Ezop, dá sa povedať, patrí k najznámejším a najlepším bájkarom. Žil v Grécku, a to približne v 6. storočí p.n.l. Najprv treba podotknúť, že jeho prvé diela neboli zapísané, ale len prednášané ústne. Zápisu sa dočkali v 3. storočí p.n.l. O jeho živote sa nám veľa nedochovalo. Mnohí tvrdia, že sa s veľkou pravdepodobnosťou narodil ako otrok a neskôr veľa cestoval. Iné informácie tvrdia, že bol duševne chorý. Ale je to vôbec podstatné? Jeho diela hovoria v jeho prospech a sú známe zaiste po celom svete.
V jeho bájkach vystupujú zvieratá, niekedy aj veci, ktoré sa chovajú ako ľudia - rozprávajú, uvažujú, atď. V jeho tvorbe hľadalo inšpiráciu množstvo známych autorov, ako napr. Zakladateľ gréckej bájky Ezop žil v 6. storočí pred Kristom, údajne pochádzal z Malej Ázie, žil v Aténach a na ostrove Samos. Dodnes patrí k najznámejším bájkarom a jeho sláva sa vyrovná Homérovej. O jeho živote sa toho veľa nevie, pravdepodobne sa narodil ako otrok a počas svojho života veľa cestoval. Iné zdroje uvádzajú, že bol mrzák a telesne chorý.
Svoje bájky prednášal ústne. Boli to krátke prozaické príbehy so stručným dejom, v ktorých vystupovala ustálená skupina postáv, najmä zvierat a rastlín, ktoré nadobúdajú ľudské vlastnosti a stávajú sa typom, nositeľom určitého charakteru. Často sa v nich objavujú aj skutoční ľudia a postavy gréckych bohov a časté sú aj dialógy, ktoré dodávajú bájkam spád a zvyšujú dramatickosť a dynamiku príbehov. Každá bájka zvyčajne obsahuje na konci didaktické ponaučenie.
Ezopove diela sa časom stali známe po celom svete (napr. Silný lev, Pyšný orol, Chytrá líška atď.). Až v 3. storočí pred n.l. boli Ezopove bájky zaznamenané písomne a neskôr spracované vo veršovanej podobe v rímskom prostredí (Demétrios Falerón, autor latinského veršovaného textu je Phaedrus). V našom prostredí boli antické bájky známe už v stredoveku, objavujú sa napríklad v Prostějovskej zbierke zo 16. storočia. V roku 1791 vydal Václav Matěj Kramerius Ezopove bájky a neskôr Václav Rodomil Kramerius vydal ich preklad pod názvom Obnovený Ezop.
Z novších prekladov pripomeňme preklady Rudolfa Kuthana, ktoré vyšli pod názvom Ezopove bájky (Praha: Česká grafická únia, 1941); Ezop (Červený Kostelec: Doležalovo nakl., 1944); Ezopove bájky (Praha: Mladá fronta, 1975). Svět ezopských bajek (Rudolf Kuthan, Václav Bahník, Jiří Valeš; Praha: Svoboda, 1976) a Pavlem Šrutom převyprávěné a ilustracemi Miloslava Jágra doplněné Ezopovy bajky (Praha: Albatros, 1998). Šrutova práca bola pozitívne hodnotená odbornou verejnosťou a často sa označuje za prvú skutočne modernú adaptáciu Ezopa pre detského čitateľa v českém prostředí. M. Jágr obdržal za ilustrácie bajiek Zlatou stuhou.
Ezop bol starogrécky bájkar asi zo 6. stor. pr.n.l. Ezopove prozaické bájky sa šírili ústne, čerpajúc aj z Orientu. Bol ázijského pôvodu, otrok z Frýgie alebo Lydie, pravdepodobne strávil istý čas s Tálesom z Milétu. Na svojich cestách rozprával a vymýšal bájky, ktoré sa šírili po ostrovoch Egejského mora a po Helade. Svojou iróniou urazil Delfanov, ktorí ho obžalovali zo svätokrádeže a nespravodlivo ho poslali na smrť - čvarga, kňazi a veriaci ho päsťami udierali, až ho sotili do hlbín mora. Vyše 350 bájok obsahuje ezopovská zbierka, no nedá sa rozpoznať, ktoré z nich sú skutočne Ezopove.
Aristofanes využíva vo svojich komédiách Ezopove bájky, Sokrates niektoré z nich pred smrťou zveršoval. Ezopovi v Aténach postavili sochu na jeho večnú slávu. V 3. stor. p.n.l. vznikla zbierka Zobrané Ezopove rozprávania. Ezop (asi 6. storočie p.Kr.) podľa ústnej tradície bol Ezop pôvodne otrokom a do Grécka sa dostal z Trácie alebo Frýgie. Patrí dodnes k najznámejším bájkarom a pôsobil v Grécku asi v 6. storočí pred Kr. Jeho tvorba sa spočiatku prednášala len ústne a zozbieral ju až v 3. storočí pred Kristom Demetrios Falérsky.
O jeho živote toho nie je veľa známe, narodil sa pravdepodobne ako otrok v Sardách v Malej Ázii, neskôr žil v Aténach a na ostrove Samos. Za svojho života veľa cestoval. Pravdepodobnejšia verzia uvádza, že bol mrzák a telesne chorý, no aj tak pokračoval v rozprávaní bájok, ktoré sa šírili po ostrovoch Egejského mora a po Helade. Pútnikov prehľadávali a u Ezopa sa pohár akože našiel. Smrťou ho položili, aj keď bol známy a vzdelaný.
- Didaktické ponaučenie v každej bájke
- Antropomorfizácia postáv: zvieratá a rastliny ako ľudia
- Vplyv na literatúru a divadlo starovekého Grécka
- Postavenie Ezopa v Aténach a jeho kultúrna sláva
Vynechať nemôžeme, že Ezopove diela mali významný vplyv na rozvoj bájok ako literárneho žánru a na kultúrny vývoj po celej Európe. Zapájali sa do dialógov a komédií Aristofanesa, inšpirovali filozofov aj učiteľov morálnych ponaučení. Diela Ezopa sa od jeho ústneho podania cez písomné záznamy až po moderné adaptácie stále vyhľadávajú ako bohatý zdroj poučení, humoru a reflexie ľudského správania.
| Fakty o Ezopovi | Popis |
|---|---|
| Obdobie | 6. storočie p.n.l. |
| Pôvod | Odhady: Trácia alebo Frýgia, Ázia |
| Spôsob šírenia | Ústne, neskôr zapisované |
| Typ diel | Bájky so zvieratami a ľudskými vlastnosťami |
| Poučenie | Didaktické ponaučenie na konci bájky |
V dnešnom zobrazení Ezopových bájí nachádzame množstvo verzií, ktoré si kladú za cieľ priblížiť pôvodný význam a zároveň adaptovať príbehy pre nové publikum. Niektoré preklady zdôrazňujú jazykové nuansy, iné zas inovujú estetiku a vizuálne podanie príbehov pre deti aj dospelých.