Náhradné materstvo, známe aj ako surogátne materstvo, je proces, pri ktorom žena vynosí a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár. Táto téma vyvoláva na Slovensku intenzívne diskusie, najmä v súvislosti s legislatívnymi návrhmi a etickými otázkami, ktoré s ňou súvisia.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) nedávno predstavilo osem návrhov na legislatívne zmeny, medzi ktorými je aj riešenie problematiky náhradného materstva. KDH vníma surogátne materstvo ako „zavrhnutiahodné zneužívanie ťažkej situácie žien a konanie, ktoré je v príkrom rozpore s požiadavkou chrániť ľudskú dôstojnosť“. Podľa ich slov, krízy vo svete a sociálne rozdiely viedli k situáciám, kedy niektoré páry zneužívajú ženy na donosenie detí „v skúmavke“ oplodnených.
Hoci je surogátne materstvo slovenským zákonom o rodine vylúčené, KDH argumentuje, že sa táto legislatíva obchádza, a preto navrhuje jeho explicitné zakázanie v zákone. Zákon o rodine v paragrafe 82, odseku 1 uvádza, že „matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila“. Nasledujúci odsek dva dodáva, že „dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore s odsekom 1, sú neplatné“. Týmto znením je legálnosť surogátneho materstva na Slovensku v zásade vylúčená.
Surogácia v sivej zóne
Slovensko nie je v tejto otázke izolované. Možnosť získať dieťa prostredníctvom náhradnej matky existuje v susednej Českej republike. Hoci je aj tam surogátne materstvo v právnom zmysle v „sivej zóne“, štát túto prax toleruje. Občiansky zákonník umožňuje relatívne bezproblémové osvojenie dieťaťa párom, ktorý si ho „objednal“. Česká legislatíva nedávno uľahčila osvojenie aj pre rovnopohlavné páry.
V Česku platí zásada, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Celý proces zjednodušene vyzerá tak, že surogátka uzná za otca dieťaťa muža z „objednávateľského páru“. Po pôrode a uplynutí šestonedelia sa vzdá svojich rodičovských práv a dieťa je následne právne voľné na osvojenie partnerkou muža, ktorý je už zapísaný ako otec dieťaťa.
V prípade, ak zo žiadnej strany nepríde námietka a pochybnosť o materstve, podľa slovenského zákona o rodine súd nemá dôvod skúmať okolnosti pôrodu.
České kliniky s detailným návodom
Možnosť surogátneho materstva v Česku nie je len teoretická. Ponúkajú ju kliniky asistovanej reprodukcie, ktoré sú prezentované ako posledná možnosť pre páry s problémami s počatím. Jednou z nich je česká klinika Reprofit, ktorá má pobočky aj na Slovensku.
Klinika Reprofit ponúka slovenským párom možnosť absolvovať procedúru surogátneho materstva priamo v Česku. Kliniky Reprofit patria do skupiny FutureLife, ktorá vlastní kliniky asistovanej reprodukcie v niekoľkých európskych krajinách.
Iná česká klinika, Repromeda, ponúka kompletný servis vrátane nájdenia náhradnej matky. Táto klinika aktívne vyhľadáva ženy, ktoré by boli ochotné vynosiť dieťa pre iný pár. Proces náhradného materstva opisujú ako „veľmi náročný proces pre biologických rodičov aj náhradnú matku, preto k nemu lekári pristupujú len v odôvodnených prípadoch“. Najčastejšími dôvodmi sú zdravotné problémy ženy znemožňujúce otehotnenie alebo donosenie dieťaťa.
Stránka kliniky Repromeda ponúka aj návod na výber náhradnej matky: „Môže to byť niekto vo vašom okolí - kamarátka, vaša mama alebo žena, ktorú nájdete v inzeráte.“ V prípade, že vhodná žena nie je v okolí, klinika ponúka pomoc pri jej hľadaní.
Proces pokračuje tým, že keď náhradná matka otehotnie, biologický otec dieťaťa s jej súhlasom uzná svoje otcovstvo. Po narodení dieťaťa okamžite prechádza do starostlivosti biologických rodičov. Z právneho hľadiska je však matkou žena, ktorá dieťa porodila. O osvojení dieťaťa musí rozhodnúť príslušný súd a súhlasiť s ním musia obaja zákonní rodičia - náhradná matka a otec.
České právne poriadky surogátne materstvo explicitne neupravujú, preto je počas celého procesu dôležitá prítomnosť právnika. Česko sa hlási k zásade, že ľudské telo nesmie byť predmetom obchodu. Surogácia je preto prezentovaná ako altruistická služba. Náhradné materstvo ako také nesmie byť nijako honorované, náhradná matka má právo len na kompenzáciu ušlej mzdy, liečby, cestovných nákladov a podobne.
Kliniky sa zbavujú zodpovednosti za dohodu medzi párom a surogátkou vyhlásením, že do výšky kompenzácie nijako nezasahujú. Samotná služba surogácie je však pre kliniku biznis, za ktorý sa platí. Spoplatnené sú lekárske úkony, vyšetrenia a psychologické konzultácie.
Pre ženy, ktoré by mali záujem byť náhradnými matkami, existujú podmienky: vek 18 - 39 rokov (s možnosťou výnimky), predchádzajúce pôrody bez komplikácií, platné zdravotné poistenie v Česku, slobodný alebo rozvedený stav a výborný zdravotný stav.
Slobodné alebo rozvedené ženy sú preferované, aby sa predišlo komplikáciám s určením otcovstva v prípade vydatých žien.
Surogátky na inzerát
O tom, že surogácia sa týka aj Slovenska, svedčia mediálne výstupy o slovenských pároch, ktoré absolvovali tento proces v zahraničí, napríklad v Česku alebo v USA. Hľadanie vhodnej surogátky nie je na Slovensku také náročné, ako by sa mohlo zdať. V diskusných fórach a na sociálnych sieťach sa objavujú záujemcovia aj potenciálne surogátky.
Obchod s ľuďmi
Napriek argumentom o altruizme a nezištnej pomoci, v prípade surogácie ide vo svojej podstate o obchodovanie s ľuďmi. Deti sa stávajú tovarom a surogátky výrobnými prostriedkami. Obchádza sa to rôznymi kompenzáciami a benefitmi.
Existujú aj otvorene komerčné formy surogácie, napríklad v Kalifornii, Indii a do nedávna na Ukrajine. V Indii sú častými obeťami chudobné ženy, ktoré sú do surogácie nútené. V prípade neúspešného tehotenstva ženy často nedostanú žiadne peniaze a odnášajú si zdravotné následky.
Prípad austrálskeho páru, ktorý si „objednal“ dieťa v Thajsku a následne odmietol dieťa s Downovým syndrómom, ilustruje krutú realitu.
Narodila som sa z náhradného materstva a teraz bojujem proti nemu. Tu je môj prejav: Olivia Maurel
Politická diskusia
Diskusia v slovenskom parlamente je ostrá. Poslanci sa pýtajú, čo s chorými deťmi narodenými v rámci surogácie, ak bola objednávka na zdravé dieťa. Niektorí nie sú priaznivci surogátneho materstva, ale rešpektujú rôzne pohľady.
Podľa poslanca Tomáša Szalaya (SaS) by zákaz mohol situáciu ešte zhoršiť.
Ústavný zákaz vs. Zákaz v ústave verzus status quo
Náhradné materstvo nebolo na Slovensku nikdy legálne upravené ani povolené. Už pred ústavnou zmenou platilo, že matkou dieťaťa je žena, ktorá ho porodila, a akékoľvek dohody obchádzajúce túto zásadu boli neplatné.
V septembri 2025 parlament schválil ústavný zákon, ktorý explicitne zakazuje náhradné materstvo priamo v Ústave SR. Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje.
Zakotvenie zákazu priamo v ústave má najmä symbolický a preventívny význam. Bežným zákonom nemožno náhradné materstvo zaviesť ani legalizovať bez zmeny ústavy.
Odborníci však upozorňujú, že samotný ústavný zákaz bez ďalších krokov nemusí mať výrazné praktické účinky.
Samotná surogácia vs. trestné právo
Ústavné zakotvenie zákazu neznamená automaticky zavedenie nového trestného činu. V Trestnom zákone neexistuje priama skutková podstata „náhradné materstvo“. Účasť na náhradnom materstve nie je trestným činom, pokiaľ ju nemožno podsunúť pod iné trestné ustanovenie.
Situácie okolo surogácie však môžu kolidovať s ustanoveniami trestného práva, najmä v oblasti obchodovania s ľuďmi alebo neoprávnených adopcií.
Nie je trestné „dať si vynosiť“ dieťa v cudzine
Mnohé slovenské páry hľadajú pomoc v zahraničí, kde je náhradné materstvo legálne alebo tolerované. Samotné absolvovanie surogačného programu v cudzine nie je trestným činom pre slovenských občanov.
Najväčšou komplikáciou je právne postavenie dieťaťa narodeného cez náhradnú matku v cudzine po príchode na Slovensko. Slovenské právo trvá na tom, že matkou je žena, ktorá porodila.
Riešením býva osvojenie dieťaťa objednávateľkou, aby sa stala jeho zákonnou matkou.
tags: #nahradne #materstvo #na #slovensku