Dve tváre a dve telá v nekonečnom zovretí absolútne intímneho večného okamihu lásky. Dielo, ktoré sa stalo ikonickým zobrazením tohto momentu dvoch milencov, a dielo, ktoré nenamaľoval nik iný ako jeden z najvýraznejších umelcov 20. storočia - zakladateľ Viedenskej secesie - Gustav Klimt. Secesia vznikla ako rakúske umelecké hnutie v roku 1897 a Klimt sa stal jeho vedúcou osobnosťou (Tuffelli 2001, s. 125-127). Inšpirácie egyptským maliarstvom, asýrsko-babylonským umením v štylizácii tvarov a farebnosti, či byzantské mozaiky, všetko dalo Klimtovmu rukopisu dráždivú, zmyselnú, exotickú dekoratívnosť (Peterajová 1974, s. 26).
Autor obraz namaľoval v rokoch 1907-1908, krátko po sérii troch stropných malieb na viedenskej univerzite, za ktoré si vyslúžil ostrú kritiku. Následne, v júni 1908, usporiadal výstavu Kunstschau, na ktorej prvý krát predstavil Bozk verejnosti. Aby toho nebolo málo, znova to skončilo tvrdou kritikou jeho práce a finančnou katastrofou. Maľba o rozmeroch takmer dvojmetrového štvorca nám ukazuje jednak umelcov osobitý maliarsky štýl, no hlavne ohromujúce spracovanie námetu, ktorého forma posúva samotný obsah nad rámec tradičného uhla pohľadu naň.
Zlato, ornamenty, jemné detaily, mystická symbolika, štylizované formy či sentimentálne vyznenie - to všetko v pomerne jednoduchej scéne dvoch postáv zamrznutých v transcendentnom zážitku bozku Klimt nemohol vystihnúť lepšie. Obr. Pozoruhodná technika, ktorú autor využil, robí dielo skutočne „klenotom“. Klimt na tomto diele používa lesklé a matné lístky zlata, strieborné lístky či nite (Graham-Dixon 2018, s. 415).
Odkiaľ a prečo túto techniku použil? Prvým podnetom inšpirácie mohol byť jeho otec, viedenský klenotník, a druhou cestou do Talianska, ktorú Klimt absolvoval v roku 1903, Ravenna a byzantské mozaiky v bazilike San Vitale. Ústrednú časť plátna tvoria milenci. Ich telá sú znázornené vo vertikálnej polohe, kontrastujú s hlavami a s útesom s lúkou kvetín vyobrazených horizontálne, čo dodáva dielu dramatický nádych. Muž objíma tvár ženy a nakláňa sa k nej, žena objíma partnera okolo krku, jej oči sú zatvorené, čo zdôrazňuje pokoj a intimitu scény (Richman-Abdou 2017).
Detailmi s symbolickým významom sú aj šaty: mužov odev má čierne, strieborné a biele obdĺžniky a štvorce, zatiaľ čo odev ženy pozostáva z farebných krúžkov predstavujúcich hlavičky kvetov (Graham-Dixon 2018, s. 415). Tieto ornamenty symbolicky odkazujú na mužskú silu a mužnosť a na ženskosť a materstvo (Art Analysis 2020). Christopher Jones dokonca tvrdí, že tieto tvary možno čítať ako abstraktné prvky mužských a ženských pohlavných orgánov (Jones 2020).
Ďalším zaujímavým detailom sú vence na hlavách milencov, ktoré symbolicky odkazujú na plodnosť, nevinnosť, aj potešenie z bozku. Celý príbeh je zasadený do tmavého pozadia s trblietavým zlatým prachom, ktorý síce nedáva obrazu hĺbku, ale dopĺňa celú scénu (Graham-Dixon 2018, s. 415).
Doposiaľ nevyriešenou otázkou zostáva, kto postavy na diele sú. Dani Cavallaro zastáva názor, že celé dielo už nie je o postavách, ale o tom, čo drží ľudstvo a prírodu pohromade: „Láska a Krása“ (Cavallaro 2018, s. 80). Najpresvedčivejšou možnosťou je Orfeus a Eurydika, bájni manželia odlúčení na pokraji podsvetia, čo zapadá do Ovidových Promien. Orfeus sa ju snaží priviesť späť zo sveta mŕtvych, no pri ceste z podsvetia sa nesmie obzrieť späť; keď ju zahlédne, navždy ju stratí (Ovidius 1935).
Obraz dnes patrí k najznámejším dielam nielen Klimta, ale aj svetového symbolizmu. Vystavený je v rakúskej galérii Belvedere, kde priťahuje návštevníkov zo všetkých kútov sveta. Klimtove dielo je považované za symbol modernizácie Viedne na začiatku 20. storočia.
Avšak dielo nie je len vizuálne pôsobivé. Zlate listy a mince, ornamenty a detaily predstavujú aj úvahy o mystike, spiritualite a dekoratívnosti. Viedenský secesný kontext inšpiroval aj japonské umenie, byzantskú ikonografiu a Art Nouveau, čo sa prejavuje v kombinácii symboliky, luxusu a dekoratívnych vzorov.
Emocionálny dopad diela je hlboký: bohaté farby, luxusné materiály a symbolický jazyk vytvárajú dojem hlbokej intímnej lásky, duchovného prepojenia a večnosti. Obraz vás vtiahne do sveta vášne a oddanosti a zároveň núti premýšľať o podstate lásky a jej vplyve na ľudský život. Klimt dokázal vytvoriť dielo, ktoré rezonuje s divákom na hlbokej úrovni.
😘 The Kiss by Gustav Klimt: What's Behind Iconic Artwork?
Ako doplnky k článku sú v texte zahrnuté aj poznámky o reprodukciách a súvisiacich témach: reprodukcie Bozka sú populárne v domácnostiach, recenzie zákazníkov vyzdvihujú kvalitu tlače a vernosť originálu, aj keď niektoré pripomienky sa týkajú rámovania alebo sýtosti pozadia. Klimtove diela sú často spojené s erotickým nábojom a jeho presvedčením, že umenie je do určitej miery erotické. V historickom kontexte zlaté obdobie Klimta znamenalo obdobie najväčšiej slávy a súčasne ostrú kritiku zo strany DomU (Verl).
Biografické poznámky: Klimt sa narodil 14. júla 1862 v predmestí Viedne; jeho otec bol zlatník z Čiech. Ako štrnásťročný získal štipendium na Umeleckopriemyselnej škole Rakúskeho múzea umenia a priemyslu. S bratom Ernstom a Franzom Matschom získal prvé zmluvy na oponu pre divadlá v Karlových Vari a Liberci. Klimt bol vysoký a mohutný, s istou nevôľou, no pôsobil výrazne a mal uhrančivé oči. V diele nájde aj odkaz na jeho osobný vzťah s Emilíou Flögeovou.
Jeho diela sú často označované za prelínanie historizmu a secesie, kde sa premiešavajú tradičné techniky s modernými prvkami. Bozk je významnou súčasťou jeho zlata obdobia, ktoré zahŕňa aj Portrét Adély Blochovej-Bauerovej I. Klimt ako umelec a osobnosť zohral kľúčovú úlohu v založení Viedenskej Secese (1897) a v proti-sistémovom hnutí DomU.
tags: #reprodukcia #olejomalba #gustav #klimt #kiss