťa“ na vlastnú päsť.
Na Slovensku zatiaľ nie je známy prípad, že by účastníci surogácie boli trestne stíhaní - aj preto, že väčšina náhradných materstiev prebehne v zahraničí legálne. Ak by však došlo k podozrivému prípadu (napr. obchodovanie s ľuďmi), posudzovalo by sa to individuálne. Napriek tomu náhradné materstvo samo osebe nie je trestným činom, no ak nadobudne charakter obchodovania s deťmi (prípadne sa realizuje formou obchádzajúcou zákonné postupy adopcie za odmenu), môže naplniť skutkové podstaty vyššie uvedených trestných činov. Sankcie sú pritom prísne - zákon pamätá na ochranu detí pred kupčením a na ochranu žien pred zneužívaním ich reprodukčnej funkcie.
Právna úprava v ČR - niečo dovolené, niečo zakázané: Česká republika nemá osobitný zákon o náhradnom materstve, avšak jej platné právo vylučuje právne uznanie surogácie nepriamo. Občiansky zákonník ČR neumožňuje uzavrieť platnú zmluvu o náhradnom materstve - taká dohoda nie je právne vymáhateľná a považuje sa za neplatnú, pretože odporuje zásade určenia matky podľa pôrodu. Výslovne je v českom OZ zakotvené pravidlo „matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila“ (§ 775 OZ). Z toho vyplýva, že aj keď by si napríklad slovenský pár „najal“ Češku ako náhradnú matku, české úrady ju budú považovať za matku narodeného dieťaťa - bez ohľadu na genetický pôvod embrya. Iné osoby nemôžu byť pri narodení uznané za rodičov, keďže to zákon nepripúšťa.
Ako prebieha surogácia v praxi: Napriek neexistencii legálnej zmluvy sa v Česku náhradné materstvo v obmedzenej miere praktizuje formou súkromných dohôd. Postup je taký, že náhradná matka porodí dieťa a je zapísaná v rodnom liste ako matka. Pokiaľ je známe, že nejde o jej biologické dieťa, v praxi nasleduje uznanie otcovstva zo strany biologického otca (objednávateľa). Český zákon toto umožňuje prostredníctvom súhlasného vyhlásenia na matrike - náhradná matka a biologický otec spoločným vyhlásením určia otcovstvo dieťaťa. Výsledok: biologický otec (objednávateľ) sa stáva zákonným otcom dieťaťa, no zákonnou matkou stále zostáva náhradná matka. Ďalší krok - osvojenie dieťaťa biologickou matkou (objednávateľkou). Český OZ myslí aj na tento krok: § 804 výslovne dovoľuje, aby v prípade náhradného materstva mohla biologická matka (objednávateľka) adoptovať svoje biologické dieťa, hoci za normálnych okolností adopcia medzi príbuznými nie je možná. Prakticky to prebieha tak, že náhradná matka dá súhlas s osvojením a biologická matka si osvojí dieťa svojho manžela. Po dokončení adopcie sú právnymi rodičmi obaja objednávatelia a pôvodná matka (rodička) stráca všetky práva.
České právne poriadky surogátne materstvo explicitne neupravujú, preto je počas celého procesu dôležitá prítomnosť právnika. Česko sa hlási k zásade, že ľudské telo nesmie byť predmetom obchodu. Surogácia je preto prezentovaná ako altruistická služba. Náhradné materstvo ako také nesmie byť nijako honorované, náhradná matka má právo len na kompenáciu ušlej mzdy, liečby, cestovných nákladov a podobne. Kliniky sa zbavujú zodpovednosti za dohodu medzi párom a surogátkou vyhlásením, že do výšky kompenzácie nijako nezasahujú. Samotná služba surogácie je však pre kliniku biznis, za ktorý sa platí. Spoplatnené sú lekárske úkony, vyšetrenia a psychologické konzultácie.
Pre ženy zvažujúce surogáciu v ČR platí podmienky: vek 18-39 rokov (s možnosťou výnimky), predchádzajúce pôrody bez komplikácií, platné zdravotné poistenie v ČR, slobodný alebo rozvedený stav a výborný zdravotný stav. Slobodné alebo rozvedené ženy sú preferované, aby sa predišlo komplikáciám s určením otcovstva v prípade vydatých žien.
Oslovenie surogátky - surogácia na inzerát: Česká republika zdieľa s Slovenskom poznanie, že surogácia sa týka aj Slovenska a that hľadanie vhodnej surogátky nie je až tak ťažké. V diskusných fórach a na sociálnych sieťach sa objavujú záujemcovia aj potenciálne surogátky. Obchod s ľuďmi je však v tejto súvislosti rizikom: aj keď sa surogácia prezentuje ako altruistická služba, realita môže zahŕňať kompenzácie a obchodné dohody, čo sťažuje právnu jasnosť a ochranu žien aj detí.
Náhradné materstvo ako téma tiež vyvoláva politickú diskusiu. Diskusia v slovenskom parlamente je ostrá. Poslanci sa pýtajú, čo s chorými deťmi narodenými v rámci surogácie, ak bola objednávka na zdravé dieťa. Niektorí nie sú priaznivci surogátneho materstva, ale rešpektujú rôzne pohľady. Podľa poslanca Tomáša Szalaya (SaS) by zákaz mohol situáciu ešte zhoršiť.
Ústavný zákaz vs. zákaz v ústave verzus status quo: Náhradné materstvo nebolo na Slovensku nikdy legálne upravené ani povolené. Už pred ústavnou zmenou platilo, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, a akékoľvek dohody obchádzajúce túto zásadu boli neplatné. V septembri 2025 parlament schválil ústavný zákon, ktorý explicitne zakazuje náhradné materstvo priamo v Ústave SR. Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje. Zakotvenie zákazu priamo v ústave má najmä symbolický a preventívny význam. Bežným zákonom nemožno náhradné materstvo zaviesť ani legalizovať bez zmeny ústavy.
Odborníci však upozorňujú, že samotný ústavný zákaz bez ďalších krokov nemusí mať výrazné praktické účinky. Samotná surogácia vs. trestné právo: Ústavné zakotvenie zákazu neznamená automaticky zavedenie nového trestného činu. V Trestnom zákone neexistuje priama skutková podstata „náhradné materstvo“. Účasť na náhradnom materstve nie je trestným činom, pokiaľ ju nemožno podsunúť pod iné trestné ustanovenie. Situácie okolo surogácie môžu kolidovať s ustanoveniami trestného práva, najmä v oblasti obchodovania s ľuďmi alebo neoprávnených adopcií.
Riešenia a praktické postupy v súvislosti so zápisom dieťaťa a občianstvom
Nie je trestné „dať si vynosiť“ dieťa v cudzine: Mnohé slovenské páry hľadajú pomoc v zahraničí, kde je náhradné materstvo legálne alebo tolerované. Samotné absolvovanie surogačného programu v cudzine nie je trestným činom pre slovenských občanov. Najväčšou komplikáciou je právne postavenie dieťaťa narodeného cez náhradnú matku v cudzine po príchode na Slovensko. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila, bez ohľadu na genetickú väzbu. Zahraničný rodný list môže uvádzať ako matku Slovenku, čo vedie k odporu zo strany matriky a riziku odmietnutia zápisu s odkazom na verejný poriadok SR. V praxi sú potrebné dodatočné kroky - uznanie otcovstva, adopcia alebo iné súdne konania, aby dieťa získalo slovenské občianstvo a právne vzťahy boli jasné.
Vzťah k občianstvu a rodnému listu po návrate: Ak dieťa narodené v zahraničí získa slovenské občianstvo, je potrebné vyžiadať slovenský rodný list prostredníctvom osobitnej matriky a vyhotovenie úradného prekladu. V prípade nezrovnalostí medzi zahraničnými dokumentmi a slovenskou verejnou sústavou je často nutné vypracovať súdne rozhodnutie o uznaní otcovstva a následné adopčné konania, aby sa stabilizovalo rodinné právo dieťaťa. ESĽP skúma prípady cezhraničného náhradného materstva, ktoré vyvolávajú otázky o práve dieťaťa na rodinný a súkromný život podľa dohôd o surogácii a o tom, ako sú tieto dohovorené vzťahy uznávané v jednotlivých štátoch. Rodina sa tak mení na dynamický koncept, kde nielen biologická väzba, ale aj právne uznanie a sociálny kontext určuje rodinnú realitu a práva dieťaťa.
V prípade ČR a ďalších štátov si treba uvedomiť rozdiely v prístupe a prínosoch legislatívy. Česká republika má svoje špecifiká - surogácia je vnímaná v sivej zóne, no zákon určuje, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Aj keď slovenský pár využije služieb českých kliník, výsledok v podobe uznania matky môže vyžadovať súdne konania a adopciu zo strany biologických rodičov. Česká legislatíva tiež povoľuje adopciu dieťaťa zo strany biologickej matky (osvojenie), čím sa završuje právny vzťah a získavajú sa všetky práva k dieťaťu. Český OZ tiež stanovuje, že adopcia medzi príbuznými nie je predpokladaná, a preto sa často využíva kombinácia uznania otcovstva a následnej adopcie zo strany objednávateľa.
Na záver: rodný list a legislatíva SR sú predmetom širokej diskusie, kde ústavný zákaz surogácie definuje jasné mantinely. Avšak praktické problémy - uznanie rodičovstva, občianstvo a zápis do rodného listu dieťaťa narodeného v zahraničí - vyžadujú komplexné právne kroky a spoluprácu s príslušnými úradmi. V súlade so súčasnou praxou a judikatúrou ESĽP je cieľom zabezpečiť práva dieťaťa na rodinný a súkromný život bez diskriminácie a bez zbytočných právnych prekážok, a zároveň chrániť reprodukčné práva všetkých zúčastnených osôb v medzinárodnom kontexte.