Richard Chrapciak je meno, ktoré sa v tomto článku spája s rodinnou históriou, dlhovekosťou a osobnými príbehmi. Hoci sa priamo o Richardovi Chrapciakovi v poskytnutom texte nenachádzajú žiadne informácie, zameriame sa na rodinu Chrapčiakovcov, ich dlhoročné manželstvo a spomienky, ktoré tvoria bohatú mozaiku ich života.
Príbeh Pavla a Márie Chrapčiakovcov: Viac ako 70 rokov spoločného života
Pavel (95) a Mária (90) Chrapčiakovci sú príkladom výnimočného páru, ktorý oslavuje úctyhodných sedem desaťročí spoločného manželského života. Ich príbeh lásky začal na jednej z prednášok počas politického školenia v Rajeckých Tepliciach začiatkom roku 1951. Slovo dalo slovo, vymenili si adresy a po krátkom liste sa Pavel vybral za svojou nastávajúcou. Dňa 7. júla sa v Mošovciach konala ich svadba. „A odvtedy sme spolu. V dobrom aj v zlom,“ hovorí Mária Chrapčiaková.
Ich manželstvo, ktorému predchádzalo spoznanie sa v roku 1951, je svedectvom pevnosti a oddanosti. Počas svojho spoločného života priviedli na svet štyri deti, vychovali deväť vnúčat a trinásť pravnúčat. Napriek pokročilému veku si obaja udržiavajú vitalitu.
Pavel Chrapčiak, ktorý bol v čase druhej svetovej vojny vedený v partizánskej jednotke Za slobodu Slovanov, si okrem iného pestoval lásku k lyžiam. Jeho otec mu ešte ako mladému chlapcovi vštepil vášeň pre tento šport, najmä pre bežecké lyžovanie. Sám Pavel sa zúčastňoval populárnych pretekov ako Sokolovský beh na Pustevniach či Biela stopa SNP. Svoje lyžiarske aktivity si predĺžil aj po výmene kĺbov v oboch kolenách a dodnes si s hrdosťou uchováva spomienky na svoju športovú kariéru.
Z Rajeckých Teplíc, kde spočiatku bývali, Pavel odišiel študovať na vysokú politickú školu do Prahy. Mária sa medzitým s troma deťmi starala o domácnosť sama. Neskôr sa presťahovali do Dolného Kubína, kde Pavel pracoval ako tajomník okresného výboru. Po jeho presadení do rodného Liptovského Mikuláša sa v roku 1961 celá šesťčlenná rodina nasťahovala do bytu na tej istej ulici, kde žijú dodnes.
Dcéry Mária Holušová a Tatiana Moravčíková si pamätajú na otcovu zaneprázdnenosť a matkin dvojzmennú prácu v strojárňach. V čase, keď mala mama poobednú smenu, sa deti museli naučiť samostatnosti - nosiť vodu zo studne, poliať záhradu, pripraviť si večeru a poumývať riad. Popri povinnostiach stihli aj detské hry, pričom otcov remeň slúžil ako výchovný prostriedok.
Napriek závideniahodnej vitalite sa ani manželia Chrapčiakovci nevyhli zdravotným problémom. Máriu postihla pred štrnástimi rokmi mozgová príhoda a Pavlovi pomáha kardiostimulátor. Obaja prekonali aj ochorenie COVID-19, pričom ich rodina mala o Pavla väčší strach kvôli jeho zdravotnému stavu. Vďakabohu obaja prekonali ochorenie a sú zaočkovaní.
Aj napriek pokročilému veku si 95-ročný Pavel stále udržiava aktívny život. Chodí do záhradky, na chatu a s vnučkou na nákupy. Mária občas napečie koláče. Stále fungujú vo vlastnej domácnosti, hoci dcéry sa o nich starajú každý deň, pomáhajú s varením, upratovaním a liekmi.
Pavel Chrapčiak odišiel do dôchodku v roku 1988 po pôsobení ako riaditeľ sporiteľne. Ani v penzii nenudil. Spolu s manželkou sa venovali vnúčatám a boli členmi aktívneho klubu dôchodcov, s ktorým precestovali Slovensko aj zahraničie. Ich spoločné aktivity zahŕňali aj cestu vlakom cez Rusko až k tureckým hraniciam a pobyty na chate v Jánskej doline, ktorú si sami postavili.
Receptom na dlhovekosť je podľa nich aktívny život a šetrenie si nervov. Pani Mária zdôrazňuje, že sa doma nehádajú a nebijú, pričom ona väčšinou ustúpi. Ich sen do budúcnosti je pozrieť sa na ruské jazero Bajkal.
Pavel a Mária Chrapčiakovci sú živým dôkazom toho, že láska, oddanosť a aktívny prístup k životu môžu priniesť nielen dlhovekosť, ale aj naplnený a šťastný život.
Príbehy Dlhožijúcich Manželstiev a Krátke Zväzky
Na Slovensku sa občas objaví výnimočný pár, ktorý oslávi platinovú svadbu po 70 rokoch manželstva. Podľa dostupných zdrojov to najdlhšie trvalo 90 rokov! V roku 2015 sa k tejto nepredstaviteľnej méte dopracovali britskí manželia, narodení v Indii, Karam (110) a Katari (103) Chandovci. Vtom čase sa pýšili 58 potomkami v podobe detí, vnúčat a pravnúčat. Muž vyhlásil, že jedným z dôvodov extrémne dlhého zväzku bolo to, že sa nikdy nehádali a nemali žiadne tajnosti. Karam zomrel v októbri 2016 mesiac pred oslavou 111. narodenín.
Pre zaujímavosť pridávame dva roky starý údaj o oficiálne najkratšom manželstve v histórii - trvalo tri minúty! Istý kuvajtský pár sa podľa servera Q8 News počas odchodu zo svadobnej siene dostal do roztržky, lebo nevesta spadla a ženích ju namiesto pomoci nazval hlúpou. Rozčúlená žena okamžite dala svadbu anulovať. Objavili sa aj také reakcie, že urobila správne, lebo manželstvo bez rešpektu je od začiatku odsúdené na zánik. Zrejme na tom niečo bude.
Športové Aktivity a Výchovné Metódy v Rodine Chrapčiakovcov
Čas druhej svetovej vojny zastihol Pavla Chrapčiaka v partizánskej jednotke Za slobodu Slovanov. Vzhľadom na to, že doma chovali kone, podieľal sa na prevážaní potravín pre partizánov, najmä do veľkej zásobárne v Demänovskej Doline. Po vojne vstúpil do Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a dlhé roky bol predsedom Základnej organizácie a Oblastného výboru SZPB v Liptovskom Mikuláši.
Otec mu zomrel ako 44-ročný na rakovinu, ale ešte v ňom stihol vypestovať lásku k lyžiam. „Začal som na starších, ktoré mi kúpil, neskôr som si zaobstaral lepšie. Chytili ma najmä bežky, to bola moja láska,“ spomína na Sokolovský beh na beskydských Pustevniach v roku 1948 alebo populárne preteky Biela stopa SNP. Na prvom ročníku mal na lyžiach zlý vosk, a keď sa v cieli vyčerpaný hodil na zem, manželka mu hovorí: Bolo ti to treba? Zjavne áno, lebo potom sa už na súťaži v Kremnických vrchoch zúčastňoval pravidelne.
Naposledy si veteránsky kilometer ako priamy účastník SNP „strihol“ v roku 2012 ako 86-ročný, a aby si predĺžil športovú kariéru, dal si vymeniť kĺby v obidvoch kolenách. Hrdo ukazuje medaily, ktorých má neúrekom, dole v pivnici ešte uchováva muzeálne lyže „skočky“ a staré bežky. Tie nové už odovzdal ako pomyselné žezlo vnukovi.
Dcéry Mária Holušová a Tatiana Moravčíková spomínajú, že otec býval dlho v práci a mama ako skladníčka v strojárňach robila na dve zmeny. Keď mala poobednú, deti sa museli učiť samostatnosti - nanosiť vodu zo spoločnej studne, poliať záhradu, pripraviť si večeru, poumývať riad. Popritom stihli čo-to povystrájať. Hrali sa na Indiánov a otcov remeň bol v častej permanencii. Mimochodom, má ho až doteraz. „Vnúčatám vždy povie - pozrite sa naň, tým som vašim rodičom dával po zadku! Samozrejme, len v rámci výchovnej príučky,“ zasmeje sa Mária Holušová.
V závere pracovného života pôsobil Pavel Chrapčiak ako riaditeľ sporiteľne, v roku 1988 odišiel na dôchodok. Ani ako penzista nemal čas na nudu. S manželkou opatroval vnúčatá, boli členmi veľmi aktívneho klubu dôchodcov, s ktorým pochodili kus Slovenska a absolvovali množstvo spoločných akcií. Vlakom prešli cez Rusko až k tureckým hraniciam, veľa času strávili na chate v Jánskej doline, na ktorú použili drevo zo zbúraného humna Pavlovho rodičovského domu vo Vrbici. Deťom, ktoré museli na stavbe ešte ako malé poctivo pomáhať, sa tam spočiatku veľmi nechcelo, ale teraz sa tam stretávajú všetci. Dedko tam s obľubou kosil, dnes to učí vnukov.
Recept na dlhovekosť, ktorý zdieľajú manželia Chrapčiakovci, spočíva v aktívnom životnom štýle a v schopnosti „šetriť si doma nervy“. Pani Mária hovorí, že sa doma ani nevadia, ani nebijú, pričom ona väčšinou ustúpi. Keď sa brali, pochopiteľne, ani vo sne nerátali, že sa spolu v relatívne dobrom zdraví dožijú toľkých rokov. Pavel Chrapčiak si aj napriek pokročilému veku stále uchováva sny a túžby, ako napríklad pozrieť sa na ruské jazero Bajkal. Jeho dcéry veria, že letná oslava platinovej svadby prebehne v plnej paráde.
tags: #richard #chrapciak #narodenie