V prvých štyroch mesiacoch života by malo dieťa dostávať výhradne mliečnu výživu. Najlepšou voľbou je materské mlieko, prípadne umelé mlieka určené pre najmenšie deti, známe ako počiatočné mliečne formuly. V prípade špecifických ťažkostí, na základe odporúčania lekára, možno zvoliť mliečne formuly s úpravami, ako napríklad antirefluxovú, so zníženým obsahom laktózy, alebo so štiepenou bielkovinou. Podávanie takzvaných hypoalergénnych mliek deťom bez zdravotných problémov a bez genetickej predispozície nemá profylaktický účinok. Avšak, ak dieťa má rodinnú záťaž v podobe atopického ochorenia a matka ho nedojčí, hypoalergénna formula môže oddialiť vznik alergie.
Dnešná medicína odporúča, aby deti do jedného roka nedostávali bežne kravské mlieko. Kravské mlieko obsahuje príliš veľa bielkovín a, naopak, málo vitamínov, vrátane dôležitého vitamínu D, ktorý je zásadný pre vybudovanie pevných kostí. V kravskom mlieku je tiež málo železa.
Kedy začať s plnotučným mliekom?
Od ukončeného prvého roka života môže dieťa dostávať kravské mlieko, najlepšie plnotučné. Ak rodičia naďalej preferujú umelé mlieko s konštantným obsahom vitamínov, železa a bielkovín, nie je to problém a môžu v jeho užívaní pokračovať, pričom je dôležité voliť ho s ohľadom na vek a aktuálnu hmotnosť dieťaťa.
Pokiaľ ide o bežné kravské mlieko, odporúča sa siahnuť po produkte s označením bio. Naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Nevhodné je tiež čerstvé mlieko z automatov, pretože nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy.
Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky. Cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý a je známe, že plnotučné mlieko obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky.
Prechod na nízkotučné výrobky a iné alternatívy
Po treťom roku môžu rodičia, naopak, zaraďovať aj nízkotučné výrobky, ktoré obsahujú rovnaké množstvo vápnika. Je však dôležité dbať na to, aby neboli zbytočne zahusťované škrobom alebo dosladzované, mimoriadne nevhodné sú umelé sladidlá. Odstredené mlieko je nevhodné, aj v plnotučnom je len malý podiel tuku.
Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, nie však topené syry, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Taktiež by ste sa mali vyhnúť plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvarožku, predovšetkým u detí do jedného roka, pretože obsahujú príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich obličky.
Výhodou tvrdých syrov je ich všestrannosť v príprave - dajú sa nastrúhať alebo nakrájať na malé kúsky a deti ich môžu jesť rukami ako tzv. finger food. Pre dojčatá či batoľatá je to zaujímavé oživenie jedálneho lístka, učia sa žuvať, hrýzť a prehĺtať, čo sú základné schopnosti posilňujúce ich stravovacie návyky.
Mlieko ako doplnok, nie hlavná zložka stravy
Po prvom roku by mlieko už nemalo byť hlavnou súčasťou stravy dieťaťa, ale len jej doplnením v množstve asi 300 až 330 mililitrov za deň. Ak dieťa pije liter mlieka denne, nemá dostatok priestoru na prijímanie pestrej stravy. Často je to spôsobené tým, že dostáva mlieko z fľašky, čo mu chutí a nechce sa ho preto vzdať.
V troch rokoch je takéto nadmerné pitie mlieka rizikové pre zuby, zvyšuje sa predpoklad vzniku zubných kazov a navyše zaťažuje obličky. Dieťa by preto pri smäde malo piť vodu, prípadne iné nápoje, pričom mlieko je potrebné brať skôr ako potravinu.
Ak je dieťa zvyknuté piť kakao, ráno je to prijateľné, no večer by ho dostávať nemalo, rovnako pre riziko zubného kazu.
Mlieko pre staršie deti a adolescentov
Školáci a adolescenti mlieko, samozrejme, môžu piť tiež, ale skôr len ako občasné spestrenie stravy, napríklad na raňajky. Zástancovia štandardnej medicíny považujú jeho konzumáciu v detstve a dospievaní za prospešnú ako prevenciu rednutia kostí v budúcnosti. Ide však predovšetkým o mliečne výrobky vo všeobecnosti, mlieko preto môžu plnohodnotne nahradiť napríklad spomínané syry, podľa možnosti menej tučné, ktoré sú tiež dobrým zdrojom vápnika a bielkovín.
Existujú aj kritici pitia mlieka, podľa ktorých je mlieko pre človeka ťažko stráviteľné, s výnimkou malých detí. Ak väčšie dieťa mlieko nepije vôbec, treba mu dodávať dostatok vápnika inak - napríklad pomocou orieškov, semienok, prípadne rýb.
Reputácia mlieka sa v poslednom čase zhoršila. Celosvetový trend veganstva a obavy z neznášanlivosti laktózy alebo mliečnej bielkoviny spôsobili prudký nárast dopytu po jeho rastlinných náhradách. Mlieko je, podľa vedcov, opradené mnohými mýtmi. Za jeden z nich považujú aj tvrdenie, že by konzumácia mliečnych výrobkov mohla zahlieňovať organizmus.
Odborníci odporúčajú zaradiť mlieko predovšetkým do jedálnička detí, no nie hocijaké. Podľa nich je mlieko dobrým zdrojom vápnika, jódu, vitamínov A a B12 - a tukov. A práve kvalitný tuk je pre deti vzhľadom na ich vysoké energetické požiadavky dôležitý. Pre rastúci organizmus existujú tri zásadné zdroje energie - mliečne výrobky, bielkoviny a uhľohydráty.
Nedávna štúdia napríklad zistila, že deti, ktoré pili plnotučné mlieko, mali menšiu pravdepodobnosť obezity - hoci vychádzala len z pozorovania. K podobnému záveru však prišli aj kanadskí vedci, ktorí sledovali deti vo veku od 1 do 18 rokov.
Intolerancia laktózy alebo alergia na mliečnu bielkovinu sa vyskytuje približne len u 2 až 7 percent detí. Odborníci preto radia, ak to zdravotný stav dovoľuje, sa mlieku vo väčšine prípadov nevyhýbať.
Odmietajú však tzv. pokračovacie batoľacie mlieka určené pre deti vo veku od 12 mesiacov do 3 rokov, napriek tomu, že reklamy ich propagujú. Kľúčové organizácie v oblasti zdravia a výživy v Spojených štátoch amerických neodporúčajú konzumáciu umelého mlieka pre batoľatá. Dôvodom je pridaný obsah cukru, soli a nižší obsah bielkovín v porovnaní s bežným kravským mliekom.
Odborníci v tom majú jasno - ak má dieťa piť mlieko, tak rozhodne plnotučné. Deti vo veku od 12 do 24 mesiacov môžu podľa nich vypiť 2 až 3 šálky denne. Pre deti neodporúčame odtučnené mlieko, obzvlášť, ak sú mladšie ako 5 rokov. V prípade detí, ktoré majú dostatočnú výživu, môže byť ponúknuté polotučné mlieko - ale najskôr až po dosiahnutí 2 rokov veku. Bez toho, aby to nepriaznivo ovplyvnilo ich hmotnosť smerom k obezite.
Úspešný prechod na mlieko: Čo musia rodičia vedieť
Na Slovensku trpí intoleranciou laktózy približne každý piaty človek. Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa zvyčajne prejaví už v dojčenskom veku, postihuje 2 až 5 percent detí. U niektorých neskôr odznie.
tags: #novorodenec #plnotucne #mlieko