Niektoré ženy už v detstve vedia, ako sa budú ich budúce deti volať. Niektorí muži túžia po tom, aby sa ich syn volal práve po nich alebo po ich otcovi. V kresťanských kruhoch panuje názor, že v Biblii bol práve otec ten, ktorý dával dieťaťu meno. Ani v takej silne patriarchálnej spoločnosti, akou bol Izrael, sa však rodiny nevyhli tomu, že mená dávali deťom matky. Stretávame sa s tým už pramatky Evy. Pozrime sa na ďalšiu dvojicu - Elkána a Anna. Elkána bol vážený muž, ktorý mal dve ženy - Annu a Fenenu. Hoci Annu veľmi miloval, jej lono ostávalo neplodné, a Fenena mala synov i dcéry. Anna sa modlila v chráme a prosila o dieťa a Boh jej prosbu vypočul. Iným prípadom bola Jakubova manželka Ráchel. Ako ideál sa opäť ukazuje zlatá stredná cesta. Meno pre dieťa by malo byť vaším spoločným rozhodnutím - tak, aby boli spokojní ocko i mamka. Často sa však stretávame s tým, že do výberu mena sa zapája celá rodina. Deti, babky, dedkovia, strýkovia a tety sa nestrádajú komentovať a zasahovať do vašej voľby. Mal by sa volať tak a tak, toto meno sa predsa dedí v našej rodine už generácie! Ak sa vaše dieťa narodí na Slovensku, môže mať maximálne tri krstné mená, z toho ani jedno nesmie byť hanlivé a prvé meno sa nesmie zhodovať s menom žijúceho súrodenca. V praxi - nemôžete mať synov, ktorí sa budú volať Ján Peter, Ján Pavol, Ján Filip, ale môžete mať synov, ktorí sa budú volať Peter Ján, Pavol Ján, Filip Ján. Taktiež nemôžete dať dievčaťu chlapčenské a chlapcovi dievčenské meno. Meno tiež nemôže byť skomolenina, spojenie dvoch slov, pomenovanie veci alebo číslo.
Praktické pravidlá a pôvod mien
Niektoré mená majú svoje konkrétne pôvody a významy. V Starom zákone rodičia často dávali deťom mená s významom ako Holubica, Škorica, Palmová ďatľa, Pán je bojovník, Boží dar, Omilostená a iné. Ak vás zaujíma význam vybraného mena, overte si ho v literatúre alebo na internete. Zatiaľ čo pred niekoľkými desiatkami rokmi kraľovali v rebríčkoch slovenských mien Peter, Ján, Pavol či Jozef a medzi ženami Mária, Anna alebo Katarína, dnes je všetko inak. V roku 2020 sa do prvej desiatky chlapčenských mien dostali Jakub, Michal, Samuel, Adam, Tomáš, Filip, Oliver, Martin, Matej, Lukáš a medzi dievčatami kraľovali Ema, Sofia, Nina, Viktória, Eliška, Natália, Nela, Sára, Mia a Hana.
Výber mena ako spoločné rozhodnutie
Zlatá stredná cesta: meno pre dieťa by malo byť vaším spoločným rozhodnutím - ocko aj mamka by mali s menom súhlasiť. Často sa však stretávame s tým, že do výberu mena zasahuje celá rodina. Mal by mať meno, ktoré je prijateľné pre všetkých a zároveň vyjadruje jedinečnosť páru. Preto sa oplatí skúsiť 6 tipov expertov na mená:
- Popularita mena - vyváženosť medzi trendy a bežnosťou, aby dieťa nebolo ani príliš excentrické, ani neviditeľné.
- Vážnosť mena - zvážiť, ako meno znie v dospelosti a pri kariére.
- Kombinácia s priezviskom - dlhšie meno s krátkym priezviskom a naopak; hlásky a plynulosť.
- Význam, symbolika, rýmovanie - citlivosť na symboliku a možné vtipy či hanlivé spojenia.
- Skúška znelosti - prečítanie mena nahlas, hurikán alebo pieseň na zistenie, či znie prirodzene.
- Písanie mena - zvážiť možnosti obchodných či administratívnych formulárov a výslovnosť v cudzích jazykoch.
Príklady pôvodu a významov vybraných mien
V praxi rodičia často sledujú, odkiaľ meno pochádza a čo znamená. Tu je stručné zhrnutie niektorých pôvodov a významov prezentovaných v zozname mien:
- Anna - hebrejského pôvodu, význam „milá“, „milostná“.
- Elena - grécky pôvod, znamená „svetlo“; Elena aj Helena sú varianty.
- Mária - hebrejského pôvodu, význam „milovaná bohom“.
- Lucia - latinského pôvodu, znamená „svetlá“, „žiariaca“.
- Natalia - latinského pôvodu, význam „dieťa Vianoc“.
- Jozefína - hebrejského pôvodu, význam „Boh pridá, rozhojní“.
- Adéla - hebrejského pôvodu či germánskeho vplyvu, význam „ušľachtilá“ alebo „pramaterská“.
- Kvetoslava - českého pôvodu, znamená „sláviaca kvety“.
Praktické tipy pre zábavu a vyhýbanie sa problémom
Pri výbere mena je užitočné vyskúšať ho s priezviskom, aby ste predišli nežiaducim znelostiam. Skúste si meno napísať a zistiť, či kombinácia meno - priezvisko alebo priezvisko - meno nevytvára nevhodné výrazy či skratky. Pozor aj na iniciálky - niektoré kombinácie môžu vyvolať vtipy. Dĺžka mena sa môže prispôsobiť dĺžkou priezviska: ak máte dlhé priezvisko, vhodné bývajú kratšie mená, a naopak.
Od výberu k rodokmeňu a inšpiráciám
Rodokmeň môže pomôcť pri hľadaní mena - sadnite si s partnerom večer k papieru a skúste si spísať mená od predkov, ktoré by mohli slúžiť ako inšpirácia. Zvážte aj názory expertov na mená, ako napríklad profesionálov poskytujúcich kalendár mien, či možnosti vyhľadať ďalšie inšpirácie v rôznych oblastiach ako filmy, cestovanie alebo sny. Niektorí ľudia dokonca skúmajú a skúšajú mená v praxi, či znejú prirodzene pri hlasnom vyslovení.
Závažné aj veselé momenty výberu mena
Je bežné, že rodičia vtláčajú do výberu mena rodinné tradície alebo preferencie po predkoch. Niekedy sa však pristúpi k zmenám po narodení dieťaťa alebo si rodičia uvedomia, že vybrané meno dieťaťa neodráža jeho povahu. V zahraničí existuje aj profesionálna poradňa mena, ktorá navrhuje mená podľa temperamentu dieťaťa. V prípade Slovenska sa podobné situácie môžu týkať zmeny mena po narodení či menej tradičných volieb, ale vždy je rozhodnutie na rodičoch.
Tipy na zoznam mien a ich pôvody (výpočet)
Tu je krátky výber mien s význammi a stručnými údajmi o pôvode:
- Ana - hebrejského pôvodu, milá; Anna, Anabela, Anežka - rôzne varianty.
- Tomáš - aramejského pôvodu, „dvojník“; Tomáš aj Tomáško.
- Elena - grécky pôvod, svetlo; Elena, Helena, Eleonóra.
- Mária - hebrejský pôvod, milovaná bohom; viacero foriem v rôznych jazykoch.
- Jozefína - hebrejský pôvod, Boh pridá; variácie ako Jozefína, Jožka.
Keď už ste si vybrali meno pre dieťa, skúste si povedať všetky variácie jeho mena. Ako ho budú volať kamaráti? Ako starí rodičia? Meno Dorota napríklad znie krásne detsky ako Dorotka, no Dora vyslovené s hanlivým podtónom evokuje slovenské klasické rozprávky.
Príbeh a výzva: príliš voľba mena
V zahraničí existuje aj trend „poradkyňa mena“, ktorá na základe charakteru dieťaťa navrhuje najvhodnejšie meno. V prípade Slovenska sú zvyky odlišné, no zmysel zostáva: meno je niečo, čo dieťa ponesie celý život. Meno nielenže musí znieť dobre, ale aj niesť význam a pozitívny odkaz, ktorý bude dieťa nosiť so sebou.