François Rabelais, narodený okolo roku 1494 v Poitou vo Francúzsku a zomrel 9. apríla 1553 v Paríži, bol kľúčovou postavou francúzskej renesancie. Jeho mnohostranný talent zahŕňal lekárstvo, kňazstvo a predovšetkým spisovateľstvo. Je označovaný ako priekopník v žánroch fantasy, satiry, grotesky, ale aj oplzlých vtipov a piesní.
Jeho cesta k spisovateľskej kariére bola ovplyvnená rodinnými ambíciami a náboženským životom. Otec si prial, aby sa stal kňazom, a tak začal študovať u benediktínov. Neskôr prestúpil k františkánom, kde bol v roku 1511 vysvätený za kňaza. V roku 1530 sa François Rabelais venoval štúdiu medicíny a v roku 1532 sa stal hlavným lekárom v nemocnici v Lyone.
Roku 1535 získal od pápeža Pavla III. bulu, ktorá mu odpustila opustenie rehole. Toto rozhodnutie mu umožnilo návrat do Paríža, kde v roku 1537 získal titul doktora. Rabelais bol zosobnením ducha renesancie - výborný humorista a nekompromisný odporca myšlienkovej zaostalosti.
Jeho rozsiahla predstavivosť mu umožňovala vytvárať scény a príbehy s neuveriteľnou dávkou fantázie. Bez milosti odhaľoval zlo, ľudskú hlúposť, zákernosť, lož a nepoctivosť. Rabelais vynikal v majstrovskom používaní satiry a grotesky, ktoré slúžili ako hlavné nástroje na zobrazenie vtedajšieho francúzskeho života.
Obzvlášť ostro sa vysmieval kláštornému životu, súdnictvu a zastaraným metódam školstva, najmä mechanickému učeniu sa naspamäť. Jeho názory na vzdelanie a výchovu už boli silne ovplyvnené humanistickými ideálmi.
Jeho najslávnejšie dielo, Gargantua a Pantagruel, je rámcované históriou kráľovského rodu obrov - otca, syna a vnuka. Otec Grandgousier reprezentuje feudálny stredoveký asketizmus, zatiaľ čo jeho syn pestuje kult slobody a prirodzenosti. Vnuk Pantagruel je už predstaviteľom renesancie.
Keď Pantagruel dospeje, vydá sa do sveta. Na svojich cestách stretáva dobrodruha Panurga a spoločne sa vyberú na cestu, ktorá ich zavedie až do ďalekej Číny. Toto epické dobrodružstvo slúži ako platforma pre Rabelaisovu rozsiahlu kritiku francúzskej stredovekej spoločnosti.
Biografía/ Francois Rabelais.
Rabelais bol známy nielen svojimi literárnymi dielami, ale aj svojou noblesou tela i ducha. Jeho reč bola vždy vyberaná a uhladená. Na otázku, prečo jeho romány oplývajú šťavnatými výrazmi, ktoré kontrastujú s jeho vlastnou jemnosťou, odpovedal s typickým humorom: "A či ja za to môžem, ako rozprávajú postavy mojich kníh?"
Jedna z anekdót ilustrujúcich jeho dôvtip sa týka jeho naliehavej potreby dostať sa z Lyonu do Paríža. Keď zmeškal poštový dostavník, naplnil dva mešce popolom a prikázal krčmárovi, aby na ne pripevnil lístky s nápisom: "Jed pre kráľa" a "Jed pre kráľovnú", pričom ho požiadal o mlčanlivosť. Krčmár však okamžite bežal na políciu, čo viedlo k Rabelaisovmu zatknutiu a sprievodu do Paríža. Tam pred kráľom celú situáciu vysvetlil: "Chcel som len Vašu Výsosť presvedčiť o tom, že nemusíme mať vždy peniaze v mešci, keď sa chceme dostať do Paríža. Niekedy stačí i popol." Táto príhoda dokonale vystihuje jeho vynaliezavosť a schopnosť využiť situáciu vo svoj prospech.
tags: #rabelais #dieta #nie #je #vaza