Unikátna kniha Mamina rusínska kuchyňa je naša srdcovka. Náš nápad vznikol náhodne. Pred 4 rokmi zobrala Oli svojich kamarátov domov, na východ do rusínskej obce Pichne. Jej rodičia sú skvelí hostitelia. Otec Juraj hostil ako sa patrí, páleným, a mama sa vrtela v kuchyni. Na stole sa striedali pirohy, tatarčané aj sladké, holubky, mačanka, dyňanka, gugeľ, boršč aj šepky z kyslého mlieka či baničata.
Po hodovaní chlapcom napadlo, aby mama vydala knihu. Viete aká bola jej reakcia? Zasmiala sa a povedala: “Oj chlopci, nesrandujete!” Ono to najprv aj vyzeralo ako vtip, ale po roku sme sa do toho vážne pustili. Teda Oli s Peťom. Makali sme popri práci a prehovorili sme mamu, nech nám navarí a upečie 52 receptov. Že prídeme s fotografom domov. Nemusí nikam chodiť, len nech nám s tým pomôže.
Mysleli sme si, že to najťažšie máme za sebou. Ale mýlili sme sa! Keď Oli začala písať všetky recepty - suroviny, gramáže a postupy, bolo to náročnejšie ako sa zdalo. Mama mala všetky recepty v hlave a nemala ich nikde zapísané. Tak sme si povedali, že keď ich ideme písať po slovensky, napíšme ich rovno v rusínskom jazyku a tiež v anglickom. S textami nám pomohla PhDr. Katarína Vaškaninová, knihu do angličtiny prekladala Zuzana Sýkorová s pomocou jazykovej školy The Bridge - English Language Centre a do rusínskeho jazyka Phdr. Kvetoslava Koporová, PhD. z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry PU v Prešove.
To znamená, že práca na knihe sa posunula o ďalší rok. Je však október 2018 a my čakáme na vytlačenú hotovú knihu v krásnom dizajne, ktorý je inšpirovaný výšivkami z rusínskych ľudových krojov. Vymyslieť super projekt je krásne, ale zrealizovať ho, je o čosi náročnejšie. Potrebujete čas a peniaze. Rozhodli sme sa pomôcť si crowdfundingovou kampaňou na portáli www.startlab.sk/rusinskakuchyna. Naša kampaň bola úspešná na 148% z čoho sa veľmi tešíme a ďakujeme všetkým podporovateľom.
Veľmi nám pomohli články na stránkach Rádia Expres, Denníka N, Zajtrajších novín či noizz.sk, písalo o nás lemkovské internetové rádio lem.fm, tiež web Záhorí.sk a podporili nás aj Sninské noviny. Všetkým Vám ďakujeme! Mnohí sa nás pýtajú, ako sa nám podarilo mať tak úspešnú kampaň. Naša odpoveď je vždy rovnaká. Máme produkt, ktorý sme robili od srdca a vložili sme doň celú našu energiu. Verili sme si a neúspech sme si nepripúšťali.
pracuje ako moderátorka spravodajstva a dopravného servisu na rádiu Expres. Počuť ju môžete v rubrike o Slovákoch v zahraničí a každý pracovný deň v rannej šou Hemendex. Je členkou Prípravného výboru Roma Spirit za Rádio Expres. Oli pochádza z rusínskej obce Pichne. V rádiu začala pracovať už počas štúdia masmédií na Prešovskej univerzite, v internátnom rádiu PaF bola rok, tri roky pôsobila v košickom rádiu KISS a v rádiu Expres pracuje takmer osem rokov. S mamou a kamarátom vydala knihu Mamina rusínska kuchyňa.
Prečo práve Oli: „Šalena“ východniarka, rusínka, ktorá nám už niekoľko rokov dáva „tajné“ tipy na rečníkov vďaka svojej rubrike Slováci v zahraničí. Hrdá reprezentantka rusínskej národnosti v posledných rokoch vytiahla do sveta tie najlepšie recepty rusínskej kuchyne. Pomáha rusínskym speváčkam vydávať cédečka a organizuje zážitkové večere s tradičným rusínskym menu.
Rast a verejné pôsobenie
Oľga Džupinková je dlhoročná moderátorka a redaktorka populárneho slovenského rádia, ktorá posunula svoju prácu „v éteri“ o čosi ďalej. Má vlastný podcast, je influencerkou a je zároveň dušou a manažérkou mnohých kreatívnych projektov. Otvorene hovorí, že je Rusínka. Pred pár rokmi sa rozhodla jedlo, ktoré si užíva od svojho detstva, zhrnúť do veľkej kuchárskej knihy rusínskeho jedla. Rozhovor s Oľgou Džupinkovou je súčasťou naratívneho podcastu Tajné korene.
Okrem „banduriek“ od jej 94-ročnej „babči“, úžasných koláčov a bazového sirupu jej mamy sa dozvieme viac o histórii rusínskeho obyvateľstva na Slovensku. Pôjdeme na samotný koniec či skôr „začiatok“ Slovenska. Podcast publikujeme raz týždenne, vo štvrtok v podcastovom feede Denník N Podcasty.
Na stole práve pristál na privítanie jemný jablkový koláč. To je typické. U nás je to tak, že keď prišla návšteva, tak sme nikdy neotvárali tyčinky a čipsy. U nás keď príde návšteva, tak sa buď rýchlo upečie koláč, alebo už je upečené a niečo sa uvarí.
Rodinné korene a zázemie
Mne sa zdá, že o pohostení sa hovorí ako o typickej črte východného Slovenska, že keď prídete, stoly sa prehýbajú, a neopovážite sa odísť, kým nezjete minimálne polovicu. To neviem povedať. V tomto sme asi všetci rovnakí. Či sme niekedy prišli k starým rodičom, či inej rodine, vždy bolo niečo nachystané. A keby sme nešoférovali obidve, tak by som ti určite ešte ponúkla aj niečo iné.
Ty si ma dnes čakala na balkóne, nemusela som sa doklopávať. Tvoja mamina práve vytvára v kuchyni magické diela. Neviem, či je to východniarske alebo rusínske, ale cítim tu to, ako sa to hovorí…? Ja žijem v Bratislave a tam máme veľa aktivít. Chodíme na večere, workshopy, na kultúru. Doma varíme menej. Na dedine nie je toľko kultúrneho a spoločenského vyžitia a fakt, že niekto príde na návštevu, je spoločenskou udalosťou.
Boli časy, keď v tejto obývačke stolovalo spolu 30 ľudí. Sme v obci Pichne. Áno, všetci sa tu poznáme. Od šiestich rokov som chodila do Sniny na základnú školu o 6.50 h autobusom. Ja som bola vždy na prvej zastávke a autobus zbieral ľudí po celej dedine a boli sme v ňom všetky deti z dediny.
Tu sa buď poznáme cez cerkev (rusínsky výraz pre kostol). Vierovyznanie je veľkou súčasťou ľudí, nielen Rusínov, ale celkovo ľudí na dedine. Iné to však bolo pred 20 rokmi, dnes je to tiež iné. Ľudia tým až tak nežijú. Do chrámu chodia, ale je ich menej. Aj moja babka si to všimla. Ja sama sa veľmi nezúčastňujem, lebo chodím na východ menej.
Kultúrne a jazykové dedičstvo
Hovoríš, že viera je viazaná viac na východ, odkiaľ pochádzaš. Ako rodina sme silno veriaci. Ja sa tým netajím, že som veriaci človek, ale je pravda, že nechodievam každý týždeň do chrámu. Vyrastala som v pravoslávnej rodine, a keď som ešte bývala na dedine a chodila do školy, chodievala som pravidelne každú nedeľu do chrámu. Myslím si, že všetci to tak majú.
Keď sa s niekým bavím o knihe Mamina rusínska kuchyňa a pýta sa ma, prečo sa kniha začína vianočnou kapitolou, tak poviem, že my sme Rusíni pravoslávneho vierovyznania a dodržiavame sviatky podľa starého Juliánskeho kalendára. Práve preto začíname Vianocami, čo je 6. K tým témam sa dostanem viac-menej v každom rozhovore.
O knihe a spolupráci
Si spoluautorkou farebnej knihy - Mamina rusínska kuchyňa. Prišli sme večer domov do Pichní, sedeli sme pri tomto stole, otec otvoril fľašu domácej, nalial chlapcom a moja mama začala nosiť: hrniec s uvareným borščom, tatarčané pirohy, holubky.
Tatarčané pirohy. Na druhý deň sa zobudili, išli sme na nejakú vychádzku, prišli sme na večeru a zase: teraz máme iný druh pirohov, gugeľ, mačanku a tak ďalej. Chlapci sa začali pýtať, prečo také nejedia v Bratislave. Tak sme sa na tom smiali a chalani hovorili: „Pani Džupinková, mali by ste prísť do Bratislavy robiť kurz pirohov a my tam budeme chodiť, my to predáme.“ Mama sa zasmiala a povedala: „Jooj, chlopci, srandu si robte.“
V súčasnosti sú kurzy často pre mňa: „Naozaj neexistuje? Ani v slovenčine, ani v inom jazyku.“ Neviem o tom. Možno nájdeš na internete zapísané tie recepty na blogoch a portáloh s receptmi. Nájdeš tam recept na mačanku alebo na boršč, pirohy.
Nájsť toľko receptov bolo motiváciou ísť do crowdfundingovej kampane a vydať knihu v troch jazykoch. Ako preklad obstál? S rusínskym jazykom nám pomohli odborníci z Prešovskej univerzity, anglický preklad zabezpečila sesternica Zuzka Sýkorová, a finálne gramatické nadväzovanie zabezpečila jazyková škola.
Najviac sa prejavuje, že sme Rusíni pravoslávneho vierovyznania a sviatkujeme podľa Juliánskeho kalendára. Stretávanie s rodinou a rustikálnym folklórom na dedine nám dáva silu a motiváciu.
Záver a výhľad
Podporujú nás aj obdobia, keď sme si mysleli, že zlyháme. Vzory od starých rodičov a rodičov nám umožnili vydať knihu a ďalej šíriť kultúrne dedičstvo. Vydanie knižky je nielen o receptoch, ale o príbehoch a spojení regiónov, jazykov a rodinných tradícií. A hoci cesta nie je jednoduchá, prináša radosť a inšpiráciu pre ďalšie generácie, aby sa podelili o svoje korene cez jedlo, hudbu a tradície.
ZO-ROZHOVORY 1. - prvý diel novej série rozhovorov so Zoroslavom Kollárom.
tags: #olga #dzupinkova #narodenie