Peter Tóth je bývalý novinár. V čase svojho pôsobenia ako aktívny žurnalista bol pod dohľadom tajnej služby. Neskôr do nej aj sám vstúpil, dokonca sa stal riaditeľom kontrarozviedky. Knihou Krycie meno Bežec prekvapil slovenskú verejnosť s množstvom doposiaľ nepublikovaných informácií zo zákulisia agentúry, slovenskej politiky a bratislavského podsvetia. Satan, teší ma! je novou knihou najznámejšieho utajeného svedka slovenskej kriminalistiky Petra Tótha.
Píšu sa roky 1995 - 1998. Na Slovensku vrcholí mečiarizmus. Za bieleho dňa miznú ľudia z ulíc. Jána Kuciaka a ďalších novinárov mal Peter Tóth sledovať za peniaze rok a pol pred vraždou vo Veľkej Mači. Bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth, ktorý v minulosti pracoval aj ako novinár, podľa Denníka N spolupracuje s políciou. Vypovedal, že Marian Kočner mu rok a pol platil za získavanie informácií o novinároch Jánovi Kuciakovi, Monike Tódovej, Marekovi Vagovičovi, Adamovi Valčekovi a Štefanovi Hríbovi.
Denník s odvolaním sa na zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní píše, že Tóth sa priznal polícii pred tromi týždňami - krátko po zadržaní a obvinení štyroch osôb v Komárne a Kolárove. Ide o Tomáša Szabóa, Miroslava Marčeka, Zoltána Andruskóa a Alenu Zsuzsovú. Peter Tóth sa na polícii prihlásil sám s tým, že chce svedčiť vo veci vraždy. Priznal sa vyšetrovateľom, že pre Kočnera okrem Jána Kuciaka sledoval aj šéfa investigatívcov Aktuality.sk Mareka Vagoviča, investigatívneho reportéra denníka Sme Adama Valčeka, reportérku Denníka N Moniku Tódovú a šéfredaktora časopisu .týždeň Štefana Hríba.
Reakcie na spoluprácu a profesionálne konflikty
Reakcia šéfredaktora Aktuality.sk: „K dnešnej informácií, že Peter Tóth mal vypovedať v zmysle, že sledoval pre Kočnera Jána Kuciaka, Mareka Vagoviča, Adama Valčeka, Moniku Tódovú a ďalších, je zvláštne, že sa rozhodol vypovedať až cca 9 mesiacov od vraždy,“ uviedol šéfredaktor Peter Bárdy. „Zjavne si už vyhodnotil nielen riziká, ale aj ciele, ktoré tým chce dosiahnuť. Tóth a jemu podobní robil to, čo robila komunistická ŠtB, sovietska KGB alebo Mečiarova SIS... Hlavne v kontexte, že voľakedy bol sám novinárom. Voľakedy dávno...“ doplnil.
Kto je Peter Tóth: Tóth začínal ako novinár na stránkach Slovenského denníka. Išlo o noviny, ktoré boli začiatkom 90. rokov minulého storočia blízke KDH. Úzke vzťahy s členmi hnutia mu umožnili, aby vstúpil do politiky. Počas vlády Jozefa Moravčíka sa stal poradcom vtedajšieho vicepremiéra pre legislatívu Ivana Šimka. V novembri 1994 Peter Tóth nastúpil do denníka Sme. Ďalší rok ho vtedajší šéfredaktor novín poveril písaním o zavlečení syna prezidenta Michala Kováča do cudziny. V zahraničí sa mu podarilo urobiť exkluzívny rozhovor s Oskarom Fegyveresom. Ten sa v cudzine skrýval z obáv o vlastný život.
Spolupráca so SIS a kontroverzie
Tykal si s Kočnerom. Tóth neskôr ako novinár koordinoval vlastné aktivity s paralelnou tajnou službou, čím sa podľa mnohých žurnalistov spreneveril novinárskemu povolaniu. Neskôr sa stal šéfom kontrarozviedky SIS, angažoval sa vo viacerých mediálnych projektoch, medzi novinármi je však stále považovaný za kontroverznú a málo dôveryhodnú osobu. V minulosti sa Tóth Kočnera viac ráz verejne zastal. Zatiaľ čo kontroverzný podnikateľ reagoval na otázky mnohých iných novinárov podráždene, Tóthovi odpovedal s úsmevom. Počas spoločných diskusií pôsobili ako kamaráti.
Bývalý novinár Peter Tóth, ktorý v rokoch 1995 - 1998 odhaľoval najväčšie špinavosti Lexovej SIS, sa rozhodol napísať knihu. Presnejšie, svoj príbeh spravodajského dôstojníka. A hoci sa s denníkom SME, kde zažil roky najväčšej slávy, rozišiel v zlom, jeho spomienky vyšli vo vydavateľstve Dixit. To znamená vo firme, ktorú založila Nataša Ďuričová, bývalá vedúca edičného oddelenia SME. „Až do konca minulého roka sme tam mali opciu na kúpu akcií,” priznáva Alexej Fulmek, riaditeľ vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva aj denník SME.
„Peter na súde tvrdil, že redakcia ho za Mečiara nútila písať neoverené veci, ktoré boli poplatné dobe. Keď som sa ho na to pýtal, povedal, že to bola z jeho strany pomsta,” spomína Fulmek. Tóthov príbeh síce vníma ako kontroverzný, vo vydaní knihy však nevidí problém. „Bol predsa novinárskou hviezdou. Neskôr sa stal šéfom kontrarozviedky SIS, čo je kariérne tiež celkom zaujímavý moment,” vysvetľuje Fulmek. Zároveň však priznáva, že s jeho rozhodnutím nesúhlasila časť redakcie SME. „Pýtal sa ma, prečo mám potom problém s knihou Jozefa Majského. Rozdiel je v tom, že Majský nebol hrdinom nikdy, pričom on vo svojej knihe zavádza na všetkých možných miestach,” tvrdí Fulmek.
Komplexný obraz života a kariéry
- Kompozícia života Tótha: z chudobnej bratislavskej rodiny až po pôsobenie v médiách a tajných službách.
- Vplyv rodinných a náboženských vzorov na formovanie osobnosti v období pred revolúciou a po nej.
- Rôzne fázy kariéry: od novinára na stránkach denníkov až po riaditeľa kontrarozviedky SIS a spätné väzby zo strany kolegov.
- Konflikty s bezpečnostnými zložkami, očný kontakt s podsvetím a medializácia činov v období Mečiarizmu.
- Publikácie a dopad na verejnosť: financovanie a vydanie knihy, vzťahy s vydavateľstvom a redakciou SME.
Tóthove kroky v osude sa prelínajú s otázkami etiky žurnalistiky. Podľa Šimečku je dôležité, aby novinár poznal hranicu medzi vlastnou akcioj a profesionálnym dohliadaním na moc. „Postupne mi začalo byť jasné, že píše na objednávku. Najmä pokiaľ išlo o komentáre o SIS, bezpečnostných zložkách a vojenských tendroch, ale napríklad aj o Devín banke. Pamätám sa, ako ju bránil aj v čase, keď už bolo evidentné, že sú tam čudné kšefty,” hovorí Šimečka. Kotian dodáva, že pôsobenie Tótha v SIS a jeho vzťahy so spravodajskou paralelnou službou vyvolávali pochybnosti ohľadom nezávislosti jeho práce. „Bola to chyba. Byť novinárom a aj legalizantom SIS sa jednoducho vylučuje.”
Osobné riziká a verejná prezentácia
V časoch, keď vybuchlo auto spolupáchateľa Remiáša, bola motivácia Tótha vystavená veľkej skúške. Neskôr sa ukázalo, že jeho „spravodajská ochrana” a kontakt s podsvetím mali dopad na jeho vzťah k profesionálnej žurnalistike. Napriek hrozbám sa Tóth snažil verejnosti vysvetľovať, čoho je Mečiarova vláda schopná a čo môžu ľudia očakávať.
Prístup k informáciám a etika
Paralelná služba platila Tóthovi napríklad cestu do Francúzska za Oskara Fegyveresa, čo vyvolalo otázky o hraniciach žurnalistiky. Kotian zdôrazňuje, že aj keď Tóth mal odlišný štýl, jeho príbeh zostáva významný pre pochopenie éry, v ktorej pôsobil. „Je to extrém a vtedy až tak nepozeráš, či je všetko úplne fér a v súlade s pravidlami,” dodáva Kostolný.
V priebehu rokov sa objavili rôzne interpretácie jeho činnosti - či išlo len o žurnalistickú kariéru alebo aj o aktivity ovplyvňované spravodajskými zložkami. Tóth sám tvrdí, že chránil záujmy štátu, no redaktori SME a ďalší svedkovia naznačujú, že mal vplyv aj na politické dianie prostredníctvom svojich kontaktov a prístupov k údajom.
Výpoveď Petra Tótha na súde v prípade vraždy Jána Kuciaka, 1. časť
V každom prípade zostáva jeho príbeh jedným z najdiskutovanejších prípadov prepletenia žurnalistiky so spravodajskou činnosťou v slovenskom ére po roku 1989. Jeho skúsenosť ukazuje, že hranica medzi ochranou štátu a zneužitím spravodajských informácií môže byť tenká a ťažko rozoznateľná aj pre samotných aktérov.
| období | popis |
|---|---|
| 1994-1998 | Práca pre SME a vážne úvahy o únose Kováča mladšieho; exkluzívny rozhovor s Oskom Fegyveresom |
| 1995-1998 | Kooperácia s paralelnou tajnou službou, koordinácia informácií a aktivity voči opozičným aktívam |
| po roku 1998 | Prepustenie z SME; vydanie knihy Krycie meno Bežec a ďalšie mediálne projekty |
Najmä z pohľadu redakcií a kolegov je zrejmé, že debatám o jeho kariére dominujú dva póly: obhajoba jeho odvahy a kritika etických hraníc.