Problematika emočného zneužívania detí sa dostáva do pozornosti odborného diskurzu čoraz viac. Tentoraz sa nad témou syndrómu zavrhnutého rodiča zamýšľa mladý advokát. Na problém sa pozrel z trestnoprávneho hľadiska a svoj odborný názor v apríli 2020 publikoval v odbornom online časopise Právne listy. S jeho súhlasom publikujeme tento zaujímavý článok aj pre čitateľov nášho magazínu a veríme, že bude inšpirovať mnohých k tomu, aby začali s týmto pojmom pracovať aj v právnom prostredí.
Pokračovanie textu orientuje čitateľa na to, čo predstavuje syndróm zavrhnutého rodiča (SRZ) z pohľadu trestnoprávneho posúdenia a aké prvky konania rodiča vedú k manipulácii s dieťaťom proti druhému rodičovi. Rovnakým spôsobom sú analyzované motívy páchania, skutkové podstaty a aj súvisiace právne normy. Výklad vychádza z doktorandských a odborných stanovísk, ktoré dopĺňajú poznatky o CAN syndróme a jeho vplyve na psychický vývoj dieťaťa.
Definícia SRZ a jeho právny rámec
Jedná sa o formu psychického týrania dieťaťa, kde dieťa je využívané ako nástroj proti druhému rodičovi, často v dôsledku rozvodu. Syndróm zavrhnutého rodiča bol pôvodne definovaný americkým psychiaterom Richardom A. Gardnerom a zobrazuje sa ako porucha, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Ďalej sa uvádzajú ďalšie mechanizmy manipulácie a možnosti ich posúdenia v trestnom práve.
Súvislosť s CAN syndrómom
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) predstavuje súhrn významných príznakov týrania, zneužívania a zanedbávania dieťaťa. Do tejto kategórie spadajú aj prípady psychického týrania zo strany rodiča, keď dochádza k významnému negatívnemu vplyvu na citový vývoj dieťaťa. Manipulatívne konanie môže viesť k programovaniu dieťaťa proti rodičovi a vyvolaniu silného emočného utrpenia, čo je jadrom SRZ ako formy psychického utrpenia.
Podľa odborníkov syndróm CAN zahŕňa viacero dianí - od fyzického týrania až po psychické, zanedbávanie a iné formy ohrozujúceho prostredia, pričom významným prvkom je aj mecenizmus emócií dieťaťa. Z právneho hľadiska môže ísť o zodpovednosť za týranie blízkej osoby a zverenej osoby v rámci § 208 ods. 1 TZ, prípadne o kvalifikované skutkové podstaty podľa § 208 ods. 3 písm. b) TZ.
Motívy, úmysel a vplyv na priestupok
Gardnerova koncepcia motívu zahŕňa hlavne pomstu a nenávisť voči partnerovi s túžbou potrestať druhého rodiča cez dieťa. Aplikácia osobitného motívu konania v pomste (§ 140 písm. b) TZ) sa plne uplatňuje aj v trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby, keď je cieľom poškodenie dieťaťa alebo jeho psychické utrpenie v prospech trestu pre druhého rodiča. Tým sa posúva analýza z trestnoprávneho posúdenia od jednotlivého činu k hraničnému zneužívaniu dieťaťa ako prostriedku voči poškodenej osobe.
V súvislosti so skutkovou podstatou je potrebné rozlišovať či ide o vedomé a úmyselné konanie, alebo o neúmyselné prejavy manipulácie. Ak je odcudzenie výsledkom vedomého správania druhého rodiča s jasným zámerom zavraždiť alebo zneutralizovať vzťah dieťaťa k zavrhnutému rodičovi, ide o jasný prípade psychického utrpenia a priamo napĺňa znaky trestného činu. V inom prípade môže ísť o menej závažné formy, ktoré sa budú posudzovať v rámci menej prísnych foriem trestného činu, pričom najdôležitejšie zostáva posúdenie vplyvu na dieťa a jeho duševný vývoj.
Rodičovská zodpovednosť a právne úpravy na Slovensku
Podľa slovenského zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.) sú rodičovské práva a povinnosti zdieľané a vždy sa posudzujú z pohľadu najlepšieho záujmu dieťaťa. Rodičia spolu nežijúci môžu uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú súd môže schváliť. V prípade sporu o výkone rodičovských práv a povinností je rozhodnutie na súde. Striedavá osobná starostlivosť (SOS) je zahrnutá do zákona č. 36/2005 Z. z. od 1. júla 2010 a umožňuje zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvom rodičom, ak sú obaja rodičia schopní a majú o starostlivosť záujem, a ak to najlepšie vyhovuje potrebám dieťaťa.
Rodičovská dohoda nemusí byť písomne stanovená povinne, no v praxi je často vyžadovaná a môže byť schválená súdom. Príspevky na starostlivosť o dieťa (alimenty) sú upravené zákonmi a ich výška sa odvíja od potrieb dieťaťa, majetkových pomerov a schopnosti rodiča plynu udržať rovnováhu medzi oboma rodičmi. Pri striedavej starostlivosti môže výživné byť upravené tak, aby dieťa v plnej miere zdieľalo náklady v jednom či druhom čase podľa dohody a možnosti rodičov.
Právny pohľad na dôvery a dôveryhodnosť vo vzťahu rodičov a dieťaťa
Otázky dôvery rodičov voči dieťaťu s závislosťou na látkach sú neľahké a vyžadujú posúdenie z terapeutického i právneho hľadiska. Rodič musí zvážiť, ako najlepšie ochrániť dieťa a zároveň zveriť dôveryhodné opatrenia, ktoré podporia stabilitu a bezpečné prostredie. V praxi je vhodné vyhľadať odbornú pomoc a zabezpečiť odbornú podporu pre rodinu. Starostlivosť o dieťa v takejto situácii vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa emocionálne, výchovné, právne a administratívne aspekty.
- Rodičovské dohody a rozhodnutia sú vhodné pri striedavej alebo spoločnej starostlivosti, pričom vždy súperia o najlepší záujem dieťaťa.
- Právne možnosti zahrnujú aj zverenie dieťaťa do SOS a v prípade konfliktných situácií aj podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností.
- Ochrana dieťaťa a prevencia ďalšieho psychického utrpenia si vyžaduje citlivý a koordinovaný postup medzi rodinou, súdom a sociálnymi službami.
Praktické ukážky a procesy
V súčasnosti sú prakticky riešené problémy ako dve školy alebo dve detské inštitúcie. V rámci právneho poriadku sa riešia otázky týkajúce prítomnosti dieťaťa v dvoch školách, prebiehajúcej starostlivosti a prideľovania vyživovacej povinnosti. Do procesu vstupujú aj sociálne služby, ktoré môžu poskytnúť poradenstvo a pomoc pri riešení konfliktov medzi rodičmi a pri ochrane dieťaťa.
Význam a vývoj právnych inštitútov SOS a striedavej starostlivosti
Striedavá osobná starostlivosť je právne ukotvená a implementovaná s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa. Dôležité je, že v prípade potreby možno zvoliť alternatívne formy starostlivosti a zohľadniť fakt, že rodičia sa môžu rozhodnúť aj pre spoločnú starostlivosť, keď sú ochotní spolupracovať a zdieľať zodpovednosť. Právna úprava v tomto smere je dôležitá najmä pre jasné pravidlá a pre zabezpečenie spravodlivého podielu na výchove a vzdelávaní dieťaťa.
Právne dopady a záväzky rodičov
Rodičia sú povinní zabezpečiť primeranú starostlivosť a výživu dieťaťa podľa potrieb a možností. Všetky dohody a rozhodnutia sú posudzované z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa a možnosti využiť aj medzikrajové dohody. V prípade potreby je možné využiť mimosúdnú mediáciu alebo súdnu cestu pre úpravu pomerov dieťaťa.
V záverečných myšlienkach môžeme konštatovať, že ochrana dieťaťa pred emočným zneužívaním v súvislosti so syndrómom zavrhnutého rodiča je komplexný a multidisciplinárny problém. Právne rámce a odborné poznatky musia spolupracovať na zabezpečení stability a duševného zdravia dieťaťa, ako aj na spravodlivom a efektívnom riešení rodinnoprávnych vzťahov.