Mnohí ľudia aj v dospelosti spomínajú na najvernejšieho psieho kamaráta z detstva, či hravé mačiatko, ktoré ich vždy vedelo rozveseliť. Ak uvažujete, že by ste chceli dopriať vášmu dieťaťu podobnú radosť, no netušíte, čo spolužitie s domácimi miláčikmi obnáša, čítajte ďalej.
Benefity pre dieťa vyrastajúce v domácnosti s domácim zvieratkom
Nie nadarmo sa hovorí, že deti a zvieratá sú najlepší priatelia. Deti zvieratá milujú a dokonca ich spoločnosť blahodárne pôsobí na ich duševné aj fyzické zdravie. Deti sa od zvierat neskutočne rýchlo učia. Chodiť po štyroch, keď sa snažia zvieratko dobehnúť, napodobňovať ich zvuky, keď sa s nimi chcú dohovorť, imitovať ich správanie, keďže sa učia najmä napodobňovaním. Takisto sa posilňuje schopnosť dieťaťa vcítiť sa do inej živej bytosti, zvyšuje sa jeho empatia a celková emocionálna inteligencia. Zvieratá sú pre ľudí prospešné aj v rámci zdravia, znižujú riziko vzniku alergií a tiež pomáhajú pri duševných vypätiach. Výskumy potvrdili, že deti, ktoré vyrastajú v domácnosti so zvieracím spoločníkom, majú vyššiu sebadôveru, vyššiu mieru empatie, lepšie komunikačné zručnosti, nižšiu hladinu stresového hormónu kortizolu, nižší level krvného tlaku. Sú tiež spoločenskejšie, priateľské, veselšie a majú pocit spolupatričnosti.
Ako si vybrať vhodné domáce zviera do svojej rodiny?
Keď sa rozhodneme zaobstarať si do rodiny domáce zviera, je veľmi dôležité si uvedomiť, koľko energie, času, financií, lásky, pozornosti a priestoru sme ochotní mu venovať. Zviera je živý tvor a bude od nás, rovnako ako naše dieťa, závislé, čo sa týka prežitia. Ak zviera príde do rodiny neskôr ako dieťa, máme možnosť prispôsobiť výber zvieraťa veku a záľubám dieťaťa. Obrovskú výhodu získate, ak si vezmete zviera z útulku alebo dočasnej opatery, či chovnej stanice. Zamestnanci, ktorí zvieratá detailne poznajú, vám budú vedieť poradiť zviera s vhodnou povahou a zvykmi, aby sa hodilo do vášho životného štýlu. Takáto zvieratá už majú väčšinou zvládnuté aj hygienické a socializačné návyky. Preferencie zvieraťa o trávení času závisia aj od jeho povahy, veku a zdravotného stavu. Ak máme staré, choré alebo traumatizované zviera, pravdepodobne bude mať z divokých detských hier strach a skôr ocení pokojné miesto na oddych a citlivé hladkanie.
Bezpečnosť nadovšetko
Keď sme sa rozhodli zdieľať svoj príbytok s domácim miláčikom, pravdepodobne sme o nadchádzajúcom spolužití mali jasné predstavy. Definovali sme si, kam budeme psa alebo mačku púšťať, kde bude mať zákaz vstupu, kde bude spávať a čím ho budeme kŕmiť. Svoje predstavy sme neskôr prispôsobili reálnemu životu, povahe a potrebám nášho zvieraťa. Avšak až do momentu, kedy nás naše dieťa zamestná na väčšinu času a na zvieratko nám zrazu ostáva toho času aj trpezlivosti menej. Ako však všetci spolu spokojne nažívať ďalej, keď do nášho života vstúpi nový vzácny člen, naše dieťa?
V prípade, ak je v rodine prvý štvornohý priateľ a až po ňom prišlo dieťa, je potrebné ho na príchod nového člena rodiny a jeho budúceho najlepšieho parťáka pripraviť. Privykajme zviera aj na inú zodpovednú osobu, ktorá ho bude kŕmiť alebo venčiť. V prvom rade si musíme uvedomiť, že náš domáci maznáčik potrebuje stále cítiť našu lásku a túži po našej spoločnosti. V prípade, že s nami zviera spáva v spálni, je vhodné ho skúsiť učiť spávať aj v iných miestnostiach a prípadne bez nás, len s našim partnerom. Táto možnosť sa môže hodiť, ak budeme potrebovať uspať dieťatko a nebudeme chcieť riskovať jeho prebudenie sa na žalostné štekanie alebo mňaukanie nášho miláčika spoza zatvorených dverí. Zviera nemusíme vysťahovať. Veľa ľudí zvykne domáce zviera, ktoré do príchodu dieťaťa žilo vnútri, vysťahovať von, alebo prípadne zo spálne. Takýto krok nie je nutný, ak to nie je benefit priamo pre zviera. Je vhodné určiť priestor, ktorý patrí len zvieraťu. Zviera tak bude mať možnosť v pokoji sa najesť, oddýchnuť si a tiež sa ukryť, keď bude unavené z hry, alebo vystrašené. Zviera by malo mať svoje miesto určené na odpočinok a jedenie. Do tohto priestoru by mu dieťa nemalo vstupovať, pokiaľ ho práve nejde kŕmiť, alebo mu čistiť misku. Mali by sme si nájsť denne chvíľku, ktorú budeme venovať iba zvieraťu. Napriek tomu, že naše zviera vysoko pravdepodobne miluje naše dieťa, aj ono túži po našej láske. Najnovšie výskumy dokazujú, že zviera je schopné cítiť žiarlivosť. Preto, ak vyslovene uprednostňujeme iné zviera, stupňuje sa v prehliadanom zvierati úzkosť a frustrácia. Je dôležité nezabúdať nájsť si čas zviera pohladkať, pohrať sa s ním, alebo ho vziať na prechádzku.
Aj výchova psa je dôležitá
Psa by sme nemali karhať za vrčanie. Vrčaním dáva najavo svoju nespokojnosť s momentálnym dianím. Ak dieťa po ňom búcha, alebo robí niečo, čo sa psovi nepáči, pes dáva vrčaním najavo, že stráca trpezlosť. Dôležité je dieťa naučiť pri vrčaní spozornieť a prestať vo vykonávanej činnosti. Nie všetky zvieratá reagujú rovnako ako naše. Rodič by mal dieťaťu vysvetliť, aké potenciálne poranenie mu môže zviera urobiť. Už malé dieťa porozumie, že pes alebo mačka majú zuby a pazúre, ktoré sú pre dieťa nebezpečné a môžu mu ublížiť.
- Štatistiky hovoria, že drvivá väčšina útokov psa na dieťa príde od domáceho psa. Až 67 % detí nevie odhadnúť, kedy pes cerí zuby a chystá sa na útok a považuje výraz psa za úsmev.
- Najskôr pre výstrahu odvráti tvár, preruší očný kontakt a zavrčí. Ak sa necíti príjemne, môže zaútočiť a dieťa uhryznúť.
- Niektorí odborníci tvrdia, že dieťa do 5 rokov nedokáže odhadnúť hranice pri zvieratách a odporúčajú priviesť psa až po dovŕšení piateho roku.
Príchodom dieťaťa zodpovednosť voči zvieraťu nekončí
Spolužitie s domácim miláčikom a deťmi dá zabrať. Narodením dieťaťa naša zodpovednosť voči zvieraťu nekončí. Napriek menšiemu množstvu času na zviera, je potrebné si uvedomiť, že dieťaťu dávame svojím správaním príklad. Je vhodné zapájať dieťa do starostlivosti o zviera, adekvátne k jeho veku a schopnostiam. Opustením starého zvieraťa alebo jeho vyhodením dávame dieťaťu nešťastný príklad a môžeme zasiahnuť ich budúcu empatiu a zodpovednosť. Nikdy by sme nemali fyzicky trestať zviera a už vôbec nie pred očami dieťaťa. Keďže dieťa sa učí najviac pozorovaním, môže samo raz potrestať zviera, čo nemusí dopadnúť dobre. Zviera nie je hračka, nie je to vec, ani plyšový maznáčik. Pes dokáže dieťaťu veľa naučiť a byť jeho spoveďnicou, kamarátom a oporou.
Rôzne scenáre spolunažívania a tipy do praxe
Pri kúpe psa by ste mali mať na pamäti budúcnosť s dieťaťom. Aj na takú situáciu sa dá psa pripraviť. Využite každú možnosť stretnutia psa s deťmi už od šteniatkovského veku, samozrejme len so súhlasom rodičov. Pri príchode dieťaťa zohrá dôležitú úlohu aj to, ako predstavíte svojho chlpatého priateľa novému členovi rodiny. Zachovajte pokoj, nepreháňajte to a najmä netlačte psa do kontaktu s dieťaťom. Ak pes spí s vami v posteli, premyslite, či bude spolužitie v spálni s dieťaťom vhodné. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto psa, urobte to s dostatočným predstihom. Pes potrebuje svoje miesto, kam sa môže kedykoľvek stiahnuť a cítiť sa bezpečne. Nedovoľte, aby dieťa uchádzalo k psovi alebo mu bralo jeho majetok. Staršie deti môžete zapojiť do výchovy psa a pomôcť si s trénovaním, aj keď to nie je náhradou za dospelého. Dominantnú úlohu musí zohrávať dospelý s primeranými požiadavkami na členov rodiny a pravidelným rozdelením úloh.
Podstatné signály a bezpečné interakcie
Pes potrebuje mať svoje miesto a priestor na odpočinok. Pes by nemal pri dieťati spávať na posteli alebo ho rušiť pri jedle. Deti by mali byť naučené nielen k hraniu, ale aj k rešpektu voči zvieratám a ich potrebám. Základné príznaky podráždenia zvieraťa zahŕňajú stiahnuté uši, vyhýbavý pohľad, odvrátenú tvár, stiahnutý chvost a nepokoj. Dieťa by malo pochopiť, že zviera má svoje hranice a potrebuje súkromie.
Rôzne plemená a individuálne povahy zvierat znamenajú, že nie všetky reagujú rovnako. Pri kontakte so zvieraťom je vždy potrebný dohľad dospelej osoby, najmä ak ide o malého dieťaťa alebo energické hry. V prípade, že hrozí riziko, je lepšie použiť vodítko alebo izolovať psa do vyhradenej miestnosti. Pes nemusí nikdy útočiť, ale aj mierny pes sa môže ohnať, ak je vyrušený alebo vystrašený.
Riziká a preventívne opatrenia
Medzi rizikové fakty patria nedodržiavanie hygieny pri kontakte so zvieratami a nedostatočná veterinárna starostlivosť. Deti sú vystavené infekciám a aj parazitom. Preto je potrebné mať čisté prostredie, pravidelne ošetrovať zviera a monitorovať jeho zdravotný stav. Rodičia by mali zabezpečiť, aby dieťa neohrozovalo zviera a aby sa včas naučilo rozpoznávať signály podráždenia zo strany zvieraťa.
Hlavné myšlienky
Spolužitie psa a dieťa môže byť bezpečné, radostné a obohacujúce pre celú rodinu. Základom je rešpekt, trpezlivosť a dôsledná výchova. Pes väčšinou reaguje podobne ako voči šteňaťu, no nie je to záruka, že sa nestane nič nepredvídateľné. Ako rodič máte najväčšiu zodpovednosť za psa a za to, ako dieťa s ním vychádza. Vytvorenie jasných pravidiel a dôsledná výchova sú kľúčové pre pozitívny vzťah medzi dieťaťom a zvieraťom.