Politika jedného dieťaťa, ktorá bola v Číne zavedená v roku 1979, predstavovala rozsiahly a kontroverzný pokus o reguláciu rastu populácie. Hoci sa odhaduje, že táto politika zabránila približne 400 miliónom pôrodov, vyvolala množstvo etických, sociálnych a ekonomických problémov. Tento článok sa zaoberá dôvodmi zavedenia politiky, jej dôsledkami a neskorším ukončením, ako aj prechodom k politike dvoch detí a následne troch detí a ich potenciálnym dopadom na budúcnosť Číny.
Zavedenie a ciele politiky jedného dieťaťa
Čínska vládna politika jedného dieťaťa bola zavedená s cieľom obmedziť rast populácie. Vláda argumentovala, že rýchly rast populácie zaťažuje zdroje krajiny a bráni ekonomickému rozvoju. Cieľom bolo znížiť pôrodnosť a zabezpečiť udržateľný rozvoj.
Od roku 1980 totiž v Číne platila politika jedného dieťaťa, vplyvom ktorej nemohli mať páry viac ako jedno dieťa. Vládne nariadenie o tom, že páry budú môcť mať dve deti, by podľa zdroja malo byť zverejnené koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku. Čínski zákonodarcovia schválili zmeny v zákone o populácii a plánovaní rodín, ktoré umožnia čínskym párom mať tri deti. Išlo o formálne potvrdenie príslušného rozhodnutia, ktoré prijalo už v máji. Vedenie krajiny sa tak snaží zadržať demografickú krízu, ktorá by mohla ohroziť nádej na väčšiu prosperitu a na zvýšenie globálneho vplyvu Číny.
Dôsledky politiky jedného dieťaťa
Politika jedného dieťaťa mala rozsiahle a často negatívne dôsledky. Medzi najzávažnejšie patrili:
- Nútené interrupcie a sterilizácie: Na presadzovanie politiky boli často používané drastické metódy, vrátane nútených interrupcií a sterilizácií. Tieto praktiky vyvolali rozsiahle medzinárodné odsúdenie a boli považované za porušenie ľudských práv. Náhodné tehotenstvá sa tak často končili potratom či sterilizáciou.
- Vraždenie novorodencov a nerovnováha pohlaví: Preferencia synov v čínskej kultúre viedla k vraždeniu novorodenciatok, najmä dievčat. Prípady, keď boli dievčatá usmrtené krátko po narodení, boli zdokumentované a vyvolali silné etické otázky. Politika prispela k nerovnováhe pohlaví, keďže mnohé rodiny uprednostňovali synov. To viedlo k nedostatku žien v populácii, čo malo sociálne dôsledky. V Číne dnes na 100 narodených dievčat pripadá 118 chlapcov. Prirodzený pomer v spoločnosti je pritom 105 chlapcov na 100 dievčat. V niektorých provinciách v 80. a 90. rokoch pripadalo na 120 dospelých mužov len 100 dospelých žien. Dnes v Číne na 113 mužov pripadá stále len 100 žien. Priemerne 13-tim zo 100 čínskych mužov sa tak „neujde“ ženská partnerka.
- Starnutie populácie: Obmedzenie počtu detí prispelo k rýchlemu starnutiu populácie. To viedlo k obavám o budúcu pracovnú silu a zaťaženie dôchodkového systému. Podľa OSN bude do roku 2050 takmer 440 miliónov ľudí nad 60 rokov. Naopak, pracujúca populácia (medzi 15 a 59 rokom života) rýchlo klesá. Takmer 15 percent obyvateľstva dnes v Číne tvoria ľudia starší ako 60 rokov. Do roku 2030 budú podľa odhadov predstavovať štvrtinu čínskej populácie.
Uvoľňovanie politiky a prechod k politike dvoch detí
Vzhľadom na rastúce obavy z demografických a sociálnych nákladov politiky jedného dieťaťa začala vláda postupne uvoľňovať obmedzenia. V niektorých provinciách boli povolené výnimky, a v posledných rokoch sa politika presadzovala najmä v mestách. V roku 2013 čínska vláda povolila párom mať dve deti, ak ich rodičia nemali súrodencov. Aj keď v tom čase taká bola už väčšina, veľkú zmenu to neprinieslo.
Pre politiku jedného dieťaťa sa za 35 rokov nenarodilo 400 miliónov detí. Komisia dnes zamestnáva viac ako pol milióna ľudí na plný úväzok a šesť miliónov úradníkov na čiastočný. Tí dohliadali na to, aby páry, ktoré mali dve deti, dostali pokutu vo forme niekoľkých mesačných platov či stratili svoje zamestnanie, ak pracovali v štátnom sektore. Opatrenia celkovo zabránili narodeniu viac ako 400 miliónom detí a spôsobili demografickú krízu.
Najvyššie vedenie Komunistickej strany Číny sa rozhodlo skončiť s dlhoročnou politikou jedného dieťaťa. Vo viac než miliardovej krajine bude od štvrtka rodinám povolené mať dve deti, informovala agentúra AP. K prísnej politike pod heslom jedna rodina - jedno dieťa pristúpilo čínske vedenie v roku 1980, aby pre obmedzené zdroje zabrzdilo populačnú explóziu. Toto pravidlo sa ale v nasledujúcich rokoch postupne zmierňovalo, pretože vedie k rýchlemu stárnutiu obyvateľstva a k prevahe mužov nad ženami. Čína oficiálne ukončila politiku jedného dieťaťa z dôvodu starnutia populácie a obáv z nedostatku pracovných síl. Čínski odborníci upozorňovali, že obrovský počet dôchodcov neúmerne zaťaží dôchodkový systém.
Politika dvoch a troch detí a jej potenciálny dopad
Zavedenie politiky dvoch detí malo za cieľ zvrátiť negatívne demografické trendy a zabezpečiť udržateľný rozvoj. Oprávnenie na zaopatrenie si druhého dieťaťa mohlo získať zhruba 90 miliónov čínskych rodín, čo malo podľa daného výboru do roku 2030 zvýšiť počet obyvateľov krajiny na približne 1,45 miliardy. Niektoré rodičovské páry však vyjadrili ohľadom druhého dieťaťa ľahostajný postoj. Očakáva sa, že politika dvoch detí prinesie niekoľko výhod: zvýšenie pôrodnosti, zlepšenie pomeru pohlaví a posilnenie pracovnej sily. Avšak, Čína aj naďalej obmedzuje počet povolených potomkov, no odteraz ich budú mať čínske rodiny až tri. Odborníci na demografiu však upozorňujú na problémy: Tento krok prišiel až príliš neskoro a najľudnatejšia krajina sa už o pár rokov aj tak nevyhne vymieraniu svojho obyvateľstva. „To, čo Čína potrebuje,“ tvrdí pre britský Guardian profesor Wang Feng „nie je ďalšia štátna politika. Ale lepšia a spravodlivejšia spoločnosť.“
Tabuľka: Vývoj pôrodnosti v Číne
| Rok | Počet narodených detí (v miliónoch) | Medziročný pokles (%) |
|---|---|---|
| 2019 | 14,6 | - |
| 2020 | 12 | 18 |
Napriek potenciálnym výhodám, politika dvoch a troch detí čelí aj výzvam. Niektoré páry môžu byť zdráhavé mať viac detí kvôli finančným nákladom a obavám o kariéru. Okrem toho, demografické zmeny sa dejú pomaly a Čína bude musieť čeliť dôsledkom starnutia populácie ešte niekoľko desaťročí.
Čína je krajinou jedináčikov. Dve generácie detí vyrástli bez súrodencov, strýkov a tiet, bratrancov či sesterníc. Zrod života bol ako mnoho iných vecí v Číne politicky zaťaženou záležitosťou. Dôsledkom toho bolo koncom 70. rokov minulého storočia vydanie zákazu mať viac než jedno dieťa. Minulý mesiac Čína oznámila, že povolí párom mať až tri deti. Rozhodla tak po tom, čo údaje zo sčítania ľudu ukázali prudký pokles pôrodnosti.
Aj keď celková populácia ešte stále rastie, obyvateľstvo v produktívnom veku dosiahlo svoj vrchol v roku 2010 a odvtedy jeho počet klesá. Viac Číňanov uvažuje o náhradnom materstve v Spojených štátoch, aby zabezpečili svojim deťom americké občianstvo, čo významne mení dynamiku rodinnej rekonštrukcie. Desiatky detí ultrabohatých si zabezpečujú prostredníctvom náhradných matiek desiatky detí, čo vyvoláva tlak na sprísnenie pravidiel a etické diskusie o ľudských právach a komerčnom zneužívaní tela ženy.
Dodatočné súvislosti a súčasný kontext
Na pozadí demografickej krízy sa tiež objavujú ekonomické a sociálne témy. Zvýšené tlaky na bývanie a kariéru zhoršujú ochotu mladých párov zakladať rodiny. Odborníci zdôrazňujú, že otvorenie k tretiemu dieťaťa môže mať obmedzený okamžitý efekt a dlhodobo bude Čína čeliť výzvam súvisiacim so starnutím populácie a nedostatkom pracovnej sily.
