Peter Tóth je bývalý novinár, ktorý sa počas svojej kariéry stal ikonou spojenou s Mečiarovým režimom a neskôr s tajnou službou. V čase svojho pôsobenia ako aktívny žurnalista bol pod dohľadom tajnej služby a neskôr vstúpil do nej až na úroveň riaditeľa kontrarozviedky. Jeho príbeh popoludní pripomína napätie medzi novinárskou objektivitou a politickými a spravodajskými zložkami, čo viedlo k výraznému polarizovaniu verejnosti a kolegov.
Začiatky a obdobie pred rokom 1998
Peter Tóth pochádza z chudobnej bratislavskej rodiny; väčšinu života ho vychovávala len matka. Ostrý jazyk mal už na vysokej škole a v knihe opisuje obdobie, keď sa v septembri 1989 hádal s učiteľkou na seminároch z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia. Po revolúcii sa zapojil do verejného života a stál pri zrode KDMS. Po revolúcii strávil tri mesiace v USA a napísal prvé články, ktoré však boli neskôr hodnocené ako propagandistické a bez kritického uvažovania.
V roku 1992 začal užšie spolupracovať so Slovenským denníkom a stal sa idolom ľudí z prostredia KDH. Pri Moravčíkovej vláde pôsobil ako poradca Ivana Šimka a v novembri 1994 nastúpil do SME, kde bol rýchlo obľúbený. Na začiatku pôsobil skromne, no rýchlo získal reputáciu ako novinár s odvážnym prístupom, ktorý sa venoval aj kauzám SIS a unosu Michala Kováča mladšieho.
Príbeh konfrontácie so štátnymi zložkami
V roku 1995-1998 Tóth intenzívne odhaľoval špinavosti Lexovej SIS, čo sa pretavilo do jeho popularity, ale aj rizík pre jeho bezpečnosť. Tóth často zverejňoval údaje z odpočúvania a sledovania svojej osoby, ako aj opozičných politikov, čo vyvolávalo tlak zo strany tajných služieb. Jeho meno sa stalo spojeným s „paralelnou tajnou službou“, ktorú riadili Mitro a Cibula a ktorá fungovala ako neformálny orgán občianskeho odporu proti Mečiarovmu režimu.
V knihe opisuje, že paralelná služba zbierala informácie o činnosti SIS a rozkrývala jej spravodajské operácie, pričom stála na „správnej strane“. Tóth zároveň uvádza, že jeho spolupráca so SIS bola financovaná a organizovaná cez túto paralelnú štruktúru, čo dodnes vyvoláva otázky o etike žurnalistiky a lojalitách. Napriek týmto tvrdeniam uvádza, že chránil záujmy štátu a verejnosti.
Kontroverzie a zmeny v kariére
Po voľbách v roku 1998 začali vzbudzovať pochybnosti jeho články o tajnej službe a Tóth začal pracovať pre SIS, čo vyvolalo kritiku zo strany redakcie SME a jeho bývalých kolegov. Postupne sa objavovali názory, že Tóth písal „na objednávku“ a obhajoval aj podozrivé obchody. Napriek tomu jeho bývalí kolegovia uznávajú, že mal odvahu písať o Mečiarovi a že vtedy bola žurnalistika konfrontovaná extrémom, s ktorým si nikto netrúfol čeliť.
Spory sa sústreďovali okolo kauzy únosu a okolo jeho vzťahu k podsvetiu a k spravodajským operáciám. Kritici ho považovali za človeka, ktorý získaval veľa informácií od rôznych aktérov a mohol ich používať na dosiahnutie vlastných cieľov. Zároveň tvrdili, že jeho spolupráca so SIS bola formou „spravodajskej ochrany“ pre rôznych podnikateľov a že tieto praktiky mali charakter mafiánskych postupov.
Osobnostné premeny a vplyv na veřejnosť
Podľa bývalých kolegov sa Tóth menil z „živého dievčenského“ outsidera na človeka s tvrdými črtami a vážnym prístupom k informáciám. Nosil špecifický hashtag: od oblečenia zverejňoval zmenu image a získal si priezvisko Bežec, ktoré odráža jeho agresívny štýl jazdy a snahu uniknúť pozornosti a sledovaniu. Jeho prípady často vyvolávali veľký ohlas a rozdeľovali spoločnosť na obdivovateľov a kritikou zasiahnutých.
Zapojenie do spoločenského diania a hodnotenia
Po rokoch sa na Tótha vzťahovala kritika zo strany redakcií, pretože jeho články a rozhodnutia viedli k pochybnostiam o tom, či skutočne sleduje verejný záujem alebo vlastné záujmy. Niektorí kolegovia tvrdia, že Tóth bol ochotný rozprávať o témach s priveľkou angažovanosťou a že jeho spolupráca so štátnymi inštitúciami bola problémom. Iní ho však hodnotia ako odvahu a bojovníka proti mečiarizmu, ktorý sa nebál hovoriť pravdu aj keď to znamenalo riziko.
Ďalšie súvislosti a súčasnosť
V súčasnosti sa diskutuje o tom, či Tóth pracoval pre štát alebo pre seba, a o tom, do akej miery jeho informácie smerovali na prospech podsvetia alebo verejného záujmu. Spory sa často točia okolo kauz z čias Mečiarizmu, o ktorých píše a ktoré sa stali predmetom diskusií medzi novinármi, politickými aktérmi a verejnosťou.
Anna Belousovová: Ľudia by sa mali modliť za zdravie Putina
- Paralelná tajná služba: neformálny orgán občianskeho odporu proti Mečiarizmu
- Unos Kováča mladšieho a Tóthov vplyv na verejnú diskusiu
- Knižná publicistika: Krycie meno Bežec a jej dopady na verejnosť
- Objavy a konflikty s tajnými službami
V každom prípade zostáva Peter Tóth postavou, ktorá vyvoláva množstvo otázok o hraniciach medzi žurnalistikou, politikou a spravodajskými službami a o tom, ako osobná kariéra môže ovplyvniť verejnú mienku aj integritu médií.