Narodenie Márie otvára ročný cyklus veľkých liturgických sviatkov. „Dnešné slávenie je pre nás začiatkom sviatkov,“ takto píše Andrej Krétsky. „Dnes je začiatok spásy sveta - dodáva Ján Damascénsky -, prevolávajte na slávu Pánovi, spievajte, jasajte.“ Dievčatko dostalo meno „Mária“. Podľa učencov meno „Mária“ pochádza z hebrejského Miryàm, čo znamená „milovaná Bohom“; podľa svätého Gregora z Nyssy znamená „dar prijatý od Boha“, a podľa svätého Maxima Vyznávača znamená „osvietiteľka“.
Prečo bol za dátum vybraný 8. septembra? Sviatok pochádza približne z 3. storočia; v 6. storočí ho zaviedli v Konštantínopole za vlády cisára Justiniána. V polovici 7. storočia tento sviatok inšpiruje Jakubovo protoevangelium, apokryfnú knihu, a preto nie je uznané Cirkvou za posvätné. V Jakubovom protoevangeliu sa nachádza veľa informácií o Máriinom detstve. Zjavuje sa večný Boží plán, začína sa obnova ľudstva, napĺňajú sa proroctvá, pretože neplodná Anna konečne porodila „Božiu dcéru“.
Ikonografia narodenia podľa Jakubovho protoevangelia často zobrazuje Máriu v náručí pôrodnej asistentky alebo v chrámovej atmosfére; niektoré ikony neobsahujú postavu Joachima. Na veci sa kladie dôraz na posvätnú atmosféru chrámu a na to, že Mária bude novým chrámom, v ktorom prebýva Kristus, Spasiteľ. Joachim a Anna sa stali hodnými dostať dar pre svoju horlivosť a spôsob života, ako to dosvedčuje ich príbeh.
Podľa tradície už v 4. storočí dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na počesť Narodenia Presvätej Bohorodičky; sviatok sa spomína v liturgickom kalendári už za pápeža Gelásia (492-496). Nasledujúce dni pripomínajú ďalšie mená a udalosti: Joachima a Annu a ich úctu Spasiteľovi. Východná Cirkev spomína 9. septembra tiež deň Spasiteľových predkov, keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista.
- Narodenie Presvätej Bohorodičky patrí medzi dvanásť veľkých cirkevných sviatkov vo východných cirkvách a slávi sa 8. septembra.
- Cirkev učí, že Evanjelium zo života Panny Márie je Epickým textom Apokryfov, ktoré sú doplnením k kanonickým spisom a objasňujú jej narodenie, detstvo a mladosť.
- Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je Jakubovo protoevangelium, písané okolo roku 140.
Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, a preto sa v ňom vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu, zasvätenie Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Na základe Jakubovho protoevangelia boli zavedené tieto cirkevné sviatky: počatie sv. Anny, Narodenie Presv. Bohorodičky, Uvedenie do chrámu a sviatky Joachima a Anny. Narodenie Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci presný čas objavenia v liturgii nie je istý.
Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena postavila chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky v Jeruzaleme. V liturgickom roku sa sviatok spomína už v 5. Stichirách a hymnach; patriarcha Anatolij, Štefan Jeruzalemský, sv. Andrej Krétsky a sv. Ján Damascénsky a ďalší prispeli k jeho rozšíreniu. Z východu sa sviatok rozšíril na západ v 7. storočí, najskôr do Ríma a potom do celej západnej cirkvi. Dátum 8. septembra je spojený s deviatimi mesiacmi od počatia Presvätej Panny Márie.
Cirkev tiež pripomína, že človek sa rodí, aby žil v Božom pláne; každé narodenie je predurčené Bohom. Narodenie Božej Matky je účasťou na narodení Krista a predstavuje nádej pre ľudstvo. V Kontexte Vladárkinej úcty je Mária vzorom poníženia, čistoty a modlitby. Rusko a slovanstvo si uctievajú Pannu Máriu prostredníctvom sviatkov ako Pokrov a Sedembolestná Panna Mária, pričom Pokrov sa zvlášť teší veľkej úcte medzi slovanskými národmi.
V slovenských tradíciách Sedembolestná Panna MáriaŠaštínska symbolizuje ochranu a príhovor. Vyskytujú sa aj mnohé umelecké výtvory a kultúrne prejavy, ktoré odrážajú úctievanie Márie ako Ochrankyne a matky národa. Hlavným podnetom na vznik sviatku Pokrova bolo videnie sv. Andreja Jurodivého v polovici 10. storočia: v chráme Presvätej Bohorodičky v Blachernách sa zjavila Bohorodička s pokrovom nad ľudmi, čo sa stalo symbolom ochrany mesta a príhovoru Panny Márie.
- Narodenie Presvätej Bohorodičky je začiatkom všetkých veľkých sviatkov liturgického roka.
- Hlavný prameň života Máriineho je Jakubovo protoevangelium, ktoré objasňuje jej pôvod a posvätné dary.
- Sviatok 8. septembra pripomína deväť mesiacov od počatia a zároveň začína cyklus božskej spásy cez vtelenie a narodenie Krista.
Hoci Evanjelia neobsahujú veľa informácií o narodení Panny Márie, Cirkev spolieha sa na tradície a apokryf, ktoré zdôrazňujú jej výnimočnosť a úlohu v Božom pláne spásy. Narodenie Márie je teda nielen feastom základu liturgického roku, ale aj symbolom nádeje a Božej Prozreteľnosti voči ľudstvu.
Pre slovenský kontext je významné, že Sedembolestná Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska a že jej kult v 16.-17. storočí výrazne ovplyvnil ľudovú zbožnosť, púte, nekatolícke prejavy a architektúru. Navršte prínos svetskej histórie a duchovného života: Sedembolestná sa stala patrónkou Slovenska so šaštínskou bazilikou ako centrom púte, a že modlitby k Bohorodičke majú východiskový a ochranársky význam pre národ. Sviatok Pokrova, ktorý zároveň pripomína ochranu mesta a modlitbu, zostáva významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a slovanských národov.
tags: #narodenie #presv #bohorodicky