Anglický bulteriér, plemeno s jedinečným vzhľadom a energickou povahou, si získal popularitu po celom svete. Hoci je známy svojou priateľskou povahou a oddanosťou rodine, je dôležité si uvedomiť, že toto plemeno môže byť náchylné na určité zdravotné problémy. Správna diéta a starostlivosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravia a pohody bulteriéra.
Pôvod a charakteristika
Anglický bullteriér vznikol v Anglicku v priebehu 18. a 19. storočia krížením starých typov anglického buldoga, anglického teriéra a dalmatína. Pôvodne bol chovaný na pracovné a bojové účely, no postupne sa stal rodinným plemenom. James Hinks sa v 19. storočí zaslúžil o vyšľachtenie bullteriéra s charakteristickým "klábonosom" a vylepšeným temperamentom.
Bulteriér je stredne veľký pes s jedinečným vzhľadom. Jeho "vajcovitá" hlava a klábonos sú charakteristické črty. Srsť je krátka, hladká a lesklá, obvykle v kombinácii bielej s ďalšími farbami. Výška psa v kohútiku sa pohybuje okolo 45 až 50 cm a váha dosahuje približne 20 až 35 kg.
Správanie a temperament
Anglický bullteriér je známy svojou vyrovnanou, priateľskou povahou a silnou oddanosťou svojej rodine. Má veľmi blízky vzťah k svojim majiteľom a vyžaduje si ich prítomnosť a náklonnosť. Je definovaný ako pes s vysokou toleranciou k deťom, najmä ak je včas a dôsledne socializovaný.
K cudzím ľuďom býva spočiatku rezervovaný, avšak správnou socializáciou si dokáže vytvoriť dôverný vzťah. Ak vycíti hrozbu, je schopný chrániť svoju rodinu. Je to inteligentný pes, ktorý dokáže rýchlo pochopiť základné povely, avšak pre jeho výchovu je dôležitá pevná ruka a jasné hranice. Má silnú osobnosť a nezávislé myslenie, čo môže viesť k občasnému ignorovaniu povelov.
Bulteriér je celkovo veľmi akčný, zvedavý, sebavedomý a ostražitý pes. Avšak celé jeho správanie je odrazom výchovy a výcviku. Potrebuje majiteľa, ktorý bude dôsledný a nenechá sa obalamutiť jeho zjednávaním. Bulteriér má vlastnú hlavu a obyčajné plnenie povelov nie je pre neho. Pokiaľ bude ale vychovaný dôsledne a s láskou, bude z neho skvelý rodinný pes. Je však potrebné, aby "hlavu rodiny a svorky" rešpektoval.
Ku svojej rodine je veľmi oddaný a milujúci, neustále s nimi chce byť v kontakte. Ak je ponechaný sám alebo sa nudí, môže sa u neho prejaviť deštruktívne správanie. K cudzím ľuďom sa chová odmerane, ohlási ich príchod štekotom, ale nikdy na nich nezaútočí, jedine ak by nadobudol dojem, že je jeho rodina v ohrození.
K deťom je to milujúci a trpezlivý spoločník, ale vďaka svojej robustnosti by im mohol nechtiac ublížiť, preto je potrebné ich hru organizovať pod dohľadom dospelej osoby. Pokiaľ si "jeho" deti hrajú s inými deťmi a nadobudol by dojem, že sú v ohrození, mohol by na cudzie deti zaútočiť.
Čo sa týka kontaktu s ďalšími psami, potom bulteriér samostatne konflikt nevyhľadáva. Pokiaľ je ale vyzvaný k bitke, bude ťažkým súperom, ktorý bude chcieť vyhrať. Neodporúča sa teda prechovávať dva jedince jedného pohlavia v rovnakom prostredí. Ostatné zvieratá znáša a toleruje v prípade, že bol k tomu vedený od malička.
Bulteriér je pes, ktorý vyžaduje aspoň základný výcvik a veľa fyzickej aktivity. Ak je dostatočne unavený, stáva sa priateľským maznáčikom. Problém nastáva vo chvíli, keď sa začne nudiť - veľmi rýchlo môžete mať byt rozobratý na prvočinitele. Aj keď ide o inteligentného psa, jeho výcvik nie je vhodný pre každého.
V dospelosti, bez správnej výchovy, môžu byť nepriateľskí a v krajnom prípade aj agresívni voči ďalším psom. V názve plemena sa slovo „teriér“ nenachádza náhodou. Ak nemajú možnosť vybiť svoju energiu, mávajú deštruktívne sklony. Vďaka silnej čeľusti dokážu zlikvidovať aj ten najodolnejší nábytok.
Svoju rodinu tieto psy veľmi milujú a neradi sa od nej na dlhšiu dobu oddeľujú. Sú tak vhodní k ľuďom, ktorí majú možnosť s nimi byť väčšinu dňa. Psa však nemôžete brať všade so sebou, a preto je potrebné s ním od šteňaťa cvičiť samostatný pobyt doma aspoň na pár hodín.
K cudzím ľuďom aj zvieratám sa chová rezervovane. Na nesrovnalosti pri strážení záhrady spravidla reaguje štekotom. Ako mnoho ďalších bull psov je vhodnou voľbou k deťom, ktoré miluje a rád sa s nimi hrá. Je dobré mať však hru s deťmi pod kontrolou, najmä u menších detí. Staršie deti je potrebné dôkladne poučiť, ako sa k psovi správne chovať.
Je tiež dobré mať pod kontrolou hru vlastných detí s ich kamarátmi. Ak by pes akčnejšiu a hlasnejšiu hru vyhodnotil ako ohrozenie svojich zverencov, mohol by sa prinajmenšom po návšteve ohnať. Ak je pes dobre vychovaný a socializovaný, bitky s cudzími psami nevyvoláva, ale ak na neho niekto zaútočí ako prvý, neváha sa brániť. Máloktorý chovateľ plemena chová dva jedince jedného pohlavia v rovnakej domácnosti.
Ak nie ste naozaj veľmi skúsený chovateľ s poriadnou dávkou prirodzenej autority, bolo by pre vás pravdepodobne prakticky nemožné udržať doma pokoj a poriadok.
Psy sa učia socializovať
Zdravotné problémy
Aj keď je anglický bullteriér považovaný za relatívne zdravé plemeno, môže byť náchylný na niekoľko zdravotných problémov, ktoré sú typické pre jeho genetickú líniu.
Najčastejšie dedičné ochorenia:
- Hluchota: Výraznejšia u bielych jedincov.
- Kardiovaskulárne problémy: Zúženie aorty alebo mitrálna dysplázia.
- Nádory
- Ochorenia obličiek: Dedičná nefritída.
- Pohybového aparátu: Luxácia pately.
- Kožné problémy: Dermatitída, alergie.
Pri výbere šteňaťa sa odporúča konzultovať so špecialistami a uistiť sa, že rodičia boli testovaní na srdcové a obličkové ochorenia, BAER test sluchu a genetický test na lethal acrodermatitis.
Kožné problémy u bulteriérov
Sklon bulteriéra k závažným kožným ochoreniam je problematika vyžadujúca pozornosť. Zápal kože môže výrazne ovplyvniť pohodu a zdravotný stav psa.
Príčiny zápalu kože:
- Alergické reakcie: Na stravu, prach, alebo iné externé stimuly.
- Parazitárne infekcie: Od blších a kliešťov, ktoré môžu zanechávať bakteriálne alebo vírusové následky, vedúce k rozvoju ekzému.
- Genetická predispozícia: Niektoré rasy, bullteriery zahrnuté, sú geneticky viac náchylné k týmto ochoreniam.
- Externé látky: Chemikálie či prudké čistidlá.
Symptómy dermatitídy:
- Svrbenie
- Začervenanie
- Suchosť pokožky
- Kožné lézie (drobné červené škvrny alebo vyvýšeniny)
- Vypadávanie srsti
- Zmeny na koži (zhrubnutie, tmavé alebo svetlé škvrny, zvýšená produkcia kožného mazu)
Diagnostika a liečba: Kľúčom k úspechu pri liečbe zápalu kože u bullterierov je precízna diagnostika, ktorá začína dôkladnou veterinárnou prehliadkou. Na liečbu zápalu kože u bullterierov sa využívajú rozličné terapeutické prístupy, ako medikamentózna terapia (antibiotiká, protizápalové lieky a antihistaminiká), používanie topických liečiv (protizápalové a antibakteriálne zložky) a rôzne veterinárne procedúry (pravidelné kontroly, chirurgické zásahy, odstránenie alergénov z prostredia psa).
Pravidelná hygiena kože a srsti. Patrná kvalita prostredia, v ktorom sa psy nachádzajú.
Pankreatitída u bulteriérov
Pankreatitída u psa je vážne ochorenie, ktoré môže mať vážne následky na zdravie. Správna strava hrá kľúčovú úlohu v liečbe a prevencii tohto ochorenia.
Čo je pankreatitída?
Pankreatitída je zápal pankreasu, pri ktorom dochádza k aktivácii tráviacich enzýmov už v pankrease namiesto v tenkom čreve.
Príčiny pankreatitídy:
- Diétne chyby (nadmerný príjem tuku, zvyšky zo stola, tučné mäso)
- Obezita
- Genetická predispozícia
- Trauma brucha
- Lieky a toxíny
- Metabolické poruchy (cukrovka, hyperlipidémia, hypotyreóza)
Príznaky pankreatitídy:
- Zvracanie (často opakované)
- Strata apetítu (anorexia)
- Bolesť brucha
- Hnačka
- Letargia a slabosť
- Horúčka alebo podchladenie
- Dehydratácia
- Zrýchlený srdcový tep (tachykardia)
- Ťažkosti s dýchaním
- Žltačka (žlté sfarbenie slizníc, ak je postihnutá aj pečeň)
Diagnostika pankreatitídy: Anamnéza a fyzikálne vyšetrenie. Laboratórne testy (amyláza, lipáza, PLI test, hematológia a biochemický profil). Diagnostické zobrazovacie metódy (ultrazvuk brucha, röntgenové snímky, CT alebo MRI).
Liečba pankreatitídy: Akútna fáza: Hospitalizácia, infúzna terapia, kontrola bolesti, antiemetiká, antibiotiká, výživa (enterálna alebo parenterálna). Chronická pankreatitída: Dlhodobý manažment stravy, kontrola hmotnosti, pravidelné kontroly, liečba sprievodných ochorení.
Výživa bulteriéra
Kŕmenie anglického bullteriéra by malo byť dôkladne vyvážené, pretože plemeno má sklony k priberaniu a je náchylné na kožné alergie. Ak sa bullteriér venuje športovým aktivitám alebo pri dlhšom pohybe, je potrebné zvýšiť kalorický príjem, aby sa podporila regenerácia svalstva a udržala energia.
Dôležitosť správnej stravy:
Strava je kľúčovým prvkom v liečbe a prevencii pankreatitídy. Odporúčania pre stravu:
- Nízkotučná strava (obsah tuku menej ako 10% na sušinu, minimálny príjem sacharidov)
- Ľahko stráviteľné bielkoviny (chudé mäso: kuracie bez kože, morčacie, králičie)
- Vláknina (rozpustná vláknina môže pomôcť pri regulácii trávenia)
- Malé a časté kŕmenie (3-4 malé porcie denne)
- Dostatočný príjem vody
Potraviny, ktorým sa vyhnúť:
- Vysokotučné potraviny (tučné mäso, mliečne výrobky, maslo, oleje)
- Vyprážané jedlá
- Tučné orgány
- Ľudské pochúťky, psie mlsky, tepelne spracované tuky
- Alkohol a kofeín
BARF strava a pankreatitída
BARF (Biologically Appropriate Raw Food) je spôsob kŕmenia psov surovou stravou, ktorá napodobňuje ich prirodzenú potravu v prírode. Zahŕňa surové mäso, kosti, orgány a malé množstvo ovocia a zeleniny.
Potenciálne výhody BARF stravy:
- Prirodzená výživa zlepšuje celkový stav jedinca
- Kontrola nad zložkami
- Žiadne umelé prísady
Potenciálne riziká BARF stravy pri pankreatitíde:
- Bakteriálne kontaminácie (riziko infekcií)
- Nevyvážená strava (nedostatok alebo nadbytok niektorých živín)
Odporúčania pre BARF stravu pri pankreatitíde:
- Konzultácia s odborníkom
- Výber vhodných surovín (chudé druhy mäsa, vnútornosti, kosti, vajcia, netučné mliečne výrobky, zelenina a ovocie s nízkym obsahom cukrov)
- Vyvážená strava (doplnky výživy: vitamíny a minerály)
- Bezpečná príprava (dodržiavať hygienické postupy pri manipulácii so surovým mäsom)
- Postupné zavádzanie (pomaly zavádzajte nové potraviny a sledujte reakcie psa)
K doma pripravovanej strave je potrebné pridávať rôzne minerály a vitamíny, ale psom väčšinou viac chutí. Granule by mali obsahovať vyvážený pomer všetkých potrebných živín, takže je potrebné k nim pridávať iba čistú vodu, no napriek tomu psíkom určite menej chutia.
Pre krátke buličie zúbky nie sú vhodné misky plastové, ale je dobré zaobstarať misky nerezové. Už malému šteňaťu môžete zaobstarať misky veľké, pretože bulteriér celkom rýchlo rastie a okolo ôsmich mesiacov má výšku dospelého psa, takže sa nemusíte báť, že by na neho misky boli príliš veľké.
Kŕmiť môžeme kompletnou granulovanou stravou alebo doma pripravovaným krmením. Obe varianty majú svoje zastáncov a odporcov, je vhodné sa o kŕmení poradiť so svojím chovateľom.
Doma pripravovaná strava môže byť buď varená, alebo podľa najmodernejších predlôh zo zahraničia nazývaná BARF (= Bone And Raw Food = kosti a čerstvá strava). Ide o tepelne či inak neupravovanú stravu, všetko sa psíkom podáva čerstvé a surové, vrátane mäsa, kostí, zeleniny, morských rýb a rôznych doplnkov.
Po „BARFovaní“ väčšina chovateľov uvádza, že ich psík má menší objem exkrementov, zdravú a krásnu srsť, netrpí tráviacimi ani kožnými problémami, má silný imunitný systém, takmer žiadny zubný kameň. Niektorí tiež tvrdia, že surová potrava predlžuje psom život a jej používanie môže pomôcť znížiť problémy s reprodukciou a rastom.
Keď kŕmime doma pripravovanou stravou, je potrebné k nej pridávať potrebné minerály a vitamíny, avšak aj tu je potrebné dávať pozor, pretože mnohokrát nadbytok týchto prvkov môže spôsobiť značné problémy, rovnako ako ich nedostatok.
Pre spestrenie stravy môžeme občas použiť napr. vajce (surový žĺtok, varený bielok), tvaroh, ryžu, zeleninu (nenadúvavé druhy) aj niektoré druhy ovocia. Je dôležité riadiť sa zásadou všetkého s mierou, a tiež, že nič sa nemá preháňať.
Ako krmivá vyložene nevhodné pre psov môžeme označiť čokoládu, hrozienka, hrozno, cesnak, cibuľu, kávu, akékoľvek korenené potraviny a pod.
Oživiť môžeme buličí jedálniček aj tak, že napríklad pri výcviku používame ako odmeny piškóty, psie sucháre alebo iné maškrty určené špeciálne pre psov.
Frekvencia kŕmenia:
- Do 3 mesiacov: 4 až 5x denne
- Do 6 mesiacov: 3 až 4x denne
- Do 9 mesiacov: 2 až 3x denne
- Do 12 mesiacov: 1 až 2x denne
Dospelého psíka je vhodné kŕmiť raz denne, ideálne večer, niektorí majitelia svojim bulíkom dávajú raz týždenne pôst.
Starostlivosť a životné podmienky
Pravidelná starostlivosť o bulteriéra nie je nijako náročná. U srsti postačí raz do týždňa vyčesať gumovou kefou, v období pĺznutia je lepší každodenné česanie. Bulteriér má veľmi citlivú pokožku, preto nie je vhodné ho často kúpať. Ak je to potrebné, odporúčame využiť suchý šampón alebo šampón hypoalergénny.
Ospalky okolo očí je vhodné každý deň odstrániť, využiť k tomu možno aj čističe očného okolia, prípadne bórovú vodu. Pazúriky je potrebné udržovať v rozumnej dĺžke. Ak psík chodí po tvrdom povrchu, môže si ich sám obrúsiť. To však neplatí pre piaty pazúrik, ktorý je nutné pravidelne kontrolovať a zastrihávať, aby nezačal zarastať.
Ďalšiu starostlivosť by sme mali venovať zúbkom a dutine ústnej. Ak psík dovolí, je najvhodnejšia mechanická očista. Ak sa to psíkovi ani po poriadnom nácviku nepáči, pomôžu dentálne maškrty. V prípade rozsiahleho zubného kameňa je potreba vyhľadať veterinárneho lekára, ktorý ho odstráni v celkovej anestézii.
Čo sa týka bývania bulteriéra, odporúčame ho umiestniť dovnútra domu alebo bytu. Má krátku srsť, ktorá ho pred zimou neochráni. Pokiaľ bude mať k dispozícii záhradu cez deň, bude spokojný, pretože si bude mať kde vybiť energiu. Aj tak je ale potrebné sa mu dostatočne venovať, cvičiť ho a dopriať mu zamestnania či dostatok pohybu. Pokiaľ sa bude nudiť, začne vymýšľať svoju zábavu a pri odlúčení od rodiny dosť trpí.
Krátka srsť nevyžaduje náročnú starostlivosť, stačí ju raz týždenne prečesať gumovým kartáčom či rukavicou. Len v období pĺznutia je vhodné psa vyčesávať o niečo častejšie.
Bulíci majú spravidla citlivejšiu pokožku, a preto nie je vhodné ich kúpať príliš často. Ak je predsa len potreba psa vykúpať, je ideálne použiť šampón pre citlivú pleť alebo hypoalergénny šampón.
Často sa mu tvoria ospalky okolo očí, ktoré je vhodné pravidelne odstraňovať. Jeho krátka srsť, spravidla bez podsady či s redšou podsadou, mu neumožňuje celoročný pobyt vonku.
Zároveň mnoho jedincov tohto plemena je na svojej rodine až závislých, a dlhšie odlúčenie v kotci mu nerobí dobre psychicky. Pri skracovaní pazúrikov musíme dávať pozor hlavne na pazúry tmavé, u ktorých nie je vidieť, kam až zasahuje lôžko, ak si nie sme istí, tak aj túto činnosť radšej zveríme odborníkovi.
Je vhodná aj pravidelná kontrola uší, ktoré môžeme ľahko vyčistiť, ale ak tam je nejaký väčší neporiadok alebo uši smrdia, je potrebné navštíviť veterinára. Do starostlivosti sa dá zahrnúť aj kontrola pazúrikov, väčšina bulíkov si ich počas svojho aktívneho života obrusí sama, ak nie, tak pazúriky trochu skracujeme.
Na túto aktivitu tiež psíka zvykáme už odmladia, jednak ho zabavíme odumretých chlpov a tiež mu namasírujeme telíčko, mnohým z nich sa to veľmi páči. Od mladosti tiež bulíka učíme, aby si nechal prehliadnuť zuby, čo sa nám vždycky môže hodiť.
Samozrejme platí, že ak sa nám čokoľvek nezdá, alebo si nevieme rady, navštívime veterinára, ktorý nám iste rád poradí, je lepšie niekedy prísť obťažovať s drobnosťou, než niečo dôležité zanedbať.
Pohyb a aktivity
Bulteriér je svalnatý, aktívny pes. Potrebuje dostatok pohybu a zamestnania, aby zostal šťastný a zdravý.
Je to pes so silnou čeľusťou a mohutnejším hrudníkom, a preto sa ho rad ľudí vďaka tomuto vzhľadu a neľahkej minulosti bojového psa bojí. Aj keď má k dispozícii záhradu, na ktorej sa do značnej miery vyšantí, je potrebné sa mu dôkladne venovať a unaviť ho psychicky aj fyzicky. Ak sa totiž bude cítiť osamelo alebo sa bude nudiť, môžete sa pripraviť na zdemolovanú záhradu.
Zvládne pobyt v domčeku so záhradou (a ideálne s prístupom dnu), ale zvládne aj pobyt v byte. Anglický bulteriér je akčný pes do nepohody. Je potrebné ho poriadne unaviť, a to ako psychicky, tak fyzicky.
Bulteriér je pes, ktorý je predurčený milovať svoju rodinu a je viac než isté, že je verným spoločníkom v každej situácii. Miluje priamy kontakt so „svojimi“ ľuďmi. Je tiež priateľský, dôverčivý a rozhodne nie je vhodný ako strážny pes, aj keď občas svojim zovňajškom vzbudzuje rešpekt.
Bulteriér je vhodný pre skúseného chovateľa, ktorý mu už od malička vie poskytnúť láskavú, ale zato ráznu výchovu. Je dôležité od šteňaťa začať so socializáciou. Je pre neho dôležité zoznámiť sa so všetkým, čo by mohlo bulteriéra počas života stretnúť či sú to iné zvieratá alebo malé deti.
Psie športy, ako napríklad agility, sú vynikajúcim spôsobom, ako nasmerovať energiu vášho psa. Veď atletický Angličan potrebuje dostatok pohybu a aktivít - ale aj dostatok pozornosti.
tags: #pokresleny #bulterier #dieta