Typ a sila väzby medzi matkou a dieťaťom môžu predikovať správanie dieťaťa v jeho romantických vzťahoch na desaťročia dopredu. Preverbálne spomienky sú do psychiky dieťaťa silno vpečatené. Výskumníci zistili, že deti, ktoré mali v ranom detstve vytvorenú bezpečnú väzbu so svojou matkou, sú v dospelom veku viac pripravené riešiť vzťahové konflikty, rýchlejšie sa po týchto konfliktoch zotavujú a dokážu vytvoriť stabilné a uspokojivé romantické vzťahy v skorej dospelosti.
„Často je veľmi náročné nájsť pretrvávajúci efekt raného detstva, ktorý sa vzťahuje k dospelosti, pretože okolnosti sa menia,“ povedal autor štúdie Jeffry A. Simpson, profesor psychológie na univerzite v Minnesote. Simpson a jeho kolegovia skúmali údaje o 75 deťoch, ktoré sa narodili v rokoch 1976 a 1977, a ktorých matky dostali zadarmo prenatálnu starostlivosť. Tieto prvorodené deti dostávali v pravidelných intervaloch rôzne dotazníky, hodnotenia pre rodičov a učiteľov a boli podrobené ďalšiemu skúmaniu, ktoré vyvrcholilo študovaním ich romantických vzťahov vo veku 20 až 21 rokov.
Keď mali tieto deti 12 a 18 mesiacov, boli vystavené stresujúcej situácii, kde ich najskôr oddelili od matiek a po krátkom čase ich znovu skontaktovali s matkami v jednej miestnosti. Deti, ktoré vykazovali neistú väzbu k svojej matke a aj po opätovnom skontaktovaní s ňou ostávali rozladené a neisté, v dospelosti vykazovali viac negatívnych emócií v situáciách, keď sa pokúšali vyriešiť vzťahový konflikt. Simpson však podotýka, že tieto výsledky boli ovplyvnené aj sociálnymi zručnosťami samotných detí v čase, keď navštevovali základnú školu, a takisto silou vzťahu s najlepším priateľom, priateľkou, keď mali 16 rokov.
„Takisto sme zistili, že hoci ste mohli mať neistú väzby so svojou matkou, no váš prvý partner v dospelom veku bol vaším verným priateľom, ste v základe chránení od dysfunkčného správania sa vo svojich vzťahoch o 20 rokov neskôr. Zistenie, že určité vzťahové vzorce môžu ovplyvniť za určitých okolností celý náš život, napríklad výber správneho partnera, takisto závisí od stupňa traumy, ktorú sme prežívali ako malé deti, a na našej odolnosti voči tejto traume,“ povedal Dr. Victor Fornari, riaditeľ Oddelenia detskej a adolescentnej psychiatrie v New Yorku. “Rovnako záleží na kvalite starostlivosti, ktorú sme ako deti dostali, ako aj na našom vrodenom temperament a na našich biologických predispozíciách,“ dodal Fornati.
„Je skutočne dôležité rodičov neodsudzovať. Vo všeobecnosti ak je vo vzťahu matka - dieťa prítomný niektorý z negatívnych vzorcov správania, má svoju príčinu, matka môže byť často vo finančnom či emočnom strese alebo nedostatku. Každá matka by chcela mať so svojou dcérou krásny a naplnený vzťah. Niekedy sa tento sen stáva skutočnosťou, inokedy je opak pravdou,“ uvádza ďalší pohľad na tému klinická psychologička Mirka Chmelíčková.
„Teória citového puta“ vznikla v štyridsiatych rokoch v podaní Johna Bowlbyho, ktorý tvrdil, že naše deti nepotrebujú ideálne materiálne zabezpečenie. Príčiny porúch správania hľadal v oblastiach ako dlhodobý pobyt matky v sanatóriu, tragická smrť blízkej osoby či iné stresové faktory. Jeho teória sa neskôr stala základom modernej vývinovej psychológie. Podľa Bowlbyho ľudia majú schopnosť prežívať šťastie a spokojnosť v kontakte s inými ľuďmi, a toto sa formuje prostredníctvom intenzívnych interakcií v prvých troch až piatich rokoch života. Ak sú tieto interakcie prevažne dobré, dieťa vstupuje do ďalších vzťahov vyrovnane a s dôverou.
Podoby a vývoj vzťahu matky a dcéry
Vzťah matky a dcéry môže mať mnoho podôb. Môže to byť idylický vzťah, ktorý pripomína silné priateľstvo, alebo medzi nimi môže byť aj napätie či dokonca nenávisť. Dôvodom sú často skúsenosti z raného obdobia a kvalita vzťahu v prvých rokoch života. Matka svojmu dieťaťu požičiava na určitý čas svoje telo aj dušu. Aj napriek tomu by sa matka mala pripravovať na chvíľu, že bude musieť svoje dieťa pustiť k iným ľuďom. Najdôležitejší je tiež vzťah s otcom, ktorý dokáže formovať pozitívny obraz dcéry a ovplyvniť jej budúci vzťah k partnerovi.
Podľa Mirky Chmelíčkovej dcéry sa matkám často chcú v určitom veku podobať a obdivujú ich. Predpubertálny vek je čas, kedy sa dcéry snažia napodobňovať matky; no matky by mali dcéram dovoliť rozvíjať vlastnú identitu a smerovať k samostatnosti aj mimo rodiny. Ambície matky môžu viesť k tomu, že dcéra prijme identitu, ktorá nie je jej vlastnou, čo sa v dospelosti môže prejaviť potrebou psychoterapie či hľadaním vlastného JA.
Pri riešení vzťahov je dôležitá otvorená komunikácia a uznanie vlastných chýb zo strany matky. Dieťa potrebuje vidieť, že konflikty sa dajú riešiť a že vzťahy prežívajú aj obdobia nezhôd. Starí rodičia by mali pristupovať ako pomocníci a rešpektovať rodičovské rozhodnutia, aby dieťa mohlo rásť v harmónii.
Výchova a kontinuita vo vzťahu
Podľa teórie Erika Ernika ide o obdobie, kedy sa u dieťaťa vytvára základná dôvera v okolitý svet. Ak si dieťa túto dôveru nevybuduje, v dospelosti môže mať ťažkosti s nadväzovaním dôverných vzťahov. Rola otca je v ranom vývoji tiež kľúčová. Prítomnosť otca počas výchovy pomáha dieťaťu učiť sa vzťahom k svetu a aj k opačnému pohlaviu. Ak otec chýba, dieťa má ťažkosti s identifikáciou a dospievanie môže byť sprevádzané neistotou.
Kľúčom k zdraviu vzťahu je harmonická rodina s jasnými hranicami a s primeranou mierou samostatnosti. Výchova by mala podporovať dieťa v rozvíjaní fyzickej a emočnej regulácie, bez zbytočného tlaku a s jasnými hranicami, ktoré dieťa postupne zvláda počas puberty. Budovanie sebaúcty a stabilného obrazu seba je výsledkom kontinuálnej, citlivej starostlivosti v prvých piatich rokoch života.
Praktické odporúčania pre rodičov
- Dojcujte, ak je to možné, lebo dojčenie vytvára silné puto a kontakt pokožka-na-pokožku posilňuje oxytocínové väzby.
- Dbajte na kvalitný čas s dieťaťom počas dojčenia, nosenia a spoločného spaní, pretože tieto aktivity podporujú sociálne zručnosti a emocionálnu reguláciu.
- Ak nie je možná dojčiteľná cesta, nájdite iné spôsoby ako pravidelný fyzický kontakt a zrkadlenie emócií dieťaťa.
- Udržiavajte otvorenú komunikáciu a jasné hranice, aj keď sa objavia konflikty.
- Podporujte otca v jeho dôležitej úlohe a zabezpečte, aby dieťa mali vzory muža aj ženy.
Hodnotenie a dopady v dospelosti
Bezpečná väzba nie je znamením, že dieťa zostane navždy s matkou; naopak, dáva dieťaťu odvahu objavovať svet a hľadať vzťahy s dôverou. Nedostatok alebo nadmerná starostlivosť môže viesť k problérom v budúcich vzťahoch, ako sú potreba neustáleho potvrdenia alebo nadmerná závislosť. V prípade problémov môže pomôcť terapia, ktorá poskytuje bezpečný terapeutický vzťah a pomáha jednotlivcovi lepšie pochopiť svoje emočné reakcie a vzťahové vzorce.
V konečnom dôsledku je možné povedať, že prvé roky života, najmä úzko medzi matkou a dieťaťom, vytvárajú základ dôvery, sebaúcty a schopnosti vytvárať bezpečné vzťahy. Rodičia, ktorí sú citliví, vnímajú potreby dieťaťa a reagujú na ne, poskytujú silný štart pre zdravý vývin a stabilné vzťahy aj v dospelosti.
Psychologické bezpečie: Ako vzniká (ne)bezpečný tím -príbehy, teórie a odporúčania
Podľa výskumov a teórií Bowlbyho a ďalších odborníkov sa vzťahová väzba formuje v prvých rokoch života prostredníctvom fyzického kontaktu, empatickej komunikácie a dôvery. Ich význam je nezastupiteľný pre budúcu stabilitu vzťahov, sebaúctu a odolnosť voči stresu. Správna starostlivosť a citlivé reagovanie na signály dieťaťa môže viesť k vyváženému a zdravému vývinu, ktorý sa pozitívne odrazí aj v dospelosti.
- Bezpečná väzba vedie k lepšiemu zvládaniu konfliktov v romantických vzťahoch.
- Výchova by mala podporovať samostatnosť a zároveň poskytovať stabilný emočný základ.
- Rodičovská spolupráca a otvorená komunikácia sú kľúčové pre zdravý vývin dieťaťa.
- Terapia môže byť účinným nástrojom na spracovanie raného traumy a podpory sebaúcty.