Priemerná očakávaná dĺžka života ľudí narástla medzi rokmi 2000 a 2016 o päť a pol roka. Vo štvrtok to vo výročnej štatistickej správe oznámila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorú citovala tlačová agentúra DPA. Ľudia, ktorí sa narodili v roku 2000, môžu dúfať, že sa dožia 66,5 roka; u detí, ktoré sa narodili o 16 rokov neskôr, sa maximálny očakávaný vek zvýšil na 72,0 roka. Vyplýva to z najnovších dostupných údajov medzinárodnej organizácie patriacej do systému OSN.
V rozpore so stúpajúcim trendom vo väčšine krajín sa dĺžka života v Spojených štátoch v posledných niekoľkých rokoch skrátila. Priemerná očakávaná dĺžka života ľudí v USA sa pri narodení skrátila zo 79 v roku 2014 na 78,5 roka v roku 2016. Tento trend skracovania sa pripisuje úmrtiam na predávkovanie drogami a samovraždám, uviedlo koncom vlaňajška americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Ďalším faktorom je obezita, uviedla vo štvrtok vo švajčiarskej Ženeve riaditeľka WHO pre spracovanie údajov Samira Asmová.
Celosvetovo zozbierané údaje tiež ukazujú výrazný vekový rozdiel medzi starými bohatými a starými chudobnými ľuďmi vo svete. V Spojených štátoch druhý rok po sebe klesla očakávaná stredná dĺžka dožitia. Optimisti všetkých krajín sa môžu tešiť. Jej údaje tiež hovoria, že ľudia dnes na Zemi žijú dlhšie ako kedysi. Na Slovensku bol podľa WHO tento údaj v roku 2016 77,4 roka (u mužov 73,8, u žien 80,9). Za najlepšími krajinami v Európe zaostávame asi o päť či šesť rokov. „Na Slovensku stredná dĺžka života kontinuálne rastie. Stále však chytáme zajaca (západné krajiny) za chvost,“ hovorí demograf Branislav Bleha.
„Tu sme na tom zle. Tento údaj však nie je taký „tvrdý“ a nespochybniteľný. Na svete za posledný rok narástla očakávaná stredná dĺžka dožitia takmer vo všetkých štátoch. Existuje len pár krajín, kde očakávaná stredná dĺžka dožitia klesá. Sú to štáty ovplyvnené konfliktmi ako Somálsko, Afganistan či Líbya. Jedinou krajinou, kde nie je vojna, no posledné dva roky tu podľa údajov WHO klesla očakávaná stredná dĺžka života, sú Spojené štáty americké (zo 79 na 78,5 roka).
„Je to výnimočné aj z pohľadu histórie. Súčasný pokles sa spája s inou pandémiou.“ Ľudia sa opäť pýtajú: čo spôsobuje pokles a čo môžeme očakávať do budúcnosti? V roku 2017 zomrelo v Spojených štátoch na predávkovanie drogami a opioidnými liekmi vyše 70-tisíc ľudí, čo je štvornásobný nárast v porovnaní s rokom 2000. Epidémia súvisí s tým, že americkí doktori pred dvadsiatimi rokmi začali predpisovať lieky na bolesť na podobnej báze ako heroín, čo vedie k závislosti a prechodu na heroín alebo fentanyl.
Na predávkovanie zomierajú ľudia v takmer všetkých vekových kategóriách. Druhým faktorom je nárast počtu samovrážd. V roku 2017 si vzalo život vyše 47-tisíc Američanov. Tretím faktorom sú ochorenia pečene. Celosvetové údaje WHO o očakávanej strednej dĺžke dožitia ukazujú, že rozdiely medzi bohatými a chudobnými štátmi sa znižujú, no stále sú veľké. Ženy sa dožívajú vyššieho veku ako muži, čo je čiastočne biologicky dané a tiež ovplyvnené správaním a vyhľadávaním lekárskej pomoci.
Podľa WHO je to aj tým, že keď muži a ženy čelia rovnakej chorobe, muži menej často vyhľadajú lekársku pomoc ako ženy. Medicína ide dopredu a ľudia sa dožívajú stále viac, je pravdepodobné, že to bude pokračovať. „Tí, ktorých sa zastropovanie dotkne, budú žiť dlhšie ako dnešní dôchodcovia.“
Stredná dĺžka života pri narodení, známa aj ako nádej dožitia pri narodení, je kľúčovým ukazovateľom kvality života v danej krajine. Táto štatistická predpoveď udáva, akého veku sa priemerne dožijú ľudia narodení v určitom období a mieste. Rozlišuje sa pohlavie. Ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ.
Historický vývoj a porovnania v Európe a vo svete
Historický vývoj na Slovensku: Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad 30 rokmi. K nárastu došlo najmä po roku 1900. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a v období 1990-2019 sa život Slovákov v podstate kontinuálne predlžoval. V roku 2020 sa Slováci dožili v priemere takmer 77 rokov (muži 73,5, ženy 80,2).
V roku 2023 na Slovensku stúpla stredná dĺžka života na 78,2 roka (EU 81,4 roka). Rozdiely medzi pohlaviami pretrvávajú: ženy 81,5 roka, muži 74,9 roka. Najväčšie rozdiely medzi pohlaviami sú v Lotyšsku, Litve a Estónsku. Ženy vo všeobecnosti žijú dlhšie než muži; priemerný vek žien je vyšší aj v roku 2023 (na Slovensku 81,5 rokov).
V kontexte sveta bola priemerná dĺžka života na začiatku 19. storočia menej než 30 rokov a do roku 2023 v EÚ dosiahla 81,4 roka, pričom na Slovensku 78,2 roka. Svetový priemer v roku 2023 bol vyšší ako v roku 1950, keď bol len 28,5 roka; do roku 2050 sa očakáva, že svetový priemer dosiahne približne 77,3 roka. Rozdiely medzi regiónmi sa znižujú najmä v Ázii, ktorá doháňa Európu a Severnú Ameriku.
Podľa údajov z OSN sa v Ázii očakávaná dĺžka života v rokoch 1950-2000 zvýšila o viac než 25 rokov, čo znížilo rozdiel voči Severnej Amerike a Európe z viac než 20 rokov na menej než 10 rokov. Do roku 2050 sa predpokladá, že Ázia takmer doženie západný svet a dosiahne takmer 80 rokov.
Vplyv pandémie a ďalšie faktory
Pandémia COVID-19 skrátila očakávanú dĺžku života pri narodení v roku 2020 takmer v polovici členských štátov EÚ. Vedci zdôrazňujú, že ochorenia a rizikové faktory ako obezita, alkohol, fajčenie a nezdravý životný štýl zostávajú dôležitými deterministami dĺžky života aj po pandémii. Na Slovensku aj vo svete sa však dĺžka života postupne zotavuje a navracia sa k predpandemickej úrovniam, prípadne ich prekonáva.
| Krajina | Odhadovaná priemerná dĺžka života (narodení) 2016 | Odhad 2023 |
|---|---|---|
| Slovensko (muži) | 73,8 | 74,9 |
| Slovensko (ženy) | 80,9 | 81,5 |
| EU priemer (muži) | 78,0 | 78,7 |
| EU priemer (ženy) | 84,0 | 84,0 |
Okrem pandémií existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú strednú dĺžku života: zdravotná starostlivosť, životný štýl, životné prostredie a socioekonomické faktory. Detská úmrtnosť zohráva významnú úlohu pri globálnom náraste očakávanej dĺžky dožitia. Na Slovensku sú špecifické demografické trendy spojené s stredným vekom populácie a podielom osôb v poproduktívnom veku, čo vplýva na ekonomické zaťaženie systému.
V Európe je dlhodobý trend, že očakávaná dĺžka života je vyššia u žien než u mužov. Rozdiely medzi krajinami a regiónmi sú stále výrazné, avšak trend znižovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými štátmi pokračuje vďaka lepšiemu prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a hygienickým službám.
Zhrnutie a aktuálne čísla
Najnovšie dostupné údaje ukazujú, že svetový priemer očakávanej dĺžky života sa zvyšuje, pričom rozdiely medzi regiónmi sa znižujú. Európske metriky ukazujú, že došlo k návratu na predpandemickú úroveň v roku 2023 a že kontinuita rastu sa očakáva aj na Slovensku.