Ľudia, ktorí uvažujú o adopcii, sa na rodičovskú úlohu pripravujú odlišne, ako biologickí rodičia. Podľa štatistík prejde približne 1 rok od prvotnej myšlienky po reálny čin. V súčasnosti je u nás oveľa viac žiadateľov o adopciu, ako detí, ktoré možno adoptovať. Uchádzači sú zase v nevýhode, pretože väčšina z nich nebude uspokojená. Adopcia je historicky najstaršia forma náhradnej starostlivosti. Vývoj adopcie kopíruje prirodzený vývoj kultúry v európskej spoločnosti. Prvú fázu predstavuje Starý Rím. Stredovek a novovek priniesli do postoja k deťom zásadný obrat. Najmä kresťanstvo sa zaslúžilo o útulky pre opustené deti, formálne však adoptovala deti len šľachta. V časoch osvietenstva a nastupujúceho racionalizmu vznikali prvé sirotince. Išlo o pokročilejšiu formu ústavnej starostlivosti, dôraz sa presunul od záchrany života dieťaťa, k výchove dieťaťa. Romantizmus znamenal nový príliv citovosti. V období prvej republiky, sa adopcia vo väčšine európskych štátov upravuje osobitnými zákonmi. Výchova sa demokratizuje. V roku 1963 však bola, vďaka zákonu o rodine, rodina znovu uvedená na prvé miesto. V súčasnosti sa rozvíja aj medzinárodná adopcia. Vznikajú rozličné formy náhradnej rodinnej starostlivosti, a s nimi aj rôzne inštitúcie, ktoré ju riadia a propagujú.
Keď rodina nerešpektuje základné potreby dieťaťa (biologické, psychické a emocionálne), pričom nedochádza k náprave ani po úradnej intervencii, na Slovensku sa to rieši vyňatím dieťaťa z nevhodného prostredia. V zmysle zákona č 305/2005 Z. z. Zákon o rodine nezačleňuje adopciu k formám náhradnej starostlivosti, keďže adopciou dieťa nadobúda také právne postavenie, akoby bolo vlastným dieťaťom osvojiteľov. Adopcia je trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej biologickej rodine. Adopcia vlastne nahrádza rodičovstvo. Osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, ako všetci „bežní“ rodičia. Súčasne zaniká rodičovská zodpovednosť pôvodnej rodiny, rovnako ako vzťah medzi dieťaťom a pôvodnými rodičmi. Dieťa dostáva pri adopcii nový rodný list, v ktorom sú ako rodičia uvedení osvojitelia. Biologickí rodičia strácajú možnosť akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom.
Najčastejšie sa adopcia realizuje so súhlasom oboch rodičov alebo na základe špecifických okolností, kedy súhlas nie je potrebný. Je potrebné, aby maloleté dieťa pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo v starostlivosti budúceho osvojiteľa najmenej 9 mesiacov (predosvojiteľská starostlivosť). Počas tohto obdobia osvojiteľ lepšie spoznáva dieťa a overuje si svoju motiváciu. Adopcia je nezrušiteľná, aj keď vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnutie do 6 mesiacov zmeniť.
Medzi osvojiteľmi a osvojencom musí byťprimeraný vekový rozdiel a osvojiteľom môže byť len fyzická osoba so spôsobilosťou na právne úkony. Osvojiť dieťa je možné aj neved časti manželov. Proces začína na ÚPSVR v mieste bydliska, kde žiadateľ dostane informácie, vyplní dotazník a podstúpi lekárske vyšetrenie. Následne sa dostane do evidencie osôb žiadajúcich o osvojenie a generálna skúška nastáva pri hľadaní vhodného dieťaťa a psychologickom hodnotení interakcie s dieťaťom.
Po úspešnom absolvovaní posudzovania sa podá návrh na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Ak všetko prebehne bez problémov, dieťa sa presunie k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti. Po jeho ukončení a ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá návrh na osvojenie. Zákon č. 36/2005 Z. z. a zmluva Haagskeho dohovoru zo dňa 2001 sa dotýkajú medzinárodnej adopcie a podmienok pre ňu.
Historické a súčasné formy náhradnej starostlivosti
V minulosti bola najviac preferovaná kolektívna starostlivosť, dieťa bolo umiestnené do dojčenského ústavu alebo detského domova. Dôraz bol na rýchle vyriešenie situácie, no výskumy ukázali, že pobyt v ústave dieťaťa spôsobuje ďalšiu traumu. Dnes sa často uprednostňuje pestúnska starostlivosť alebo osvojenie, ktoré poskytujú dieťaťu stabilnejšie a citovo bohatšie prostredie.
Rovnako ako adopcia, pestúnska starostlivosť je formou náhradnej rodinnej starostlivosti, kde pestún prevádza na dieťa určité rodičovské povinnosti a stará sa o dieťa, ale právnym zástupcom dieťaťa ostáva ÚPSVaR. Pestúni nie sú zákonnými zástupcami dieťaťa ako pri osvojení. Pestún tiež nesie zodpovednosť za výchovu, no biologickí rodičia môžu mať kontakt s dieťaťom v určitom rozsahu.
Dlhodobá pestúnska starostlivosť sa uplatňuje, keď biologickí rodičia nechcú alebo nemôžu zbaviť rodičovských práv. Dieťa sa pritom môže vydať do inej rodiny a pestún mu poskytuje v podstate rovnakú starostlivosť ako rodina. Pestúni po sebe zvyčajne získajú odbornú prípravu, bývajú terčom terapeutickej podpory a pomáhajú deťom pochopiť ich korene. Finančné zabezpečenie pestúnov je stanovené zákonom a zahŕňa aj príspevky na napĺňanie potrieb dieťaťa až do ukončenia povinnej školskej dochádzky alebo do 25. roku života.
Proces a podmienky pre pestúnske starostlivosť
Podanie žiadosti o pestúnsku starostlivosť sa vykonáva na ÚPSVaR podľa miesta trvalého pobytu. Žiadosť zahŕňa dotazník, odpis z registra trestov, zdravotný stav, doklad o majetkových pomeroch a ďalšie dokumenty. Posudzovanie zahŕňa sociálne šetrenie, psychologické vyšetrenie a prípravu na pestúnsku starostlivosť (minimálne 26 hodín). Po úspešnom posúdení sa žiadateľ zapíše do zoznamu a čaká na dieťa. Stretnutia s dieťaťom sa realizujú v detskom domove, najprv s prítomnosťou pracovníkov, neskôr môže byť priestor ponechaný na súkromný kontakt.
Keď si žiadateľ a dieťa vzájomne vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu nasleduje obdobie pestúnskej starostlivosti. Ak je neskôr vhodné dieťa osvojiť, súd rozhodne o osvojení. Počas pestúnskej starostlivosti môže dochádzať k styku s biologickou rodinou v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Medzinárodná adopcia a špecifiká adopcie bez partnera
Od roku 2001 sú medzinárodné adopcie realizované podľa Haagskeho dohovoru. Prípady osvojenia dieťaťa zahraničnými pármi sú na Slovensku ojedinelé, pretože potencionálni adoptívni rodičia si musia hradiť cestovné náklady a prekladateľské služby a poskytnúť dieťaťu riadnu adaptáciu v novom jazykovom a kultúrnom prostredí. Avšak adopcia bez partnera je možná a tiež medzinárodná adopcia je realizovateľná prostredníctvom ústredných orgánov štátov spolupracujúcich pri medzištátnom osvojovaní.
Obvyklý pobyt je rozhodujúci pre adopciu/náhradnú rodinnú starostlivosť, nie trvalý pobyt. V prípade žiadateľov sa overuje aj príjem a majetok. Dôležitým faktorom je aj vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom. Pestúni majú nárok na finančné príspevky do 25 rokov dieťaťa. Potenciálni žiadatelia by mali získať informácie od odborníkov, najmä sociálnych pracovníkov ÚPSVaR, a nie z internetových fór, ktoré môžu skresľovať realitu.
Praktické poznámky a príbehy
Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu, má svoj veľký a ťažký príbeh. Deti často prichádzajú zo sociálne znevýhodnených vrstiev a ich školský prospech nie je v priemere horší ako v bežnej populácii. Minulosť dieťaťa v pozadí adopcie znamená potrebu citlivo a profesionálne pracovať s genetickými a psychologickými faktormi, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať v stabilnej rodine. Všetky procesy si vyžadujú širokú spoluprácu odborníkov z rôznych oblastí: sociálnej práce, psychológie, medicíny a práva.
Príbehy osvojenia ukazujú, že adopcia môže viesť k veľkej spokojnosti a k vytvoreniu pevných rodinných väzieb. Napriek rizikám a dlhému čakaniu ľudia často nachádzajú v adopcii hlboký význam a naplnenie.
Niečo na tej Mary je (11.6.2017 o 20:35 na PLUSke)
Prehľad kľúčových pojmov a krokov
- Náhradná starostlivosť - širší pojem, ktorý zahŕňa pestúnsku starostlivosť, adopciu a ďalšie formy starostlivosti.
- Pestúnska starostlivosť - dieťa žije v pestúnskej rodine, no biologickí rodičia môžu mať určité práva a kontakt.
- Osvojenie (adopcia) - trvalý právny vzťah, kde dieťa získa novú rodinu a nové práva a povinnosti.
- Predosvojiteľská starostlivosť - obdobie, počas ktorého dieťa žije s osvojiteľmi, aby sa potvrdila vzťah a pripravil právny rámec.
- ÚPSVaR - úrad, ktorý koordinuje procesy adopcie a pestúnskej starostlivosti.
- Haagsky dohovor - dohoda o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Кľúčové kroky v procese
- Návšteva ÚPSVaR a získanie informácií.
- Podanie žiadosti o náhradnú rodinnú starostlivosť (adopcia alebo pestúnska starostlivosť).
- Posúdenie žiadateľa (sociálne šetrenie, psychologické vyšetrenie).
- Príprava na náhradné rodičovstvo (minimálne 26 hodín).
- Zaradenie do zoznamu žiadateľov.
- Hľadanie dieťaťa a stretnutia s ním (zvyčajne tri stretnutia).
- Podanie návrhu súdu na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti.
- Po úspešnom období adaptácie sa podá návrh na osvojenie alebo na trvanie pestúnskej starostlivosti.
Adopcia a pestúnska starostlivosť sú dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, nájsť stabilné a milujúce prostredie. Na Slovensku je tento proces upravený zákonom o rodine a vykonávajú ho úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Cieľom článku je objasniť rozdiely a podobnosti medzi týmito dvoma formami náhradnej starostlivosti, aby záujemcovia lepšie sa zorientovali v problematike.