Očkovanie predstavuje jeden z najdôležitejších nástrojov verejného zdravotníctva, ktorý v minulosti výrazne znížil výskyt a úmrtnosť na závažné infekčné ochorenia.
Prečo očkovanie chránilo deti a čo môže nasledovať po očkovaní?
Očkovanie môže mať u niektorých detí aj nežiaduce účinky, ktoré sú však vo veľkej miere bezpečné a neporovnateľne miernejšie než dôsledky samotných infekcií, ktorým sa očkuje.
Bežné reakcie po očkovaní zahŕňajú bolesť, začervenanie alebo opuch v mieste vpichu, zvýšenú teplotu, únavu či plačlivosť a menej výrazné zmeny v správaní dieťaťa. Tieto reakcie zvyčajne odznejú do 2-3 dní.
Niektoré očkovacie látky môžu vyvolať aj horúčku alebo vyrážky v špecifických období po podaní. U vakcíny proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (DTaP) sa bolesť a opuch v mieste vpichu objavujú často do 12 hodín a môžu trvať 3-7 dní; horúčka môže zmiznúť do 24-48 hodín.
U MMR vakcíny (osýpky, mumps a ruža) sa reakcie môžu objaviť aj so značným odstupom - horúčka a vyrážky zvyčajne nastupujú 6-12 dní po očkovaní. Horúčka do 39,5 °C sa vyskytuje približne u 10 % detí a trvá 2-3 dni.
Po očkovaní proti Hib a pneumokokom bývajú lokálne reakcie (bolesť či opuch na mieste vpichu) u menšej časti detí, pričom u niektorých sa môže objaviť aj zvýšená teplota.
Niektoré reakcie sú menej časté alebo sa vyskytujú až neskôr; napríklad po očkovaní proti hepatitíde B môžu byť teploty skôr zriedkavé, no vyskytujú sa aj bolesti miesta vpichu alebo slabá chuť do jedla.
Ktoré ochorenia vakcináciou chránime a ako prebieha očkovací kalendár?
Čierny kašeľ (pertussis), diftéria a tetanus v minulosti spôsobovali závažné komplikácie u detí. Očkovanie DTaP je bezpečnejšou verziou starej DTP látky a v rámci hexavakcíny sa podáva v 3 dávkach v prvom roku života (3., 5. a 11.-12. mesiac). Neskôr sa podáva ďalšia dávka v 6. roku života spolu s očkovaním proti detskej obrne (IPV).
Ochorenia spôsobené Haemophilus influenzae typu B (Hib), pneumokokom, hepatitídou B, poliomyelitídou a ďalšími vírusmi sa vďaka hexavakcíne a konjugovaným vakcínam dostali do trezoru prevencie, pričom očkovanie proti týmto infekciám býva realizované v správnych vekových okne v rámci povinného alebo odporúčaného kalendára.
Pneumokokové vakcíny (10- alebo 13- valentné) sú určené pre deti do 5 až 17 rokov podľa typu vakcíny, s konjugovanou formou zvyčajne zvyšujúcou imunogenicitu u najmenších detí.
Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) je v rôznych regiónoch podľa termínov kalendára a klinických odporúčaní upravované. Po dosiahnutí určitého veku sa realizuje preočkovanie podľa schém platných v danej krajine.
Priebeh ochorenia po vakcinácii a čo robiť pri podozrení na nežiadúcu reakciu
Keď dôjde k infekcii napriek očkovaniu, priebeh môže byť ľahší alebo znesiteľný, menej často môže dôjsť k závažnejšiemu ochoreniu. V prípade podozrenia na nežiaducu reakciu je vhodné kontaktovať lekára a sledovať časový odstup od očkovania.
Ak sa po očkovaní objavia vážne príznaky (silné opuchy, vysoké teploty, záchvaty alebo iné alarmujúce príznaky), vyhľadajte lekársku pomoc čo najskôr.
Opatrenia a odporúčané postupy po očkovaní
- Po očkovaní je vhodný kľudový režim a dostatok tekutín.
- V prípade bolesti alebo horúčky je možné podať bežne dostupné lieky proti bolesti a teplote podľa odporúčaní lekára.
- Sledujte reakcie dieťaťa a informujte pediatra pri dlhodobých alebo výrazných problémoch.
- Niektoré očkovania môžu vyžadovať načasovanie vzhľadom na choroby dieťaťa; vždy dôkladne konzultujte s lekárom.
Ochrana a svetová perspektíva k očkovaniu
Očkovanie je najefektívnejší spôsob, ako chrániť deti pred širokou škálou infekcií a ich potenciálne život ohrozujúcich komplikácií. Aj keď sa v spoločnosti objavujú informácie o vedľajších účinkoch, pomer rizík a výhod ostáva v prospech očkovania.
Obavy o dlhodobé vedľajšie účinky po očkovaní bývajú často podložené nekorektnými alebo neúplnými informáciami. Jednak vedľajšie účinky existujú, no ich intenzita a frekvencia sú oveľa menšie než riziko ochorenia bez očkovania.
Základné fakty o rizikách a prínosoch očkovania
- Očkovanie znižuje výskyt závažných infekcií a chráni deti pred komplikáciami.
- Bežné reakcie sú najčastejšie mierne a krátkodobé.
- Niektoré reakcie sa objavia neskôr podľa typu vakcíny a je dôležité vyhľadať lekára pri podozrení na nežiaduce účinky.
- Verejná diskusia o očkovaní by mala byť založená na overených dátach a vedeckých faktoch, nie na dezinformáciách.
Aktuálne o vakcinácii | MUDr. Ingrid Urbančíková, PhD., MPH | 25.03.2021 | Mensa zoomovňa
Očkovanie proti COVID-19 potvrdilo bezpečnosť moderných vakcín; dlhodobé vedľajšie účinky sa ukazujú jako zriedkavé a v porovnaní s rizikami ochorení väčšieho rozsahu zanedbateľné.
Všeobecne platí, že očkovanie je forma aktívnej imunizácie, ktorá zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Očkovať sa môže iba zdravé dieťa po lekárskom vyšetrení a za riadnych podmienok sledovania reakcií.