Rozprávací slohový postup je najstarší zo všetkých slohových postupov. Zároveň je veľmi vyspelý, rozvinutý a typovo rozmanitý. Už v starovekých civilizáciách bol súčasťou rôznych príbehov, príhod a dejov. Využíva sa najmä v hovorovom štýle (rozprávanie zážitku, skúsenosti, príbehu) a umeleckom štýle (povesť, bájka, poviedka). Vyskytuje sa aj v administratívnom štýle vo forme krátkeho literárneho útvaru - fejtónu a v rečníckom štýle.
Rozprávací slohový postup je charakteristický veľmi pestrou modalitou viet, frekventovaný je výskyt priamej reči a rôznych syntaktických konštrukcií. Najstarším typom rozprávania je ústne rozprávanie. Obdobu ústneho rozprávanie môžeme nájsť v umeleckých dielach vo forme ja-rozprávania (rozprávač je postava príbehu, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os.). V bežnej komunikácii sa vyskytuje jednoduché rozprávanie (čisté rozprávanie).
Autor väčšinou dodržuje dejovú líniu, udalosti na seba nadväzujú a nasledujú podľa časovej postupnosti. Pri rozprávaní dochádza k rozvíjaniu príbehu, dbá sa na časovú postupnosť (začiatok - dej - koniec) a dejovú následnosť (každá akcia/čin vyvolá určitú reakciu/dôsledok). Prostredníctvom rozprávača autor hodnotí povahu postáv, ich činy, charakter, ale aj samotný príbeh.
Hlavné črty a členenie
V umeleckom rozprávaní nájdeme súhrn všetkých jazykových prostriedkov. Expozícia (úvod) zobrazenie prostredia, doby, hlavných postáv, náznak konfliktu. Kolízia (zápletka) - dôjde k príhode, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej, objaví sa konfliktová postava, dochádza k stupňovaniu deja, využívajú sa ekspresívne jazykové prostriedky. Kríza (vyvrcholenie deja) - konflikt v deji vrcholí. Peripetia (obrat) - dejový obrat, ktorý je prekvapivý, dej sa zrýchľuje a približuje sa k rozuzleniu konfliktu.
Rozprávací slohový postup má špecifickú štruktúru útvarov. Rozprávanie oboznamuje čitateľa s nejakým príbehom, udalosťou. Formálne sa časová následnosť vyjadruje kategóriou slovesného času i časovými spojkami, príslovkami, slovesami. Rozprávanie môže byť v 3. osobe, ale aj v 1. osobe. Čistý a súvislý opis je zriedkavý; rozprávanie môže zahŕňať aj opisné alebo dialógové prvky a často vedie k úvahiam o postavách a ich konaní.
Typológia slohového postupu a súvisiace útvary
- Rozprávací slohový postup: má vyrozprávať jedinečnú udalosť a príbeh v nejakej časovej postupnosti; hojné využívanie slovesných foriem. Pri útvaroch ako bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román sa rozprávanie uplatňuje na opisovanie a rozvíjanie deja.
- Opisný slohový postup: slúži na vymenovanie znakov a vlastností osoby, vecí alebo činností; prevládajú podstatné a prídavné mená; útvary zahŕňajú statický opis, dynamický opis, odborný opis, umelecký opis a opis pracovného postupu či charakteristika.
- Informačný slohový postup: slúži na sprostredkovanie informácií, faktov, údajov; odpovedá na otázky čo, kde, kedy, kto, prečo, ako; zahŕňa informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový) postoj.
- Výkladový slohový postup: sleduje vzťahy a súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky; obsahuje výklad, úvahu, referát, recenziu a prednášku; výklad je vecný a objektívny.
Najviac využívané prvky v úpravách
V rozprávacom postupe sa často objavujú zložité vety, priama reč a rôzne syntaktické konštrukcie. Často býva využívané v žurnalistických a umeleckých útvaroch; v literárnych textoch môže mať rozprávanie aj úvahu či reflexiu na črty postáv a situácií.
Príklady a žánrové útvary
- Bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román
- Intervju, pozvánka, inzerát, dotazník, telegram, zápisnica, program
Ďalšie slohové útvary, ktoré môžu byť súčasťou rozprávacieho slohového postupu alebo prepojené s ním, zahŕňajú úradný list, dotazník a ďalšie administratívne formy, ktoré sú často komponované v bežnom vyjadrovacom štýle.
Praktický postup napísania reprodukcie
Pre reprodukciu skutočného či fiktívneho príbehu vyberáme vhodné udalosti, ktoré tvoria jasnú dejovú líniu. Začneme expozíciou: predstavíme prostredie, čas a hlavnú postavu, náznakom konfliktu. Následne rozvíjame dej cez kolíziu a krízu, až k vyvrcholení a peripetii, ktorá uvedie čitateľa k rozuzleniu. Pri písaní dbáme na časovú postupnosť a jasnú príčinnú väzbu medzi jednotlivými udalosťami, pričom prostredníctvom rozprávača hodnotíme postavy a ich činy.
Ak dopĺňame text o opisné prvky, mali by sme použiť jazyk, ktorý jasne zachytí charakter postáv či prostredie, a zohľadniť, či ide o statický alebo dynamický opis. Pri výklade alebo úvahe môžeme doplniť vlastné názory a reflektovať súvislosti s konkrétnym javom alebo problémom, pričom zachovávame objektívnosť alebo subjektívnosť podľa potreby textu.
Vzorová štruktúra rozprávacieho slohového postupu môže vyzerať nasledovne: expozícia - kolízia - kríza - peripetia - rozuzlenie. Pri písaní možno využiť aj žánrové špecifiká ako bájka či poviedka a doplniť opisné alebo výkladové prvky podľa potreby textu.
Rozdiel medzi NARATÍVOM a ROZPRÁVANÍM PRÍBEHOV
Priestor na použitie rôznych jazykových prostriedkov a štylistických obrátok umožňuje reprodukciu s bohatou obraznosťou, emotívnosťou a jasnou časovou líniou.
Pripomenutie pojmov a vzťahov
- Rozprávací slohový postup - typ slohového postupu, ktorý vyrozpráva udalosť alebo príbeh.
- Opisný slohový postup - popisuje znaky a vlastnosti osoby, veci alebo javu.
- Informačný slohový postup - predstavuje fakty a údaje, odpovedá na základné otázky.
- Výkladový slohový postup - objasňuje súvislosti, príčiny a dôsledky, často s dôkazmi a príkladmi.
Pri tvorbe reprodukcie je možné doplniť aj krátky výkladový alebo úvahový prvok, ak to zodpovedá cieľu prejavu. Dôležité je dodržať časovú aj príčinnú súvislosť deja a udržiavať jednotný tón a štruktúru textu.
tags: #reprodukcia #slohovy #postup