Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu. Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek.
< tagimg>Obrázok: Rozsah duševných porúch u detí a adolescentovČasto držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu. Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania. Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
< tagimg>Grafika: Priebeh a typy porúch nálady u detíPsychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy. Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD., psychiatrička, psychoterapeutka, viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti, predsedníčka Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS, krajská odborníčka MZ SR pre psychiatriu, členka CPT Rady Európy za SR, členka Rady vlády SR pre duševné zdravie, výkonná riaditeľka ODOS, o. Abstrakt: V príspevku priblížime Bowlbyho teóriu vzťahovej väzby, ktorá vysvetľuje vplyv kvality vzťahu medzi dieťaťom a matkou v rannom veku na psychický vývin dieťaťa. Poukazujeme na podmienky nevyhnutné pre vznik bezpečnej a neistej väzby. Ďalej sa zameriavame aj na možné dôsledky bezpečnej a neistej väzby na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin detí.
Vývinová psychológia zdôrazňuje vplyv ranného detstva na ďalší vývin človeka. Z toho dôvodu je veľmi dôležité, aby boli uspokojené všetky potreby dieťaťa už od narodenia. Napĺňanie biologických potrieb je nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou zdravého a harmonického vývinu. Významnú úlohu v rannom veku zohráva aj stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Ako uvádza Haiman (2012) vzťah medzi matkou a dieťaťom môže mať dvojaký vplyv na jeho vývin. Dieťa, ktorému je v rannom veku poskytovaný dostatok rodičovskej lásky a starostlivosti má väčšiu šancu žiť zdravým, šťastným, harmonickým a produktívnym životom. Na druhej strane sú rodičia, ktorí nechápu význam rodičovskej lásky. Nedostatok lásky a starostlivosti môže viesť k výrazným problémom počas detstva a adolescencie.
John Bowlby bol významný psychiater a psychoanalytik, ktorý na rozdiel od iných zástancov tohto psychologického smeru neskúmal detstvo retrospektívne prostredníctvom výpovedí dospelých osôb. Realizoval klinické pozorovania detí s cieľom odhaliť psychologické a patopsychologické dôsledky straty materskej postavy v rannom detstve. Bowlby na základe svojich zistení koncipoval teóriu vzťahovej väzby, ktorá predpokladá, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materskú osobu. Podľa teórie vzťahovej väzby je každé dieťa už od narodenia geneticky vybavené, aby hľadalo osobu, ktorá mu môže zabezpečiť ochranu a bezpečie. Jedná sa o potrebu, ktorá bola evolučne vytvorená.
Väzobné správanie sa vyvíja v prvom roku života dieťaťa. Bowlby to vysvetľuje tým, že deti v tomto období už majú schopnosť percepčnej diskriminácie. Dokážu rozoznať matku od iných osôb. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami (učiteľky v škôlke, škole). Intensita prejavov sa líši u každého dieťaťa a za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia.
Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič. Dieťa sa môže orientovať aj na inú osobu, ktorá mu dokáže poskytnúť ochranu. Môže to byť adoptívny rodič, vychovávateľ v detskom domove alebo iná osoba poskytujúca dieťaťu primárnu starostlivosť. To, ku komu si dieťa vytvorí bezpečnú väzbu sa dá predvídať. Dieťa si vyberie za blízkeho človeka osobu, ktorá na jeho prejavy reaguje najcitlivejšie.
Bowlbyho teóriu empiricky overovala Mary Ainsworth, ktorá skúmala determinanty vzťahovej väzby v neklinických podmienkach. Jej výskum potvrdil prítomnosť väzobného správania u detí v prvom roku života. Bezpečne pripútané deti reagujú podľa očakávania, tak ako sme to uviedli vyššie. Sú znepokojené ak je matka neprítomná a tešia sa, keď sa vráti. Na druhej strane aj matka reaguje na dieťa tak, aby uspokojila jeho aktuálne prejavenú potrebu. Bowlby zdôrazňuje, že fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Ak je osoba citovo neprítomná, nevšímavá a dieťaťu sa vyhráža, že ho opustí, môže to mať patogénny účinok. Dôležité je, aby reakcie matky na signály dieťaťa boli primerané. Jemnocitní rodičia musia byť opatrní pri interpretácii signálov dieťaťa, nakoľko rovnaký prejav môže v rôznych situáciách signalizovať rôzne potreby (hlad, smäd, strach).
Tiež zdôrazňuje význam slovnej výmeny. Rodičia, ktorí rozprávajú o pocitoch a správaní svojho dieťaťa, dávajú mu pocit, že chápu, ako sa práve cíti. Očné kontakt a dotyk podporujú bezpečnú väzbu. Bezpečná väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Výskumy potvrdili existenciu protektívnych faktorov v súvislosti s duševnými poruchami - stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou pôsobí ako ochranný faktor.
Benoit (2004) uvádza, že kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu. Psycho-neuro-biologický model vysvetľuje priamy vzťah medzi bezpečnou väzbou, vývinom mozgu a psychickým zdravím dieťaťa. V prvých dvoch rokoch života sa vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce zvládanie stresu. Rodič, ktorý reaguje citlivo na potreby dieťaťa, vytvára prostredie, ktoré uľahčuje dozrievanie kontrolného systému v mozgu. Dieťa s bezpečnou väzbou bude teda schopné efektívne regulovať svoje správanie v stresových situáciách a dosahovať zdravý sociálny a emocionálny vývin.
Bezpečná väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti a umožňuje dieťaťu bezpečne objavovať svet a otvorene komunikovať o názoroch a pocitoch. Deti s istou väzbou majú lepšiu schopnosť empatie, zvládať záťaž a vytvárať primerané vzťahy. Podľa výskumov majú tiež lepší jazykový vývin a školskú pripravenosť. Vzťahová väzba a kognitívny vývin sú recipročné: kognitívne schopnosti dieťaťa môžu ovplyvniť kvalitu väzby a naopak. Narušenie vývinu citovej väzby môže viesť k úzkostnej alebo neistej väzbe.
Deti s neistou - vyhýbavou väzbou pri odlúčení od rodiča reagujú minimálne alebo žiadnym protestom. Dávajú najavo, že odlúčenie nevnímajú ako problém. Pri návrate matky sa ich pozitívna reakcia môže objavovať pomaly alebo vôbec. Tento typ väzby sa označuje ako dištancovane vyhýbavý. Rodičia, ktorí reagujú odmietavo, môžu vyvíjať na dieťa tlak na autonómiu a potláčať signály potrieb. Príznaky sa tiež môžu javiť ako ambivalencia v istom období - dieťa prejavuje potrebu vzťahovej väzby, zároveň sa jej snaží vyhýbať. Dezorganizovaná väzba vzniká, keď matka správa dlhodobo zmätene a náladovo, čo môže súvisieť s nespracovanou traumou. Dieťa s dezorganizovanou väzbou často prejavuje bizarné správanie, napríklad stereotypie alebo strnulosť výrazu, a môže sa k matke približovať s odvrátenou tvárou a pocitom strachu.
Rovnako je dôležité zdôrazniť úlohu ranných skúseností matky, ktoré môžu viesť ku vzniku neistej väzby. Napriek tomu, že vyššie uvedené dva typy väzby sú neisté, môžu byť označené ako organizované. Napriek rôznym typom väzby je kľúčové, že bezpečná väzba poskytuje dieťaťu stabilitu a dôveru, čo zlepšuje jeho celkový vývin a odolnosť voči stresu. Rovnováha medzi citlivým reagovaním, konsekventnosťou a primeranosťou komunikácie je zásadná pre vytvorenie bezpečného prostredia pre dieťa.
- Diagnostika a včasná intervencia: rozpoznanie varovných signálov a vyhľadanie odbornej pomoci.
- Terapeutické prístupy zahŕňajúce psychoterapiu, rodinnú terapiu a, v niektorých prípadoch, lieky na základe odborného posúdenia.
- Podpora zo strany rodiny: otvorená komunikácia, láska a stabilné prostredie ako protektívne faktory.
Bežné varovné signály zahŕňajú prudké zmeny nálad, stiahnutie zo sociálnych aktivít, myšlienky na sebapoškodzovanie a dramatické zmeny správania. Ak sa zmeny prejavujú dlhšie obdobie a narúšajú bežný život dieťaťa, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Dôležité je neodsudzovať dieťa a vytvoriť mu prostredie, kde sa cíti bezpečne a pochopené. Podpora duševného zdravia detí vyžaduje úsilie zo strany rodičov aj škôl a komunít. Včasná diagnostika a primeraná liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa a jeho budúci vývin.
Vysvetlenie Bowlbyho teórie pripútanosti
| Typ väzby | Charakteristika | Reakcia na odlúčenie |
|---|---|---|
| Bezpečná | Citlivé reagovanie, očný kontakt, dôvera | Plný plán návratu matky, radosť |
| Vyhýbavá | Dezorientácia, minimálne reakcie | Slabo reaguje na návrat |
| Ambivalentná | Nepredvídateľné signály | Veľký stres pri odchode, ambivalencia |
| Dezorganizovaná | Zmätok, stereotypie, extrémne prejavy | Chaotické reakcie na návrat |
Ak sa v rodine vyskytuje duševná porucha, je pravdepodobné, že dieťa bude mať podobné problémy. Faktory ako genetika, prostredie a výchova zohrávajú kľúčovú úlohu. Je dôležité, aby rodičia a vychovávatelia boli pripravení hľadať pomoc a spolupracovať s odborníkmi. Diagnostika a liečba sa môžu líšiť podľa konkrétnej poruchy a individuálnych potrieb dieťaťa. Nemusíte sa báť osloviť odborníka - čím skôr sa problém identifikuje, tým lepšie je možné minimalizovať jeho dopady na vývin dieťaťa.